Splinter Cell: Blacklist – X360 recenzia

Tom – clancyovské počiny majú v portfóliu Ubisoftu svoje miesto vydlabané hlbšie než akékoľvek iné. Pravda, ono koľkokrát proste len stačí pred názov hry pridať meno slávneho spisovateľa ( prípad leteckých HAWX ), a hneď je jasné, o čo pôjde . O vojenskú akciu, v ktorej je osud ľudstva vždy v stávke a niekto s tým musí niečo urobiť ( letka stíhačov, tajná policajná jednotka, tajná vojenská jednotka alebo tajný vojenský jednotlivec ). Už nejakú dobu nás teroristov zbavuje Sam Fisher, teraz už prešedivelý vojak vzhľadu Georgea Clooneyho, ktorý najradšej pracuje sám a ešte radšej vtedy, ak nie je pri výkone pracovnej činnosti vôbec vidieť .

Kým strieborné plátno má Jamesa Bonda, herný priemysel má Sama Fishera. Už len jeho opätovné naverbovanie späť do služieb americkej vlasti pripomenulo lanárenie slávneho 007 šéfkou M. Ostatne v mnohých ďalších prípadoch sa paralela s agentom Jej Veličenstva priamo ponúka. Sam, hoci člen tajnej operačnej jednotky USA, má v riešení zadaných úloh v podstate voľnú ruku . A s ňou prichádza voľnosť aj pre hráčov. Od predchádzajúceho dielu ( Conviction ) sa teda mení hneď niekoľko podstatných vecí. A treba povedať, že k lepšiemu. Aj keď je pravda, že mnohí takéto zmeny privítajú s rozpakmi a boli by radšej za starého dobrého Sama.

To znamená predovšetkým stealthového. Pretože či už sa to snaží nový Blacklist akokoľvek, vždy navodí stealthovou atmosféru len do tej miery, ako by ju navodil Assassin Creed v úlohách, pri ktorých nesmiete byť odhalení. Nie snáď, že by to bolo zle. Niekto sa ale môže cítiť okradnutý o nemalý peniaz, ktorý do hry vložil. A keď už sme pri tom Assassin Creed, tak aj s ním by sme mohli nájsť veľa súbežných vývojových vetiev. Sam a Ezio / Connor by pokojne mohli byť vzdialenými bratranci ( poznať je to predovšetkým v pohybe ). Ubisoft trochu cielene zlučuje svojej značky a dáva im podobné črty. Trebárs taký Prince of Persia musel assassínským borcom ustúpiť úplne. Sam si svoje miesto v tieni určite udrží .

Hra sa točí okolo zoznamu dôležitých miest ( Blacklistu ), ktorých sa rozhodne istá teroristická organizácia zmocniť a dostať tak vládu Spojených štátov do úzkych. A s ňou aj celý svet. Ako vidíte, zápletka zďaleka nepripomína tie najprepracovanejšie dejovej línie v žánri, avšak svoje čaro určite má. Sam teda musí postupne prísť na to, kto Blacklist získal a zabrániť teroristom zmocniť sa kontroly nad USA. Pomôcť mu má jeho tím ( čo tiež nie je nič nové, zase je tu jedna upätá ženská postava čoby Samov protiklad, jeden šprt čo má neustále hláskovať a jeden málo hovoriaci introvert ). Sam tiež dostáva supermoderné hračky a svet zachraňuje z paluby obrieho lietadla, ktorého hlavná doska s cieľom misie zase vyzerá ako veliteľský mostík kapitána Shepparda.

Poteší ale možnosť, že si svoje ​​lietadlo môžete rôzne upravovať. Za každú misiu totiž obdržíte určité množstvo peňazí v závislosti na tom, ako ste si počínali. Takže keď budete veľmi tajní a všetkých nepriateľov odrovnáte pekne potichu, odnesiete si z misie o mnoho viac peňazí, než keď to všetko urobíte hlasno. Z toho teda jasne vyplýva, že sa vás nový Splinter Cell snaží motivovať k čo možno najtichšiemu prejavu. Nemusíte sa tým riadiť, na najľahšiu úrovňu si hravo vystačíte so samopalom a dobrým krytím, ale tvorcovia by si priali, aby ste naozaj boli tichšie.

Assassin Creed potom opäť pripomenie nastavenie Samovej výstroje. Tú si totiž môžete podobne ako jednotlivé diely lietadla modifikovať za peniaze, ktoré utržíte v jednotlivých misiách. Do každej misie sa tak môžete vybaviť trochu odlišne a podľa toho tiež prispôsobiť svoje konanie. To je veľké plus – a konečne sa tu, hoci opäť zjednodušene, objavuje starý duch Splinter Cellu. Poteší aj možnosť si z misií vyberať. Na mape ich máte hneď niekoľko a tie hlavné červeno vyznačené. A tak je len na vás, do ktorých sa pustíte.

Voľnosť v celej hre rozhodne poteší. Hoci sú misie pomerne jasne nastavené a vy sa tak ženiete len z bodu A do B,  rozhodne máte veľa možností, ako sa tam dostať. Väčšinou vedie jedna cesta priamo a niekoľko vedľajších okolo. To si však vyžaduje o niečo viac plánovania, a komu sa nechce zapojiť mozog, tak jednoducho odistí granát a hodí ho nepriateľom pod nohy. Je to priamočiare a nabité akciou. Všetko podporuje celkom kvalitný soundtrack, ktorý neruší, ale pomáha navodiť atmosféru nahustenej atmosféry.

Celkovo sa teda jedná o podarenú a remeselne perfektne zvládnutú hru, ktorá však nezostane v mysli nijako dlho. Je to trochu škoda, ale pre tento účel sa ani akčné snímky / hry netvoria. Dôležité je, aby vás hra pokiaľ možno čo najviac vtiahla, chvíľu si s vami pohrávala, a potom vypľula bez toho, bez toho aby vám spôsobila nejakú ujmu. Presne taký je nový Splinter Cell. Odpracuje si svoje a odpracuje si to dobre.

 

Atmosféra, možnosť voľby, kupovanie vybavenie
gýčový príbeh
Verdikt: Férovo odvedená práca. Tvorcovia si šli pre osmičku a tiež ju dostali.
Hodnotenie:

80%

 

zdroj:Czechgamer.com





You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridať komentár