Šógun, to bol od dvanásteho do devätnásteho storočia predstaviteľ výkonnej moci v celom Japonsku a dočasný zástupca cisára. Lákalo by vás to? Mali by ste záujem stať sa aspoň na deň neobmedzeným vládcom celej krajiny? A to nielen tak hocijakej krajiny, ale krajiny, kde znamenala česť a sláva ďaleko viac než osobné vzťahy a postoje? Ak by ste na túto otázku odpovedali kladne, musím vás upozorniť, že toto všetko malo tiež svojou temnú stránku. Napríklad keď ste zlyhali, túto pozíciu by si pre seba urval Daimjó iného klanu a vás by pravdepodobne prinútil (ako správneho samuraja) spáchať Seppuku (často nesprávne označované ako harakiri). Ak by aj tak znela odpoveď áno, môžete len ľutovať, že ešte nikto nevynaliezol stroj času, treba by ste skutočne uspeli.

Ale nemusíte byť z toho nijako zvlášť smutní, už pred jedenástimi rokmi nám istí vývojári z britského štúdia The Creative Assembly ponúkli určitú alternatívu. Pokúsiť sa stať Šógunom aspoň virtuálne, v strategickej počítačovej hre pomenované Shogun: Total War. A hoci už odvtedy prešlo veľa rokov a séria Total War svoj záujem presunula do iných období našej histórie, pre tento rok sa rozhodla vrátiť späť, ku svojim koreňom. Do Japonska za svojím Šógunom.

Hodiny nad taktickou mapou
Pravdepodobne tú najväčšiu časť herného času strávite nad taktickú mapou celej krajiny. Tá je rozdelená do niekoľkých desiatok menších administratívnych oblastí (= prefektúr) a v každej z nich sa nachádza ten najdôležitejší bod pre jej ovládnutie – mesto. Za zmienku určite stojí, že si autori toto rozdelenia nevycucali len tak z prsta, ale využili súčasné rozdelenie Japonska, ktorého základy síce vznikli až dvesto rokov po udalostiach v Shogun 2, ale pre účely stratégie poslúžili viac ako skvele. Dej sa odohráva v druhej polovici šestnásteho storočia a vašou úlohou je zhostiť sa úlohy jedného z deviatich hrateľných klanov a stať sa počas nasledujúcich päťdesiatich rokov vládcom celého Japonska, Šógunom. Ak uspejete, podarí sa vám ukončiť dlhoročné obdobie bezvládia a vojen medzi jednotlivými lokálnymi klanmi, čo iste nie je na zahodenie.
Či už si vyberiete akýkoľvek z deviatich dostupných klanov (ktoré sa mimochodom líšia len svojím erbom a niektorými výhodami), vaše nasledujúce kroky budú veľmi podobné, ak nie rovnaké. Musíte sa starať o svoje územia, určovať obyvateľom primeranú výšku daní, vylepšovať mestá a ich okolie, vycvičiť nových vojakov, uzatvárať spojenectvá a obchodné dohody, posielať do akcie svojho špeha, gejšu a nindžu … Skrátka dostanete na hrb všetky povinnosti, ktoré pred tými piatimi stovkami rokmi trápili aj všetkých približne dvadsať miestnych Daimjó, len v trochu jednoduchšom podaní. Čas jednotlivých kôl sa od posledného Napoleona predsa len trochu natiahli, namiesto dvoch týždňov tu máme striedanie štyroch ročných období, ktorého prejavy na hernej mape vyzerajú úchvatne.

Keby som mal vymenovať nejaké zásadnejšie novinky, moc dlhé rozprávanie by to nebolo. Všetko je takmer na chlp rovnaké ako u predchádzajúcich dielov a tak si v prvých chvíľach ako najmarkantnejšieho rozdielu všimnete nového rozloženia prvkov na obrazovke, ktorého podobu majú na svedomí umelci z radov vývojárov a malo by vám padnúť presne do ruky, čo je celkom pravda. Tou najdôležitejšou zmenou je však implementácia nového stromu talentov pre celú vašu frakciu, ktorá výraznou mierou určuje, akým smerom povedú vaše nasledujúce kroky. Vhodným výskumom sa tak postupne prepracujete napríklad k dlhšiemu dostrelu lukostrelca, silnejším mečom samurajov, rýchlejším cestám na všetkých vašich územiach alebo si odomknete ohnivé šípy. Podobnú možnosť vylepšenia potom majú aj neštandardné jednotky (generáli, nindžovia ,…), samozrejme prispôsobené ich potrebám, navyše si k sebe môžu do družiny vybrať aj trojčlenný sprievod.

A zrejme tou poslednou zásadnejšiou novinkou (ak nerátam napríklad nové diplomatické možnosti ako odovzdanie zajatcov) sú občasné voľby, ktoré vám získajú krátkodobú výhodu, akoby buff. Príklad bude asi najlepšie – hra vás informuje o veľmi kvalitnej úrode a dá na výber, či ju chcete všetku rýchlo skonzumovať alebo uskladniť na horšie časy. Vaša voľba potom ovplyvní získanú výhodu, trebárs pri rýchlej konzumácii dôjde na dve ročné obdobia k rýchlejšej produkciu peňazí vo všetkých ovládaných oblastiach. Občas tiež musíte rozhodnúť o osude zajatého kňaza, občas o vašom ďalšom zameraní (ekonomika alebo budovanie vojska), týchto malých volieb je naozaj veľa a vždy sa oplatí trošku popremýšľať, ako na niečo náhodne kliknúť.

Druhou podstatnou časťou vašej cesty za obsadením celého Japonska sú potom strategické súboje vašej a nepriateľské armády prebiehajúce v reálnom čase. Samozrejme, túto časť možno preskočiť a nechať ho vyriešiť počítačom, ale čo by to potom bolo za zábavu?! Zvlášť keď by počítač vyriešil bitku ako vašu prehru a vy by ste si boli istí, že súpera dokážete s pomocou svojich taktických schopností poraziť! Skrátka by som vám odporúčal používať automatické riešenie bitiek čo najmenej alebo vôbec. Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch by sa dali všetky bitky rozdeliť do troch základných kategórií: pozemné, námorné a dobývanie / bránenie mesta.

Ani v tomto prípade nečaká skúsených harcovníkov série Total War žiadne väčšie prekvapenie. Ako zvyčajne všetko začína pohľadom na vašich rozostavaných vojakov, ku ktorým generál prednáša svojou reč. „Ani som sa nesnažil rozoznať nepriateľské vlajky“, „Budeme hradby tohto mesta brániť, aj keby na nás zaútočili sami pekelníci“ alebo „Dokážte, že ste odvážni muži klanu XYZ“, to všetko sú príklady Generálovho povzbudzovania, ktoré navyše prebieha v japončine, čo celej vypätej situácii pridáva na intenzite. Potom už si len rozostaviate svoje jednotky, eventuálne ich sdružíte do skupín a poriadne krvavá rezačka tisícov postavičiek môže začať.

Možno si tak pri prezeraní okolitých obrázkov hovoríte, že medzi nimi niečo chýba. Áno, máte pravdu, konkrétne ide o screeny námorných bitiek. V Total War: Shogun 2 síce nechýba, lenže … hra vás do nich vôbec nenúti a ak súboje kocábek z duše nenávidíte a želáte si stavania flotily silou mocou vyhnúť, pokojne to môžete urobiť. Síce sa tak v istom zmysle ochudobníte o nejaký ten zážitok a grafickej orgie v podobe rozbúreného mora, ale to bude asi tak všetko. Ostatné klany vám síce občas obkľúčia nejaký ten prístav a budú blokovať obchodné cesty, ale stalo sa mi to všetkého všudy dvakrát, raz počítač dokonca použil len jednu loď.

Umelá inteligencia podľa princípov „Umenie vojny“
Zmienkou o počítači som si tak krásne nahral na ďalšiu kapitolu, ktorá zrejme v tejto recenzii ani nemôže chýbať – umelá inteligencia protivníkov. Popravde, práve od AI som čakal naozaj veľa, zvlášť keď sme sa počas vývoja dozvedali také zaujímavosti, ako že bude umelá inteligencia dodržiavať princípy knihy „Umenie vojny“ od čínskeho vojvodca Sun-c ‚alebo že sa hra neobjaví na pultoch obchodov, kým nebude AI dokonalá. Podarilo sa to autorom splniť alebo sa všetko opäť nesie v duchu predchádzajúcich dielov? No …, ako sa to vezme a to ako z pohľadu ťahovej časti, tak bojovej.

V oboch prípadoch si totiž umelá inteligencia nevedie vôbec zle, avšak sú okamihy, keď len tak neveriacky krútite hlavou a nechápete, čo to ten súper sakra robí. Občas to dokonca vyzerá, ako keby mal počítač nejaké výpadky mozgu, ako keby na moment prestal úplne premýšľať. Jeho veľmi obľúbenou činnosťou je napríklad nechávať si svoje mestá úplne nechránené, ďalším fenoménom je zostavenie veľké armády, presun k určitému mestu, chvíle vyčkávania a následný ústup. Podobné chybičky sa tiež občas prejavia priamo pri bitke, i keď s oveľa menšou frekvenciou. Navyše, na bojovom poli je počítač pomerne schopný, dokáže múdro využívať terén a docela často vám vie zavariť. Na druhú stranu, všetko čas od času vynahradí podobnou kravinkou, ako je útok samotného generála na celú vašu armádu, ale to naozaj len výnimočne.

Keby ste sa náhodou začali z celej tej kampane nudiť alebo by vám všetko začalo liezť krkom, Shogun 2 ponúka ľahké orazenie v podobe historických alebo plne nastaviteľných bitiek. Ostatne, to všetko ponúkali aj predchádzajúce diely, takže nedôjde k nejakému zásadnému prekvapeniu Ľahkým sklamaním je pre mňa osobne malý počet historických bitiek, ktoré sú iba štyri, navyše len jedna námorná. Keď spolu s tým uvážite, že sme si jednu bitku mohli vyskúšať už v ponúknutom deme (a ktorého výsledky sa vám do plnej hry prenášajú), vychádzajú nám z toho iba tri historické bitky, čo je podľa mňa veľa slabé. Rovnako tak zamrzí aj obmedzený počet klanov v bitkách nastavovaných užívateľom, podobne ako v prípade kampane ich je len deväť.
.
Nemáš náhodou prvý diel s vylepšenou grafikou?
Tiahne sa to prakticky celú recenzií, stále čítate frázy typu „rovnako ako v predchádzajúcich dieloch“, „opäť sa nič nezmenilo“ alebo „všetko, čo poznáte z minulosti“. Chytrého čitateľa tak môže napadnúť, či som sa náhodou nepomýlil a nerecenzujem pôvodný Shogun: Total War z polovice roka 2000 a nestiahol som si len nejaký balíček markantne vylepšenou grafikou. Nie je tomu tak, ale uznávam, že podobnosť oboch dielov je až zarážajúca a niektorí hráči by s tým mohli mať problém. Od vlaňajšieho Napoleon: Total War alebo vlastne od ktoréhokoľvek staršieho dielu sa nezmenilo takmer nič, existujúce princípy a postupy sú iba neustále brúsené a obohacované o niektoré nové prvky (ako napríklad vývojový strom pre generálov a agentov).

Na druhú stranu, zastávam názor, že celý systém série Total War sa dostal do takej fázy, kedy už toho nie je príliš čo vylepšovať. Posledným takýmto chýbajúcim prvkom boli práve skúsenostné stromy pre špeciálne jednotky, ale čo ďalej? Ako ďalej vylepšovať niečo, čo je takmer dokonalé? Toto je zrejme do budúcna ten najväčší problém, pretože ak séria nepríde s nejakou zásadnou zmenou, ako treba spracovanie úplne nového obdobia ľudskej histórie, bude stagnovať. Stále sa to skvele hrá, je to vynikajúca návykovka a poriadne si pri oboch častiach preveríte svoje mozgové závity, ale je to stále o tom istom. Čo je možno ľahká škoda, zvlášť, keď mi demoverzia prišla ťažšia (obe obtiažnosti som mal nastavené na možnosť hard).

Detailní vojaci, detailná tráva, detailná hudba
Grafika, prakticky hneď od začiatku jedna z najsilnejšou súčasťou Total War vás nesklame ani tentoraz. Popravde, ani februárová demoverzia nedokázala konkrétnejšie naznačiť, aká bude konečná podoba Shogun 2 vyzerať a úprimne, už tam vyzerala neuveriteľne. Lenže keď si v pomerne detailnom nastavení (popravde som tak rozsiahle nastavovanie grafiky dlho nevidel) nastavíte tú najlepšiu grafiku, budete valiť oči. Tým skôr, keď vaša karta podporuje technológiu DirectX 11, ktorá tu oslavuje svojou premiéru. Všetko sa potom ešte posúva do ďalšej dimenzie a na plné nastavenie budete rovno potrebovať poriadne silné delo.

Aby som na seba aj niečo prezradil, má novinárska verzia síce umožňovala nastaviť si tú absolútne najlepšiu grafiku, lenže keď som si ju zvolil a potvrdil, môj počítač to neustál a vypovedal službu. Takže okolité obrázky síce sú fotené s DirectX 11 a „ultra“ nastavením, lenže bez vyhladzovania hrán a Shader Model na verziu tri (maximum je 5.0). Je to možno škoda, ale aspoň nebudete ochudobnení o ten nádherný zážitok.

Ozvučenie som si vychvaľoval už v dojmoch z demoverzie a moja načrtnutá extáza pokračovala aj pri hraní plnej hry. Len keby tá nápoveda nebola tak otravná, jej otravný hlas (žena pri taktickej mape a muž na bojisku) som si musel po niekoľkých minútach vypnúť.

The Creative Assembly nesklamali
Dnešná recenzia sa pomaly chýli ku koncu a popravde, britskí Creative Assembly ma vôbec v žiadnom smere nesklamali. Po dvoch exkurziách do Európy osemnásteho a devätnásteho storočia sa séria Total War (doslova) vrátila späť ku koreňom a tento návrat jej v mojich očiach prospel. Druhý Shogun plný samurajov, lukostrelca, generálov a cti vám skrátka učaruje a budete mať v niektorých chvíľach čo robiť, aby ste sa od neho dokázali odpútať. Samozrejme by sa dalo začať polemizovať o ešte lepšej umelej inteligencii, prepracovanie viac historických bitiek alebo mať možnosť rozbehnúť si kampaň za všetky dostupné frakcie, ale to je len otázkou času. Nepredpokladám totiž, že by si tieto príležitosti nechali autori ujsť a ak áno, v zálohe čaká bohatá módarská komunita, ktorá sa okolo série pohybuje prakticky už vyše desať rokov a vždy sa na každom diele dôkladne vybláznili. Stačí si len počkať a pôjde vám z toho počtu vylepšení hlava okolo.

Mimochodom, ak vám v recenzii chýbala aspoň zmienka o multiplayeru, máte pravdu, kompletne som ho zatiaľ ignoroval. Nie je to však tým, že by bol vyložene odstrašujúci alebo že by sa mi o ňom nechcelo písať, jednoducho ma kampaň tak pohltila, že na multiplayer nezostal čas, vlastne aj teraz som mal problém sa od svojho ťaženia odtrhnúť a napísať túto recenziu. A možno práve toto bude pre vás ten najdôležitejší faktor pri vašom rozhodovaní, či si Shogun 2 kúpiť alebo nie. Ja by som do toho šiel, ak milujete Total War a nedáte naň dopustiť, prípadnú investíciou neoľutujete.

návrat ku koreňom, grafika, štylizácia

po dlhšej dobe jednotvárne, kiks AI, prakticky nič nové

zdroj:Czechgamer.com