Risen 3 je ako prvotriedna nafukovacia panna so skvelým vyvážením strán ceny a obsahu, bohužiaľ s jednou veľkou chybou na kráse: vzhľadom starej baby. K svojmu účelu poslúži viac než dobre, a aj na „svoj ​​vek“ má stále čo ponúknuť, avšak neustavičného nutkania prehodiť cez ňu najbližšie vrece a siahnuť po novšom modele, sa v priebehu hrania len zriedka kedy zbavíte. Po prvých minútach ale zistíte, že taká „maličkosť“ ako grafické spracovanie sa konieckoncov stáva skôr príjemným nostalgickým návratom do čias, kedy pojem ako India, či Kickstarter v našej hviezdnej sústave skrátka neexistoval. Faktom ale stále zostáva, že na hru z tohto roku by hádal málokto. Hrdina nemá tak trochu všetko Dej sa točí okolo bezmenného pirátskeho floutka. Príhodného kapitána nespočetnej posádky bažiacej po nehynoucej sláve a bohatstve. Náhoda tomu chcela, že na jednej zo svojich mnohých výprav s cieľom nájdenia bájneho pokladu príde o dušu, a predčasne sa tak odoberie do pirátskeho limba. Posádka ho na neďalekej pláži zakope a v jednej z miestnych krčiem túto neblahú spomienku za pomoci všetkého, čo tečie z hlavy totálne zaženie. Originalitou skrátka príbeh nijako nad svojimi rovesníkmi nevyčnieva … Aj napriek všetkej snahe (a že som sa naozaj snažil), som sa sním skrátka za žiadnu cenu nedokázal zžiť. Informácií o ňom je pomenej, a hlas, má ako čerstvý päťdesiatnik po riadne preparenej noci s hlasivkami zdevastovanými hektolitrami alkoholu. Možno má na tom svoj ​​(ne) veľký podiel tvorba postavy, ktorá tu skrátka úplne chýba. Škoda. Neskôr, po niekoľko málo týždňov je za pomoci teatreálneho šamana privedený k životu, a v úlohe prázdnej schránky blúdiacej po svete je uvrhnutý do spletitého zlepenca udalostí, za ktorých náplň by sa nemusela hanbiť kdejaká mexická telenovela. Ou, ou, ouuu! A aby sme nezabudli, dôjde aj na pletky s titánmi, tieňovými lordmi, prisluhovačmi zla, a záchranu celého sveta. Originalitou skrátka príbeh nijako nad svojimi rovesníkmi nevyčnieva, ale po vzore starého páprdy v zapadnutom pajzli stále a dookola tú istú baladu ničím nenadchne, ani neurazí. Samotné konverzácie sú už na tom v porovnaní s klišoidným príbehom oveľa lepšie, a aj naďalej tak potvrdzujú nemecké rozprávačske nadanie. Postavám nechýba osobnosť (teda, ako ktorým), rozhovory nepôsobia nijako umelo ani prehnane formálne a najmä vedľajšími úlohami vie upútať pozornosť, a na niekoľko desiatok hodín vás tak odtrhnúť od príbehovej peripetie. Hoci, väčšina úloh doslova lipne na priamočiarom postupe, známom tiež pod pojem: dojdi / nájdi / zober – zabi / odkáž / dones. Lenže, to ťažko môže byť brané ako víčitka. Na nič lepšie ako na roky overený koncept nikto neprišiel, a sám sa obávam, že už ani nepríde. Na pomery „veľkých“ otvorených RPG sa tak objavia aj questy pomerne originálne, ktoré vo veľkej väčšine donútia tak aj zarytého cynika k (ne) chcenému úškrnu. Na jednom z niekoľkých ostrovov tak okúsite moc voodoo, zahŕňajúc očistenie a záchranu nešťastníka, ktorý sa zhodou náhod vymočil na posvätné kamene miestneho kmeňa. Na inom sa naopak stanete Podržtaška mlsného čarodejníka, ktorého chuťové poháriky žiadajú vykúpenie v podobe štyroch ostrovných špecialít. A na ďalšom, sa na oplátku postavíte bok po boku ukecanému dobrodruhovi, snažiaceho sa vykradnúť poslednú nepribitú vec v chráme v zakázanom území. Postupom času sa však dostavia aj úlohy, s už tradičnou náplňou (dones mi tie a tie kvety, prehovor toho a toho k niečomu čo chcem, prípadne mu to zober) a stávajú o poznanie stráviteľnejšie. Aj tiež banálna úloha, akým zber určitých kvetín istoiste je, môže vyústiť v niekoľkých minútovou odbočku zahŕňajúcu objavenie nových lokácií, postáv a úloh s nimi spojenými. U „Piraní“ je totiž známym nepísaným pravidlom, že výhradne hráči prehľadávajú každučký herný kút, sú spravidla odmeňovaní tými najfajnovejšími kúskami, ktoré v hre možno získať. Scenérie oplývajúce nie prílišnou krásou Jednotlivé prostredia si v priebehu hrania vyskúšate nespočet, a nájde sa tu snáď každý archetyp krajiny vrátane jeho obyvateľov – od gotického, cez tropický a africký, až po mierne mytologický. Tretia Risen sa tak snaží odpútať od pirátskeho zápachu, ktorým bol jeho predchodca doslova nasiaknutý a hráčom tak možno trochu jarmočne ponúknuť od všetkého trochu. Aj cez to, sa ale v určitých lokáciách od pirátskych kulís neoprostil … Vďaka tomu svet nezačne len tak nudiť, a aj keď sa pýši obrovskou rozľahlosťou, je jeho otvorenosť skôr individuálnou záležitosťou. Žiadne nekonečné blúdenie po širokých pláňach vás naozaj nečaká. Jednotlivými ostrovmi možno bez problému doslova prebehnúť v poriadku do niekoľkých minút, a tam, kde vás vývojári v danú chvíľu jednoducho nechcú, tak pred vás postavia buďto príliš silných nepriateľov (čo je logické, a hre to tak pridáva na autentickosti), zatiaľ neprechodnou prekážku (na ktorej pokorenie nemáte dostatočné schopnosti), prípadne nekompromisnou neviditeľnou stenou (?). Prostredie ako také je tak značne rozmanité a oproti predchádzajúcemu dielu i viac rozľahlejšie, otvorenejšie a prístupnejšie. A to aj napriek tomu, že sa odohráva takmer na tých istých miestach čo predchádzajúci diel, pri ktorých sa aj naďalej nezaobídeme bez loadovacích obrazoviek. Čo sa však nemeckým vývojárom musí nechať, je krásne vymodelované prostredie, ktoré je aj tu modelované výhradne ručne, a vo výsledku tak navodzuje pocit väčšej neokatosti. Na „garážové“ štúdio zamestnávajúce púhych 22 ľudí je to obdivuhodný kus poriadnej práce … Značný podiel na väčšom pocite voľnosti má takisto reintegrácia možnosti plávania, s ktorou sa však veľmi ďaleko od brehu rovnako nedostanete, a obdobne ako grafická stránka samotnej hry pôsobí na prvý pohľad až príliš zastaralo. Čo však Risen 3 stráca na kráse (a že toho je) doháňa, a plne vynahrádza svojím obsahom, a dáva nám tak pripomenúť, že grafická pastva pre oči hrá v tomto žánri skôr druhé, bonusové husle. V mestách a jeho priľahlom okolí tak narazíte na kratochvíle ako tradičnú dedinskú chlastačku, hádzanie nožov na terč, či hru v páku. O dom ďalej potom vyriešite patálie miestnych obyvateľov, vydáte sa po stope záhadného pokladu, u miestnych obchodníkov nakúpite toľko potrebný proviant a následne sa s dvadsiatkou novo otvorených questov vydáte na lov púštnych diablikov. A aby to nebolo málo, sem tam oprášite svoj ​​zlodejský um. Sám mám v dočasnej dobe nahraných viac ako 20 hodín, pričom mám splnené na 300 questov, z čoho prevažnú väčšinu tvoria výhradne úlohy vedľajšie. Obrázok si tak môžete urobiť sami. Návrat strateného syna Podobne rozsiahly koncept poskytuje sprvu neprehľadný vývoj postavy, ktorý s ničím takým, ako zbieraním netečného množstvo skúseností a nasledovného levelovania nepočíta. Teda, skoro. Namiesto XP-čiek tu za takmer každú srandičku zo strany hráčov získate sebemenšie množstvo slávy, teda akýsi miestny ekvivalent bodov určených výhradne k navýšeniu hráčových štatistík. Na svoje si tak prídu všetci milovníci čísel, ktoré sa s každým navýšením posunú o kúsoček vieš. Rokov v koži papagája nielenže je príjemným spestrením, ale tiež sa vďaka nemu dostanete na predtým neprístupné miesta … Hneď od samotného začiatku potom takisto máte možnosť ťahať za sebou jedného zo svojich dostupných pomocníkov (časom sa vaša posádka postupne rozrastá), ktorí bohužiaľ postrádajú dve zásadné veci. Možnosť zadania akéhokoľvek príkazu (počkaj tu a mali by sme sa rozdeliť sa naozaj nedá počítať) a inteligenciu. V situáciách, kedy to vážne nepotrebujete tak často dochádza k tomu, že váš partner v zbrani jednoducho zaútočí na všetko, čo zmerčí. Keď potom dôjde na súboje, bude sa asi názor naprieč hráčsku obcou dosť razantne líšiť. Z radu smerov je počuť samá, nekritická chvála, zo strany druhej, až prílišná kritika. Pretože ale súboje rozhodne nie sú príliš jednoduché, budete sa namiesto prílišného taktizovania a vyhodnocovania situácií snažiť o zúrivé klikanie, a byť tak tým prvým, kto svojho oponenta umlátiť. Do toho sa špeciálne útoky (svojho veľkého návratu sa dočkala aj mágia, ktorá tu hrá veľmi významnú úlohu) užívajú dosť ťažko, pretože sa nespustia hneď (postava musí najskôr dokončiť súčasný útok), a mnohokrát tak dochádza k úsmevným situáciám. V zápale boja sa potom nešťastným riešením stáva tiež konzumácia proviantu a elixírov. Otvorenie inventára tu totiž zdieľa jednotné tlačidlo spolu s vytiahnutím / zastrčením meča späť do pošvy. Výsledok si tak môžete domyslieť samy. Do značnej miery to však zachraňuje fakt, že liečivé prostriedky možno bezstarostne šupnúť do kolieska „rýchleho vytáčania“, kde svoje miesto taktiež uplatnia ikonky patričného kúzla. Avšak ani to, nie je vo výsledku príliš veselé východisko. Nepriatelia sú doslova na každom kroku, bohužiaľ aj tak ich je v hre pomenej a v neskorších fázach dochádza k ich okukaniu … Istý prísun variability na celkovom súbojovom výzore má vo výsledku aj konečný výber jednej z troch dostupných frakcií, čítajúceho lovca démonov, strážcu a voodoo piráta. Každá potom hráčovi ponúkne svoj ​​vlastný príbeh, postavy, nové vybavenie, haldy nových questov, možností a celkovo tak zmení pocit z hrania. Za skúšku tak stoja všetky. Osobne som vstúpil do radov tajomných lovcov démonov, ktorí mi už od samého začiatku padli do merku. Svoje na tom má aj fakt, že ako prvý som navštívil práve ich domovský ostrov, Calador. Nostalgický závan vanúci odvšadiaľ Okrem nie zrovna podarených animácií (tie niekedy pôsobia až príliš lacno, a neraz si všimnete, že ju vlastne vidíte už druhýkrát, len s iným face lift), niektorých herných prvkov (z ktorých najzávažnejší je asi umelá (ne) inteligencia partnerov) a nie zrovna priateľského kolesá „rýchleho vytáčania“, je v hre podarené naopak všetko, čo sa aspoň máličko týka herného obsahu. V rámci niekoľkých špeciálnych misií sa dostaneme aj na šíre more, kde sa vydáme na lov morských monštier a takisto sa zúčastníme páru námorných bitiek … Učenie sa nových špeciálnych útokov neprebieha v inventári, ale u príslušných osôb, a to za predpokladu dosiahnutej hodnoty daných štatistík (útok, obrana, mágia, streľba zo zbraní) a pekne nacucaného mešca. Peniaze tak nestrácajú svoju hodnotu, a vo výsledku budete radi za každučkú uškrobenú zlatku. S učením nových schopností potom ide v ruka v ruke taktiež odborná špecializácia na určité povolania. V hre sa tak môžete stať kováčom, zlatníkom, zbrojárom, zlodejom, či lovcom … Je toho skrátka nepreberné množstvo, a kompletné zvládnutie všetkého, čo hra ponúka, vám zaberie peknú riadku hodín.

Hodnotenie:

75%

V závane šťavnatej porcie obsahu o sebe väčšina maličkosti stráca, avšak nie všetko, možno týmto spôsobom nahradiť. Aj tak sa vo výsledku jedná o znateľný kus práce, ktorý si zavrhnutie do pekelných jám rozhodne nezaslúži. zdroj:Czechgamer.com