Športové série (a nielen ony, že páni z Activision) majú jednu zásadnú vlastnosť spoločnú – vychádzajú každý rok. Je úplne jedno, či ide o futbal, hokej, golf, basketbal, americký futbal alebo formulu, rok čo rok sa na jeseň objaví aktuálny ročník, ktorý pri troche šťastia ponúkne niečo viac ako len aktualizované súpisky a pár drobných vylepšení. Medzi tieto tituly by sme mohli bezpochyby zaradiť aj wrestlingovú sériu WWE (už niektorí z vás môžu poznať pod skorším názvom SmackDown vs. Raw), jednu zo silnejších značiek vydavateľstvo THQ. Aj v jej prípade autorské štúdio Yukes chrlí nové diely ako na bežiacom páse a ponúka sa teda otázka, či sa majiteľom minulého WWE 12 nová investícia vyplatí. Ako asi dopadol ročník so smolnou trinástkou v názve?
Zlaté deväťdesiate
Najdôležitejšou časťou je ako obvykle singleplayerová kampaň. Jednak je to jediný spôsob, ako si sprístupniť dobrú polovicu v hre prítomných predmetov (arény, Wrestler, ich alternatívne kostýmy a ďalšie), predovšetkým však máte jedinečnú príležitosť zaspomínať si na približne päťročné obdobie, ktoré je dnes známe ako takzvaná „Attitude Era“. Áno, tá slávna Attitude Era, ku ktorej sa podľa môjho názoru dnešná WWE stavia tak trochu chrbtom.
Pre začiatok by zrejme nezaškodilo trocha histórie. V druhej polovici deväťdesiatych rokov tu vedľa seba existovali dve wrestlingové spoločnosti – WWE (vtedy ešte pod názvom WWF) a WCW. Samozrejme medzi sebou súperili o divácku priazeň a všetko vyvrcholilo takzvanými „Monday Night Wars“, kedy proti sebe v televízii išli relácie Monday Nitro (WCW) a Monday Night Raw (WWE). Už už sa zdalo, že WCW má víťazstvo isté, keď WWE spustila už skôr spomínanú Attitude éru, ktorá odštartovala jednou nechtiac mierenou stoličkou do Undertakerovej tváre. Zjednodušene povedané s ňou prišli brutálnejšie zápasy, krvavé šrámy, šialenejšie príbehové linky a slávne rivality (Steve Austin vs. McMahon, Austin vs. Rock a podobne).
Hráčovov úlohou je potom niektoré tieto okamihy prežiť a vybrané zápasy uskutočniť. Samozrejme ich môžete odohrať podľa svojho, ale keď zostanete verní histórii a splníte všetky takzvané „historické momenty“, okrem odomknutia vybraných predmetov získate aj prístup k bonusovým stretnutiam. Kampaň je rozdelená do šiestich samostatných kapitol a každý zápas je doplnený historickými údajmi s krátkym popisom, údajmi o sledovanosti a tiež originálnym komentárom z tej doby. Pochopiteľne nechýba ani zostrih reálnych záberov.
A na čo sa teda môžete tešiť konkrétne? Zažijete vzostup D-Generation X, čas, kedy si Triple H ešte hovoril plným menom Hunter Hearst Helmsley, brutálne zápasy Undertaker s Kaneom, Mankind vs. Undertaker v Hell in the Cell (ono to vtedy bolo skôr Hell on the Cell; úprimne povedané jedna z najbrutálnejších vecí, čo som kedy videl), boj Steve Austina tak povediac „proti všetkým“ a všetko to vrcholí na pätnástej WrestleManii, kedy si to medzi sebou rozdali Rock a Stone Cold. Výčitka? Snáď len k záverečnej skupine desiatich vybraných zápasov, v ktorých autori nemali zrovna šťastnú ruku. Napríklad si nemyslím, že si Eddie Guerrero zaslúžil zápas, v ktorom počas dvoch minút dostal nakladačku ako blázon.
„Ohhh my gooooood! 1! 1! 1!“
Ďalšie zásadnejšie novinky by sme však už hľadali ťažko. Samozrejme by sme mohli spomenúť prepracovanejší fyzikálny model (hru poháňa nový engine Predator Technology 2.0), nové uhly pre kamery, ktoré titul ešte viac približujú reálnym prenosom WWE, o niečo lepšiu umelú inteligenciu (ktorá už je novo schopná napríklad v Hell in the Cell klietku využiť vo svoj prospech) alebo graficky prepracovanejšie publikum. V prípade divákov však situácia stále nie je zďaleka ideálna, pretože aj teraz dosť často narazíte na situáciu, kedy vedľa seba synchrónne fandia niekoľko identických postáv.
Čestnú výnimku tvoria takzvané „OMG momenty“. Tie je možné aktivovať iba na niektorých miestach arény (rohy hradenia, stôl komentátorov, rohy ringu) a ako už naznačuje ich názov, ide o riadne šialené momenty, pri ktorých by Michael Cole bezpochyby reval to svoje „OH MY GOD!!“. Ak si teda pripravíte možnosť použiť zakončovací chvat a svojho protivníka dostanete na „použiteľné miesto“, môžete s ním trebárs preraziť bariéru deliacu divákov od bojovej arény. Len je škoda, že ak tak urobíte, nemôžete bojovať aj medzi nimi. Bohužiaľ, skutočnú bariéru okamžite nahradí neviditeľná nepreniknuteľná stena. Škoda, snáď nabudúce.
Raz, dva, tri!
Asi by sa patrilo záverom spomenúť, že v hre pochopiteľne nechýbajú ani súčasné hviezdy WWE (alebo všetky existujúce módy alebo skutočne prepracovaný editor). Lenže čo už, Attitude Era ich (snáď i právom) odstrkuje do úzadia a úplne jasne hrá prvé husle. Ak si teda túto dobu pamätáte a chcete si zaspomínať na „zlaté časy“ wrestlingu, v súčasnosti nič lepšie na trhu nenájdete. Žiadne ďalšie zásadnejšie novinky tu však nie sú a preto som si nie úplne istý, či WWE 13 mladší hráči úplne ocenia. Možno áno, možno nie.
Attitude Era, OMG momenty, prepracovaný editor
strojový komentár, občasné kolízie postáv
Verdikt: Hlavným ťahákom WWE 13 je bezpochyby Attitude Era, vďaka ktorej je tou najlepšou wrestlingovou hrou súčasnosti.
Hodnotenie:
84%
zdroj:Czechgamer.com