Ako sa na prvý pohľad môže zdať, Starhawk nie je ani zďaleka prvou hrou vývojárov z Lightbox Interactive. Základ tohto štúdia totiž tvoria prebehlíci z Incognito Entertainment, ktorí majú na svedomí práve Warhawk, voľného predchodcu recenzovanej hry, ktorý sa po vydaní exkluzívne na PS3 v roku 2007 stal medzi komunitou veľmi obľúbeným. Rovnakou cestou ide teraz aj Starhawk, ktorý posúva multiplayerový zážitok na ďalšiu úroveň a okrem iného aj ten singleplayerový, ktorý u Warhawk chýbal, a tiež mu bol čiastočne aj vytýkaný. Tentoraz si teda užijú aj vlci samotári, ktorí si aj v hre tak založenej na multiplayer zahrajú niekoľko hodinovú kampaň pre jedného hráča.

Singleplayer
V dnešných herných produktívnych časoch je istým komerčným úspechom, keď hra obsahuje akúkoľvek formu multiplayeru. V prípade Starhawku je to presne naopak. Tu hrá hlavnú prím práve hra pre viacerých hráčov a singleplayer je tu umelo vytvorený spoločne s nevýrazným hlavným hrdinom, nevýrazným príbehom a hlavne nevýraznými cut-scénami, ktoré pôsobia rovnako zle ako cut-scény v už pár rokov starom Mirrors Edge. Bohužiaľ. Ono tému zlatej žily vo vesmírnom meradle je celkovo zaujímavý námet, vývojári však tento potenciál dostatočne nevyužili. Väčšina hráčov sa každopádne ujme najskôr singlu, poďme si ho teda trochu načrtnúť.

Všetko dianie sa točí okolo riftovej energie, ktorá hýbe celým vesmírom. Dá sa povedať, že je to niečo ako zlato v našom svete. Na rozdiel od neho má však táto energia značnú nevýhodu. Ak s ňou ktokoľvek príde do styku, premení sa v takzvaného vyvrženca, zmutovaného jedinca, ktorý má tendenciu chrániť túto energiu aj za cenu smrti niekoľkých, desiatok i stoviek ďalších ľudí. A ako tušíte, aj Emmett, hlavná postava celej hry, je jedným z nakazených. Ten však nie je v plne zmutovanej forme kvôli svojmu priateľovi, ktorý vytvoril akýsi regulátor zaisťujúci bývalú formu ľudskosti spojenú so schopnosťami vyvržencov. Preto je vlastne tiež  na takej pozícii vo svojom povolaní, v akej teraz je.

Predstavte si nasledujúce. Máte každodennú rutinu v zabíjaní skupiniek týchto mutantov, chránite obrie ťažisko rift a staviate obranné stavby pre menšiu šancu vniknutia (ehm, o tom až za chvíľu) a zrazu zistíte, že sa títo zďaleka inteligentní a deformovateľní vyvrženci začali v skutočnosti formovať pod novým vodcom , vaším vlastným bratom, ktorý bol riftu vystavený rovnako ako vy, ale s trošku horšími následkami. To nakoniec vyústi v otvorenú vojnu, kde nehrá nikto iný hlavnú úlohu než vy.

Pomaly ale isto sa v tom všetkom príbehovom zmätku začínate orientovať kvôli neuveriteľne nudným cut-scénam (nehovoril som to už?), A pritom sa učíte aspoň trochu ovládnuť nový prvok. Vývojári tento staviteľský jednoduchý mechanizmus pomenovali Build n ‚Battle. Ten v boji zaisťuje, že môžete kedykoľvek, kdekoľvek a za akýchkoľvek podmienok postaviť čokoľvek a akokoľvek veľké. K realizácii každej stavby je ale samozrejme aj niečo obetovať, v našom prípade to bude riftová energia, ktorá sa nám po celú dobu diania nabíja v peknom ukazovateli v rohu obrazovky.

Bunkre, vznášadla, ochranné múry a oveľa viac sa čím ďalej tým viac sprístupňuje v priebehu vašej kampane. A ešte rýchlejšie vás s tým vývojári zaučia v pre vás doteraz neznámych vesmírnych lokáciách, ktoré pôsobia veľkolepejšie než čokoľvek iné v hre. Hlavný dôvod veľkých máp však nie je singleplayer, ale multiplayer, hlavný ťahák hry, ktorý ich potenciál využíva oveľa lepšie.

Multiplayer
Aj napriek akejkoľvek kvality singlu, nech už tu je, alebo nie, je Starhawk viac zameraný na hru pre viacerých hráčov. Kampaň sa teda ku koncu javí ako akýsi dlhší tutoriál, ktorým by ste sa mali riadiť v hre po sieti, lebo práve tam sa ničoho podobného nedočkáte. Akonáhle vkročíte do prvej hry, protivníci si neberú servítky a útočia už na vašej základni, kam sa v priebehu hry stihli dostať.

Samotný Build n ‚Battle funguje v multiplayeri snáď lepšie ako kdekoľvek inde. Strategicky a hlavne šikovne máte šancu meniť dianie a miešať skóre neustále po celú dobu hry. Hocikedy sa však nezostáva len a len u vyrovnaného skóre, hra má tendenciu skĺznuť k drvivej presilovke, kedy nepriatelia obsadili celú mapu (hlavne v prípade typu hry Zones) a už len čakajú, než sa opäť respawnete po minulej smrti. Áno, niekto by mohol síce namietať, že s modulom, s ktorým prilietavajú na mapu, môžete protivníka zasiahnuť a dokonca aj zabiť, ale aj pred týmto možno ľahko utiecť. Ak si teda dávate dostatočný pozor.

Nastavenie pre výber alebo založenie hry je na konzolovú exkluzivitu viac než dosť. Ak by ste si chceli založiť klan, akokoľvek ho editovať alebo organizovať turnaje, máte prakticky voľné ruky. Takých klasickejších módov by síce hra mala obsahovať viac, ale aj u tých štyroch, čo hra obsahuje (Capture the Flag, Zones, Deathmatch, Team Deathmatch), sa každý zabaví na hodiny, možno aj desiatok hodín dopredu. Rovnako ako tomu teda bolo u Warhawk, táto hra bola vytvorená pre multiplayer, single je tu jednoducho na vedľajšej pozícii. To ide jednoducho poznať.

Starhawk sa jednoznačne podaril, to je fakt, ktorý by ste len málokomu mohli vyvracať. Jednotlivé podložky hry už si ale vedú horšie a dá sa povedať, že hlavne samotný single strháva samotné hodnotenie. Multiplayerový zážitok je však našťastie už iné kafe.

Veľa možností, Build n Battle, multiplayer, dobrý nápad

Horší single, nevýrazný príbeh, občas nevyváženosť multiplayerových hier,

Verdikt: Starhawk nenadviazal na úspech svojho voľnejšieho predchodcu ničím iným, než ďalším úspechom. Zábava je zaručená.

Hodnotenie: 

75%

zdroj:Czechgamer.com