Rush Bros. – recenzia

01.7.13

vanmesko

V digitálnej distribúcii Steamu sa objavila nenáročná hračka Rush Bros. z dielne britských XYLA Entertainment. Ide o plošinovku, ktorá vás stojí necelých 10 € a vsádza na jednoduchosť zmiešanou s niekoľkými originálnymi prvkami, ktorými by si rada zabezpečila vašu pozornosť. Otázkou však zostáva, či v dnešnej dobe herný priemysel vôbec stojí o podobné počiny, pretože sa s nimi v poslednom čase roztrhlo vrece.

Rush Bros. ponúka na prvý pohľad dosť nevšedné prostredie. V hlavnej úlohe sa objaví DJ v čiernej farbe a jasne žiarivých kontúrach, ktorý sa preháňa neónovým prostredím svetiel a lámp a duní mu do toho (nutné povedať, že parádna) techno hudba. Okamžite sa tu ponúka porovnanie s inou plošinovkou, ktorej dominuje hudobný sprievod. Tou je Rayman. V chystanej novinke Legends si dokonca Ubisoft trúfne na tzv. musical levely, ktoré priechod mapou a soundtrack stmelí ešte viac. O niečo podobné sa mali pokúsiť aj Briti v Rush Bros. Takto zostáva potenciál hudobného podkresu nenaplnený a môžeme ho okomentovať len ako „dosť dobrý“. Nesmieme však zabúdať, že v prípade Rush Bros. sa jedná čisto o indie záležitosť.

Okrem toho si ešte môžete navoliť vlastný playlist zložený zo svojich pesničiek. Potom už sa môžete vydať do jednej z máp, ktoré rozhodne nie sú vyvedené nijako zle. Existujú tu dva módy hrania. Buď klasický arcade mód alebo multiplayer, v ktorom súperíte o lepší čas s druhým hráčom. Inak sa multiplayer od arcade ničím nelíši. Ku dnu hru zráža v tomto prípade dve veci. Po prvé, arkádový mód nemá nič, čo by hráčovi ponúkol navyše. Panáčik má veľmi obmedzené pohyby (čo môže byť pocta oldskúlovým skákačkám a v takom prípade ju chválime) a okrem pobehovania po mape nemusí nič zbierať a nič robiť. Často sa hráč dostane do situácie, kedy musí vyriešiť veľmi kostrbato zostavenú prekážku, a príliš mu to nejde. Do hry sa viac, než by bolo zdravé, prediera frustrácia.

Po druhé, multiplayer nikto nehrá. Tvorcovia od začiatku reklamovali, že zážitok z hrania Rush Bros. sa minimálne zdvojnásobuje po tom, čo do hry prizvete ostatných. Na protihráča si teda počkáte pekne dlho. Viac sa oplatí niekomu zo Steamu poslať pozvánku a vopred sa dohovoriť. Avšak Rush Bros. opäť stroskotáva na frustrácii a stereotype, z ktorého ho nevyprostí ani ďalší hráč. Keby ste aspoň mali čo poriadneho zbierať (okrem „double jumpov“).

Okrem hudby potešia ešte naozaj nizučké HW nároky. Rush Bros. rozbehnete aj na sedempalcovom netbooku s Windows Vista. Dalo by sa teda povedať, že sa jedná o slušnú oddychovku. Lenže to nie je pravda. Hre chýba základný motivačný prvok, proste niečo, čo by hráčov donútilo ju znovu zapnúť. Mohla by to byť hudba, lenže ani tá – hoci nadpriemerná – nedosahuje patričných kvalít, aby dokázala celý titul utiahnuť sama. Hrateľnosť kazí kostrbatosť pri priechode levelmi. Celkovo z celého titulu srší priemernosť a pocit, že Rush Bros. nevedia, čo si vlastne sami so sebou počať.

Hudba, HW nároky