Ešte než sa všetci vydáme zachraňovať Zem s kapitánom Shepardom alebo na iné virtuálne dobrodružstvo, ktorých sa tento rok ponúkne dosť a dosť, je nutné ten ospalý začiatok roka nejako prekúsať. S prichádzajúcou jarou sa budí aj herná branža, čo je pre hráčov signál, že by mali zbystriť. Predskokanom tohto obdobia číslo jeden budiž akcia Syndicate, pod ktorou si zrejme len pamätník vybaví strhujúcu RTSku z roku 1993. O tri roky neskôr ju doplnilo akčnejšie Syndicate Wars – a potom už nič. Dlhú pauzu prerušilo až Starbreeze Studios a ich remake, ktorý si nekladie za cieľ nič menšieho, než znovu dostať Syndicate na výslnie.

Syndicate útočí predovšetkým na tých, ktorí podľahli šarmu Crysis a jemu podobných hier. Futuristický vzhľad, ultra vychytané, bledo modré dotykáče, roboti a bohvie čo všetko ešte – na to Syndicate vsádza tiež. Nejako výnimočne originálny počin nám teda v mechanike nepristál, o tom žiadnych pochýb. Hra ale okrem príbehu ponúka tiež kooperáciu, kedy v štýle Left 4 Dead nabiehajú rôzne silné bandy nepriateľov. Ale pekne poporiadku. Než sa pripojíte s kamarátmi do špeciálnych co-op misií, urobte si približne sedem hodín čas na singleplayer.

Ten ponúkne pomerne priehľadnú, zato však svižne sa odvíjajúcu zápletku. Tá sa točí okolo dvoch znepriatelených organizácií na výrobu čipov, ktoré kto nemá pekne usadené v šedej kôre mozgovej, ako by nebol. Je jasné, že v tomto biznise tečú poriadne sumy. Ste Kilo, jeden z agentov EuroCorpu. Kilo nehovorí, je v podstate len divákom – a to v niektorých pasážach, zvlášť tých záverečných, nerobí dobrotu. Dej niekoľkokrát zamotá množstvo zvratov (zo stoličky vás ale nevytrhne), takže nakoniec všetko končí úplne inak, než začalo; každopádne ale tak, ako každý očakáva. Ťažko potom odhadovať, akú úlohu vlastne dejová línia v celom počine hrá.

Takže väčšina ľudí má čipy, čipy ovláda zlá korporácia, tá bojuje s ďalšou korporáciou – a keď sa toto všetko oblečie do riadne klišo-futuristického, máme tu pomerne slušnú a lá Crysis jednohubku, povedal by si jeden. A nebol by ďaleko od pravdy. Všetko, čo ponúka Crysis v luxusnom balení, ponúka aj Syndicate v trochu oklieštenej verzii.

Linearita prostredie – nič nové pod slnkom. Hra vás vláči presne tou cestou, ktorú vám vopred vytýčili vývojári. Veľmi rýchlo teda rozpoznáte, že teraz práve stojíte v mieste, odkiaľ asi za chvíľu začnú nabiehať nepriatelia. Ale treba dodať, že jej to aspoň neuberá na spáde. Tempo je strhujúce od začiatku do konca, čas so Syndicate ubieha veľmi rýchlo – pod jednou podmienkou: Že pristúpite na jeho pravidlá hry. Zmierite sa s linearitou, zmierite sa s občasnými bugmi objavujúcimi sa vždy, keď ste o niečo rýchlejší, než by si hra priala.

Súboje majú Starbreeze pomerne slušne zvládnuté. Nie snáď že by inteligencia protivníkov dosahovala nejako prevratne závratných výšin. Väčšinou sa vás nepriateľ snaží zo všetkých síl obehnúť, čím si ale väčšinou vykoleduje len niekoľko dobre mierených guliek. Súperi nabiehajú vo vlnách, často nie veľmi organizovane, takže ich kľudne odprásknete niekoľkých na jeden náboj. Tento neduh sa im darí čiastočne kompenzovať silným brnením, ktoré musíte najprv zneškodniť. Tým sa dostávame k systému DART Overlay – vášmu čipovému ja, vďaka ktorému ste o niečo odolnejší ako ostatní. Už vážne chýba len navliecť nejaký bezva nano oblek.

Zapnutý DART systém vám umožňuje vidieť skrz steny a využiť na nepriateľov niektoré z troch špeciálnych schopností. Buď ich donútite k samovražde, alebo ich „načnete“ elektrickým výbojom alebo – a to je moje najobľúbenejšie -, sa nad nimi zmocníte kontroly. Taký nepriateľ sa stáva vaším priateľom, pretože chladnokrvne vraždí svojich druhov tak dlho, kým okrem neho nezostane nikto iný (potom sa poslušne zastrelí) alebo ak ho skôr niekto neodpráskne.

Zbraní sa v hre moc nepovaľuje, ale to vás nemusí trápiť. Hru pokojne prejdete s dvoma rôznymi druhmi samopalov. Krycí systém funguje perfektne a vôbec by som sa nehneval, keby sa pomaly presadil ako štandard vo všetkých FPSkách. Rovnako tak ako RPG prvky: Sem tam sa dostanete k čipu niektorého z nepriateľov, takže si potom môžete vybrať, ako chcete svoje schopnosti vylepšiť.

Syndicate sa svojho času prezentovalo ako hra veľa zameraná na kooperáciu. Kooperačný režim skutočne ponúka niekoľko hodín hrania naviac – ale viac nič. Loading (čo ale veľa závisí od pridelených parťákov a ich „rýchlosti“) trvá dosť dlho na to, aby ste si nabudúce niečo podobné rozmysleli a samotný gameplay rozhodne nie je tak revolučný, ako sa nám EA snažilo vštepiť. So štvorčlenným tímom prehľadávate rôzne lokácie, čistíte ich od nepriateľov, ktorí majú o niečo tuhší korienok ako v singleplayeri a snažíte sa získať čo najväčšie skóre. Keď parťák padne, rýchlo ho môžete uzdraviť a poslať späť do bojiska. Toť Syndicate a kooperačný režim v skratke.

O grafike už tu letmo reč padla, teraz ešte akurát doplňme, že hoci nedosahuje kvalít tých najlepších, v súčte nijako nezaostáva. Napriek tomu – vedľajším postavám by nejaký polygón naviac rozhodne neuškodil, bezpochyby. S tým, čo Syndicate ponúka, ale na druhú stranu bezpečne prerazí aj na menej výkonných strojoch.

Na jednu stranu je Syndicate nadmieru sympatická hra; na druhú stranu ale ako by sama nevedela, či sa za ňu má sama pokladať alebo nie. Potenciál na dvojku i s prihliadnutím k záverečnej scéne tu samozrejme drieme, chcelo by to ale z námetu vyžmýkať ešte o trochu viac. Nehovoriaci hrdina tomu všetkému tiež príliš neprispeje. Inak ide o svižnú, nie príliš nápaditú strieľačku, ktorá dokáže pobaviť a niekoho snáď aj nadchnúť. Ten niekto by ale nesmel prejsť rozbombardovaným New Yorkom v nano obleku.

Akčná hrateľnosť, krycí systém

AI nepriatelia, nehovoriaci hrdina

Verdikt: Tisíckrát obmývané klišé ešte raz, a tentoraz prekvapivo sľubne. 19 rokov stará predloha Syndicate hanbu rozhodne neurobí, naopak. Dosť možno prekvapenie roka.

Hodnotenie: 

77%

videonávod

zdroj:Czechgamer.com