Valiant Hearts: The Great War – recenzia

Po oznámení Valiant Hearts: The Great War som tak nejako nevedel, ako sa to bude hrať. Aj tak som ale o hru prejavil záujem, lebo hier s tematikou prvej svetovej vojny je na trhu poslednou dobou približne rovnaké množstvo, ako tematika druhej svetovej vojny – setsakramentsky málo.

Dúfam, že sa v blízkej dobe opäť niečo z druhej svetovej objaví. Predstavte si totiž silu current-gen konzol v spojení s dnešnými hernými enginmi – vymoledovaním futuristickej budúcnosti nie je až zas tak veľký problém, ako sa zdá, ale nejakú poriadnu FPSku, na to sa asi každý vybodol. Nie je to škoda?

Valiant Hearts si teda vzalo tematiku prvej svetovej vojny a niekoľkých rôznych postáv a ich pohľady na prebiehajúcu vojnu. Máme tu Nemca Karla, francúzskeho statkára Emila, amerického vojaka Freddyho, lekárku Annu a psa. Každý má svoj príbeh prepletený s vojnou. Zatiaľ čo Emil sa snaží nájsť Karla, ako adoptovaného syna, ktorého Nemci naverbovali, tak Anna sa snaží zachrániť čo najviac ľudských životov – či už Nemca, tak Brita aj Francúza. Je tam toho samozrejme viac, niekto toho má viac, ale všetko vám vyzraďovať nebudem. Jedno majú ale spoločné – všetci chcú koniec vojny a vrátiť sa k svojim rodinám. Kto by to tak nechcel, že?

Klik pro zvětšení

K citlivému príbehu, ktorý sa neraz pokúsi zabrúsiť na tak citlivú strunu, až vám bude chcieť skanúť slza, si vývojári vybrali jeden z najjednoduchších spôsobov hrania – 2D plošinovku s adventurnými prvkami. Nečakajte zložité puzzle, o to vývojárom zrejme nešlo. Všetko budete prechádzať s vyriešením jednoduchých hádaniek, a keď vám nejaká dá zabrať a splníte ju až na štrnásty pokus, vzápätí si uvedomíte, aké jednoduché to vlastne bolo, stačilo len viac zapojiť mozgové závity.

Od jednoduchších po ťažšie …

Úlohy tu sú vskutku jednoduché. Zo začiatku to bude v štýle odlákať strážneho tým, že odkladáš jeho pozornosť hodením jablká za jeho chrbát, časom sa dostanete k potrebe spolupráce medzi postavami, prípadne využívanie schopností už spomínaného psa. Ten sa samozrejme vie dostať tam, kam sa hora svalov ako je Freddy rozhodne nedostane. Potom zatiahne za páku, otvorí vám dvere a vy môžete spokojne pokračovať ďalej.

Tento príjemne spracovaný titul je zabalený v UbiArt enginu, a musíte uznať, že sa to viac než podarilo. Jednoduchá štylizácia hlavných postáv, prostredie meniace sa zakaždým, až dokončíte danú misiu. Z dabingovej časti sa jedná o mix normálnej reči a akéhosi mumlania, ktoré poznajú hlavne fanúšikovia série The Sims. Zakaždým sa objaví komixová bublina, čiže nemusíte mať strach, že by ste nepochopili zadanie úlohy.

Toto všetko je síce pekné, ale nič nie je dokonalé, teda sa dostávam k záporom hry. Pre mňa sa tým stala hlavne postupne klesajúca intenzita hry. Úlohy sú si podobné a veľkosť niektorých lokácií bola až príliš rozľahlá. Tým pádom, keď musíte urobiť viac menších úloh, aby ste urobili tú hlavnú, musíte zdĺhavo pobehovať po lokácii. U úloh sa síce zabavíte, ale vzdialenosť medzi nimi mi prišla niekedy až moc unavujúca. Celú hru navyše budete používať iba klávesnicu, takže sa druhou rukou môžete napríklad dlabkať v nose alebo piť pitie, je to na vás.

Takým kladom až záporom je dĺžka hry. Valiant Hearts vám zaberie na dohranie približne tri až štyri popoludnia. Pre niekoho to môže byť výhoda, pre niekoho, kto sa do hry krapet zamiloval, to istoiste bude zápor. Moje stanovisko ohľadom upadajúcej intenzity hry je asi jasné, ku ktorej skupine sa budem radiť ja.

Finálny verdikt:
Karty boli vyložené, viete, čo máte od Valiant Hearts: The Great War očakávať. Niekomu určite sadne, niekomu skôr nie. Ja som sa veľmi tešil, bohužiaľ, prečo ma to sklamalo, už viete. Nikomu kladné hodnotenie hry neberiem, sto ľudí, sto chutí.

Hodnotenie:

60%

Postupom času kvôli stereotypu upadá Valiant Hearts do fázy nudy, bohužiaľ.

zdroj:Czechgamer.com





You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridať komentár