Tintinove dobrodružstvá: Hra – recenzia

19.11.11

vanmesko

Hneď na začiatku si ujasnite jednu vec, Tintinovo dobrodružstvo: Hra (ako sa hra naozaj volá) alebo Tintinovo dobrodružstvo: Tajomstvo Jednorožcov (ako by sa menovať mala), je samozrejme hrou na motívy filmu. A už to vám o nej prezradí mnohé. Na druhú stranu, je hrou podľa filmu Stevena Spielberga a Petra Jacksona, takže … A presne preto sa do nej púšťame s niečo väčším elánom ako do všetkých ostatných podobných.

Lenže začať hru tak, že prelietavate úplne primitívne graficky spracovanou búrkou v lietadielku, ktoré má sotva viac než jednofarebné textúry, nebol úplne najlepší nápad, a tak všetky naše predchádzajúce nádeje začali páchať harakiri. Vďaka bohu, že ďalej už to bolo len lepšie. Príbeh samozrejme úvodnú akčnú vsuvku vysvetlí a spätne vám to je už jedno, ako hrozne to začalo, ale bolo to teda „pekné“ prekvapenie.

Ďalšia fáza, ktorá vás uvíta, je štýl hrania „adventúra“, kedy s Tintin, prípadne jeho verným psíkom Filutou, pobehujete po meste a začnete celý ten príbeh o Tajomstve jednorožca tým, že u pouličného obchodníka kúpite krásny model lode. Ako sa potom ukáže, tento model je jedným z troch, ktoré ukrývajú zvitky s ničím iným ako mapou k pokladu. Adventúrna fáza sa v hre ešte párkrát zopakuje, ale vlastne ani nevieme, prečo sme ju nazvali adventúrne. Asi pre to, že pri nej neovládate kameru a na postavy pozeráte z rôznych uhlov, aké si hra zaumieni. Našťastie týchto pasáží veľa nie je.

Príbeh hry je síce inšpirovaný filmom, ale podľa toho, čo sme boli schopní zistiť (film ako taký sme nevideli), tak sa predsa len niektorými detailmi odlišuje alebo je snáď celkovo zjednodušený. Hlavnú úlohu hrá samozrejme reportér Tintin a jeho psík, ale neskôr aj kapitán Haddock, ktorý však hrá viacmenej druhé husle a slúži skôr ako druhá postava v režime spolupráce.

Aby sme sa ale konečne vypotili, čo je hlavnou náplňou Tintinových dobrodružstiev: je to vlastne skákačka. Najväčší herný čas strávite na dvojrozmerných obrazovkách, kde sa budete pohybovať horizontálne a vertikálne po rôznych „rebríkoch“ a vašou hlavnou zábavou budú spočiatku predovšetkým pästné súboje s majordomami. Znie to absurdne, ale je to tak, pre reportéra Tintina je búchanie nejedného majordoma do nosa očividne tou najlepšou zábavou a inak to nejde. Spolu s vami sa totiž pokladu samozrejme snažia dosiahnuť aj ďalšie zainteresované strany a práve ich lokaji (majordomovia, Arabi v habitoch alebo námorníci) budú vašimi nepriateľmi v jednotlivých lokáciách.

Zbavovať sa ich môžete buď práve päsťami alebo aj predmetmi, ktoré môžete zobrať a hádzať: napríklad banány, po ktorých pošmykne, alebo zapálená pochodeň, od ktorej sa im chytí zadok. Nie je to trochu násilné na hru primárne pre deti? Tiež sme si hovorili, ale čert to zober (naviac oficiálny rating je 12 +). Krv nikde nestrieka, popáleniny nesmrdia a celé to vyzerá komicky. V dobrom slova zmysle. Časom prichádzajú rozmanitejší protivníci, ktorých nestačí len tresnúť, ale musíte využívať ako dostupných predmetov tak samotného herného prostredia. Stereotyp sa teda odkladá.

Veľkou prednosťou hry sú parádne animácie, vďaka ktorým je radosť za Tintina i psíka Filutu (za ktorého tiež občas hráte, hlavne v stiesnených priestoroch, alebo keď je potreba niečo vyčuchať) behať, skákať aj bojovať. A celkovo aj grafická stránka je podarená, hovoríme teda hlavne o 2D plošinovkových pasážach.

Tie sú samozrejme spestrené niektorými logickými prvkami a postupne tiež ľahko sa zvyšujúce obtiažnosťou, ktorá po vás vyžaduje rýchlejšie reflexy, ale je tu stále myslené na mladších hráčov, ktorí rozhodne nebudú mať s obtiažnosťou problém. Navyše ak Tintin umrie, jednoducho sa objaví o pár momentov skôr na nejakom záchytnom bode a ide sa ďalej, žiadne postihy. Logické hádanky sú ale naozaj primitívne, vôbec nečakajte nejaké väčšie zahriatie mozgových závitov. Chválime ale autorov, že je naopak hra prostá a zbavená všetkých frustrujúcich momentov, ktoré by vás nútili vraždiť myš alebo klávesnicu – až na jeden (malá rada pri neskoršej fáze hry: zvitky možno pred sviečkou otáčať, písmenami A a D, to vám hra nepovie ..).

Ďalším spestrením príbehu sú potom najrôznejšie „závodné“ pasáže. Či už je to jazda na rôznych prostriedkach, počas ktorej vy alebo kapitán Haddock prakom zostrelujete dotieravé Arabáše alebo zvádzate letecké súboje, ide o veľmi jednoduché, priamočiare a graficky nie príliš detailne spracované časti hry. Nie sú nudné, ale opäť, najväčšiu radosť z nich budú mať skôr menšie deti. Iní sa zase trebárs pobavia u pasážach šermiarskych, kedy v koži predka kapitána Haddocka prežívate prepadnutie jeho lodi, pôvodného Jednorožca, pirátmi. Tu je ale ovládanie naozaj veľa krkolomné, lebo je založené na pohybe myši. Veľkým plusom je preto u týchto pasážach, ale aj celkovo, hudba, za ktorú stojí skladateľ John Williams, ktorý ju vytváral aj pre film a pravdepodobne práve preto je tak dobrá a chytľavá.

Tintinove dobrodružstvá sú oddychovou rýchlovkou (príbeh vydrží tak 4 hodiny, podľa herného počítadla), ktorá ponúka vďaka výbornej predlohe kvalitne spracovaný príbeh a ktorá vás nudiť vďaka svižnej skákačkovej hrateľnosti nebude. Len od nej jednoducho nesmiete očakávať zázraky.

Krásne animácie, grafika v skákačkových pasážach, hudba, žiadne frustrujúce okamihy