Shank 2 – recenzia

21.2.12

vanmesko

Dnes už si zrejme len málokto spomenie na 2D mlátičky videnej z bočného pohľadu, kedy ste, väčšinou aj s kamarátmi, stáli proti hordám tupých nepriateľov a rezali do nich hlava nehlava. Rovnako tak si zrejme málokto spomenie na legendy ako napríklad Golden Axe alebo (moje zamilované) Sunset Riders, veď úprimne, kto z vás tieto hry niekedy hral? Žáner „Beat ‚em up“ hier, ako sa im hovorí v angličtine, totiž postupom času upadol do zabudnutia a bol úplne logickým vývojom nahradený inými.

Napriek tomu však ešte stále existuje skupinka nadšencov, ktorí tento žáner prinajmenšom milujú a snažia sa ho aj v dvadsiatom prvom storočí udržať pri živote. Medzi takú sortu ľudí dozaista patria aj vývojári zo štúdia Klei Entertainment, ktorí pred tromi rokmi predstavili sériu Shank. Prvý diel z predminulého roka mal vo svete celkom úspech (hodnotenia sa pohybujú okolo 75 percent) a dvojka je na tom relatívne podobne. Ako sa však páčil nám?

Shank, alias Rambo
Príbeh Shank 2 začína nenápadne. Hlavný hrdina ide autobusom a nič nenasvedčuje tomu, čo za pár minút nastane. Autobus je však zastavený hliadkou miestnych vojenských jednotiek, ktorí chcú autobus prehľadať. Vojak vykonávajúci prehliadku dôjde až k Shankovi, ktorý sedí takmer vzadu a urobí osudovú chybu – vyrazí mu fľašu z ruky. Áno, môže to vyzerať ako banalita, lenže hlavného hrdinu to k smrti rozzúri. A aby sa nejako tomuto opovážlivci pomstil, jedným seknutím mu odsekne ruku, ktorá zapríčinila jeho hnev. Lenže celý incident videl vojakov kolega, teda musí zomrieť tiež. Nanešťastie to však ešte celé stihol ohlásiť do vysielačky, a tak má Shank proti sebe naraz celú dedinu preplnenú vojakmi a nakoniec aj vojenskú vládu miestnej krajiny.

Samozrejme, robím si srandu, o jednej rozbitej fľaši príbeh Shank 2 pochopiteľne nie je. Na druhej strane nič zložitejšieho za tým tiež nehľadajte, čaká vás totiž jedno z tých zažitých klišé o záchrane milovanej ženy. Tu totiž nariadil uniesť miestny prezident, lebo potrebuje jej srdce, a to doslova (jeho totiž dosluhuje). Shank sa však nemieni s takým konaním pochopiteľne zmieriť a tak sa vydá na záchrannú misiu. Inak povedané vás čaká celkovo osem misií, z ktorých sedem prežijete v koži samotného Shanka a jednu ako jeho pôvabná pomocníčka, Corina.

A treba uznať, že je to poriadne akčná jazda. Úprimne povedané, prvý diel som nemal tú česť vyskúšať a tak som trošičku netušil, čo je to vlastne ten Shank zač. Po prvých niekoľkých minútach, vlastne hneď po prvej animácii spomínanej v úvode, som ho spoznal. Toto je Rambo, v tom pravom slova zmysle. Dokonca si myslím, že keby sa hlavný hrdina nemenoval Shank, ale John Rambo, nikto by neprotestoval. Počas hrania singleplayerovej kampane sa totiž skutočne cítite ako táto filmová postava, tým skôr, keď Shank v jednej animácii zvládne svojou motorovou pílou rozpoliť vrtuľník, spadnúť do mora a zabiť holými rukami žraloka. Skrátka ako keby ste sa dostali k interaktívnemu filmu Rambo V. Pohodička, klídeček, potoky krvi, …

Zaseknutá platňa
Z hľadiska hrateľnosti to však už taká pohodička a klídek nie je. Nechápte ma zle, samozrejme aj mňa občas baví vypnúť mozog a rezať do nepriateľov hlava nehlava, porcovať ich, reagovať na ich útoky a tak podobne. Môj problém však spočíva v tom, že toto všetko robíte nepretržite približne päť hodín, čo jedného dokáže riadne unaviť. Nehľadiac na to, že ovládanie klávesnice nie je opäť kto vie aké terno, lebo všetky dôležité akcie vykonávate prostredníctvom kombinácie približne siedmich tlačidiel blízko seba, čo je občas dosť o prsty. Navyše, až do vydania prvého opravného patchu boli problémy s mierením pomocou myši, kedy postava strieľala inam než ste ukazovali.

To by však nebol ten najväčší problém, pretože by sa stačilo prispôsobiť tomuto posunutiu, problém nastával pri boji na blízko, kedy sa potrebujete rýchlo otočiť a kosiť za seba. Až príliš často sa mi stávalo, že som síce bol otočený na nepriateľov, ale akonáhle som začal sekať, Shank sa poslušne obrátil k nepriateľom chrbtom a útočil na nebohý vzduch. Nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že som občas mal riadne nutkanie do svojej klávesnici minimálne udrieť päsťou. Shank 2 je navyše v duchu svojho predchodcu už na normálnu obtiažnosť poriadne ťažký a tak budete radi za každý možný checkpoint. Autori totiž na vás zo všetkých strán neustále valia jedného nepriateľa za druhým a aj keď ste proti nim mnohonásobne silnejší, občas ich je skrátka toľko, že vás premôžu.

Bohužiaľ, ničoho prepracovanejšieho sa za celú kampaň nedočkáte a tak budete neustále len mlátiť, rezať, kuchať, páliť, škrtiť, drviť a tak ďalej, skrátka stále dookola a dookola. Jediným vytrhnutím z miernej letargie tak môžu byť snáď len súboje s bossmi, ktoré vás čakajú na konci každej úrovne. Občas si tiež zastrieľate zo stacionárneho guľometu, čo váš zážitok aj osvieži. Rovnako tak ako možnosť zabrániť nepriateľskému útoku a použiť ich zbraň proti nim, čo je jednou z mála noviniek.

Útočiace vlny, zase!
Jedným z najdôležitejších prvkov prvého dielu bola bezpochyby kooperatívna kampaň pre dvoch hráčov. Tá vo februárovom pokračovaní opäť nechýba, ale autori sa ju rozhodli ľahko poupraviť. Vás a vášho kamaráta tak už nečaká priechod klasickými misiami podobnými z kampane, ale obyčajné bránenie troch debničiek s nábojmi proti útokom vĺn nepriateľov prebiehajúcich na jedinej obrazovke. Presne tak, niečo podobné ako trebárs v treťom Mass Effecte alebo napríklad v móde Spec Ops v Modern Warfare 3, dokonca aj s tým nakupovaním použiteľných predmetov. Máp je k dispozícii niekoľko, avšak líšia sa prakticky iba rozmiestnením pohybových plôch a typom pasce, ktorú môžete použiť na likvidáciu nepriateľov.

Okrem toho si môžete pred štartom hry zvoliť niektorú z odomknutých postáv (tie sa odomykajú za získané medaily, ktoré získate za predvedenie rôznych akcií, napríklad musíte desaťkrát dosiahnuť aspoň dvaciatkového kombá), ktoré tiež ovplyvňujú niektoré z vašich vlastností (životy, zranenia zo strelných zbraní , atď.) A to je asi tak všetko, čo k tomu povedať. Lebo sa stále bránite, porcujete nepriateľov, oživujete padlých spoluhráčov, vypínate bomby na krabiciach s muníciou, v pokojnejších pasážach kupujete potrebné predmety a keď prežijete všetkých tridsať vĺn, máte to za sebou.

Kreslená brutalita
Ku grafike nemám absolútne žiadne výhrady, naopak. Kreslená štylizácia sa mi veľmi páčila a rovnako tak sa mi veľmi páčia aj všetky animácie. Tým myslím nielen tie vypĺňajúce jednotlivé pasáže, kedy si môžete oddýchnuť a v rýchlosti nabrať sily na ďalšie pokračovanie, ale aj animácie nepriateľských postáv, ich likvidácia a tak podobne. Shank 2 skrátka vyzerá veľmi dobre a rovnako tak aj znie. Hudobný sprievod totiž vo väčšine pasáží padne ako ušitý a čo si tak spomínam, nikdy ma žiadna melódia neomrzela (a že som niektoré počúval poriadne dlho). Takže palec hore, to každopádne.

Podarí sa vám zabiť všetkých?
Shank 2 nie je zlou hrou a úprimne povedané, ak máte radi staré 2D mlátičky alebo sa potrebujete rýchlo odreagovať a rezať do niekoho hlava nehlava, rozhodne do toho choďte. Zvlášť, keď je titul dostupný za veľmi priaznivú cenu necelých jedenásť euro, napriek tomu ho podľa môjho vydržíte hrať iba pár desiatok minút. Keď to totiž „preženiete“ a skúsite hrať dlhšiu dobu, začne to byť hrozne jednotvárne a v niektorých častiach trochu frustrujúce. Navyše, kratšia herná doba a trochu slabší kooperatívny multiplayer tomu tiež moc nepridáva. Ale ako hovorím, ak ste sa ešte tohoto žánru neprejedli a baví vás, choďte do toho.