Risen 2: Dark Waters – recenzia

13.5.12

vanmesko

Poctivé RPG hry ako by si v dnešnom hernom svete len hľadal. Väčšina tých, ktoré by sme takto mohli označiť, sa postupom času buď zmenili tak, aby ich zovňajšok lepšie imponoval mainstreamovému hráčovi (Mass Effect), iné zase už o sebe dlhú dobu nedali vedieť (Fallout), o ďalších potom zase len špekulujeme na čisto teoretických rovinách (Diablo 3). Vďaka tomu vzniká na hernom trhu akási takási medzera – nie nijak veľká -, ktorú by bolo škoda nezaceliť. A práve to je hlavný cieľ hier ako Risen.

Značka Risen od nemeckých Piranha Bytes vzišla z veleznámej klasiky Gothic, teda je jasné, na koho cielia. Na hráčov, ktorí nehľadajú úľavy. Na tých, čo jednoducho chcú stráviť u hry celú noc a neposunúť sa v príbehu ani o pätinu. Niekto si určite už teraz neveriacky klope na čelo. Tak pre neho Risen 2 nie je. Pre všetkých ostatných jednoznačne stojí za skúšku. Od prvého dielu ho delí niekoľko zmien a hlavne potom cestovanie medzi jednotlivými ostrovmi, kde sa dej odohráva. Tri roky ubehli od vydania jednotky, čo je doba, za ktorú sa rozhodne dá vymyslieť veľa vecí. Tvorcovia ale vsadili na istotu – a tiež na menšinový názor, že aj nevystajlovaná a reklamou neobostrená hra môže uspieť.

Nedá sa úplne povedať, že by dej druhého dielu nadviazal tam, kde prvý skončil. Rozhodne sa ale hodí mať predchodcu a prejsť ho, aby ste sa príliš nestrácali v reáliách. Rýchly úvod: Posledná bašta inkvizícia sa rozpadá, bezmenný hrdina (vy) je namol, temné sily čo nevidieť prevezmú kontrolu nad svetom. Ešte však nie je všetko prehrané, to keď potvorami premnožené more vypľuje pirátku Patty, ktorá náhodou tvrdí, že vie (respektíve, že jej tatko pirát vie), ako z tejto kaše von. Takže sa vydávate na pirátske ostrovy zistiť to veľké tajomstvo. Samozrejme že v prestrojení za piráta.

Správne RPG si zakladá na dialógoch. Tie nie sú v Risen 2 vôbec, ale vôbec zlé. Chýba im síce dynamika, ale to preto, že odpovedí je mnohokrát veľa a vybrať tú správnu jednoducho chvíľu trvá. Čo im ale nechýba, je humor. Vo väčšine prípadov všetci protagonisti na čele s tým hlavným srší vtipom a treba povedať, že to má na hru viac než blahodarné účinky. Vďaka dialógom sa tiež „vykecáte“ vedľajšie questy (hlavné vždy), alebo môžete niekoho vyzvať na súboj alebo si od nejakej povolanej osoby kúpiť novú schopnosť.

Všetko sa odohráva v peknom prostredí ostrovov, po ktorých môžete pobehovať, ako sa vám zapáči (ak máte priestor prístupný). Bez mapy sa však musíte spoľahnúť čisto len na svoj orientačný zmysel a pravdou je, že ten sa v hlbokej džungli často ocitne pod ťažkou skúškou. Vždy môžete zbierať rastliny, jedlo a ďalšie suroviny, prípadne predmety do svojho inventára. Niečo z toho vás potom vylieči. Podstatnú úlohu hrajú tiež peniaze. Za ne sa naučíte nové zručnosti (zakrádanie, kapsárstvo, …). Dosť by vám tiež malo záležať na svojej vlastnej „sláve.“ Akonáhle vás niekto porazí v súboji, jednoznačne počítajte s tým, že sa vám niekoľko desiatok bodov odpočíta. Na druhú stranu ale za každú skolenú potvoru sa vám body pripisujú. Funguje to zhruba na spôsob klasických XP. Ak dosiahnete určitého počtu, hneď sa ich zbavujte za rôzne schopnosti (ovládanie zbraní, …).

A to sa dostávame k súbojom. V džungli sa vždy poflakuje nejaká šelma alebo iný druh fantasy nepriateľov, takže o zábavu budete mať prakticky neustále postarané. Bohužiaľ, celkovo zastaralá hrateľnosť, ktorá by sa inak dala prekusnúť, sa tu prejaví v plnej miere. Nemastné, neslané bitky, inak tiež jedna z podstatných zložiek hry hneď po príbehu, jednoducho musia byť zvládnuté lepšie. Teraz sú niekde na úrovni prvého Zaklínača, možno ešte nižšie. Hra vám síce poradí, ako robiť rôzne kombá (zo začiatku je len jedno), ale po čase zistíte, že vás nepriateľ jednoducho rovnako zmasakruje, keď nemáte kúpené rôzne doplnkové bojové schopnosti. Stačí niekoľko rozzúrených opíc a máte zamiesené na poriadny problém. To by zase toľko nevadilo – čo vadí je, že celé súboje sú pojaté, ako keby ich niekto vystrihol z niekoľko rokov starej hry. A hoci sa Risen 2 chce prezentovať ako oldskulová záležitosť, toto jednoducho nemôže nechať bez moderných prvkov.

Nie práve valne si tiež vedie umelá inteligencia jednotlivých postáv. Hlavne potom NPC a rôzne vedľajšie. Tie nijako neriešia, ak stoja vám zrovna v ceste, rovnako ako zastaraný engine príliš nerieši, kde sa pohybuje vaša postava. Vďaka tomu sa často ocitnete v moci záludných bugov. Nestáva sa to často, rozhodne sa to ale tiež nestáva párkrát za hru. Čo je navyše pomerne nevšedné vo svete RPG, je v Risen 2 úplnou samozrejmosťou. Hlavná príbehová línia je len jedna, a tvorcovia vás po nej ženú v docela lineárnom tempe. S radením questov podľa vlastnej voľby tak počítajte len na vedľajšej úrovni.

Stále to ale nie je najväčší mínus hry, navyše si celkom myslím, že táto zjavná linearita má v celom príbehu svoj význam. Absolútne najhoršie zo všetkého si vedie grafika. Keď už sa chce Risen 2 prezliekať za prestarnuté a vyzreté RPG, nemôže k tomu využívať engine z doby, ktorú chce napodobňovať. Niektoré pohyby (ako trebárs niekoľkosekundové skoky zo schodov) vyzerajú vážne smiešne. Mimika žiadna, prostredie džungle ešte ako-tak znesiteľné, počiatočný hrad inkvizície a jeho šablonovitá jednoduchosť ale ani náhodou. Nikto po Risen 2 nechce džungľu á la Crysis, ale nejakú úroveň by to predsa len mať malo. A ono má. Lenže malú.

Kto sa nad tým všetkým dokáže povzniesť a užívať si príbeh a všetkú tú staromódu, ktorá tu na vás dýcha, bude sa kráľovsky baviť. Inak ale Risen 2 nepôsobí príliš kompaktným dojmom, čo by RPG jeho kvalít malo. Súbojový systém by si mohol zasúperiť s prvým Zaklínačom a prehral by. Hracia doba je na pomery RPG skôr mierne pod priemerom, nijako kolosálnu záležitosť rozmerov porovnateľnú s najväčšími hráčmi žánru ale nečakajte. Risen 2 malo na viac.

Vtipné dialógy, vedľajšie questy, pirátske ostrovy