Stovka naleštených strojov z viac ako desiatok svetových fabrík, cez sto rôznych súčiastok a oblekov (tých tu ale také množstvo nenájdete) určených na modifikáciu vášho vozidla a jazdcov a medzi tým všetkým ja. Hráč, ktorý má k motorkám ďaleko…
Vôňa spálenej gumy
Dolámané kosti, odreté kolená a zničené sny o profesionálnej kariére (prosím, žiadne dvojzmysly) motorového jazdca. Takéto pocity u mňa boli v priebehu niekoľkých úvodných hodín denným chlebom.
Hardcore fanúšikovia (alebo aspoň tí pretekárskymi hrami pobozkaní) tak budú doslova slintať blahom, zatiaľ čo bežní casual hráči sa namiesto uspokojivého pocitu z kontrolovanej jazdy dočkajú nespočetných kopancov. A to priamo medzi nohy.
Prvej hodiny (pre niekoho možno len minúty aj menej), tak nestrávite dokonalým rezaním zákrut a 100% pokrytím dokonalej stopy. Skôr než to, vás bude traťový komisár zoškrabovať z asfaltu a následne dávať dohromady. A pretože známe príslovie hovorí „opakovanie je matka múdrosti“, je tu naozaj na mieste, verte, že podobných pádov tu zažijete naozaj dostatok.
Skrátka, aj so zapnutými asistentmi musíte k týmto dvojkolesovým démonom pristupovať s odstupom a s prstami riadne pripravenými k včasnej akcii.
Do každučkej zákruty tak musíte vchádzať sa slimačou rýchlosťou a rovnako tak s čo možno najmenšou jemnosťou z nej čo najefektívnejšie vykorčuľovať.
Hold, teória a prax sú dve rozličné veličiny a tak vám nezostane nič iné, než reštartovať, reštartovať a reštartovať. Prípadne vrátiť prebehnutú realitu o kúsoček naspäť (pojem „fleshback“ snáď ani nemôže v žiadnej závodnej hre chýbať) a predísť tak nepeknému pooraniu miestnej zeminy.
Na strihanie zákrut v štýle arkád ale môžete rovno zabudnúť. Tu sa úspešnosť odvíja od vašej schopnosti včas zaradiť / podradiť a v presne vymedzený moment dokázať ubrať / pridať plyn.
Skrátka, rovnako ako v reálnom živote nevchádzate do ostrých zákrut s ťažkou nohou na plyne (ak sa nejedná teda zrovna o vodiča vozidla autoškoly), tak ani tu ju neopúšťate s krikom kvičiacich pneumatík.
Nič na tom nepridávajú ani ostatní jazdci (či už to riadení počítačom, alebo online), ktorí neuznávajú váš osobný priestor a ktorým tak nerobí problém vám svojím lakťom poštekliť líce. Väčšina takýchto stretnutí potom nekončí ničím iným, než poriadnym vymletím na vozovke.
Blažený a zaslúžený pocit z prvého miesta (na to sa však dostanete len v prípade, že máte buďto naozaj skill, alebo poriadnu dávku šťastia) vám oponent dokáže pokaziť počas nanosekúnd, načo bude nasledovať zlorečenie všetkého živého i neživého.
Jazdcom podľa svojho gusta
Ešte, než sa vrhnete do víru svojho prvého závodu, vám vývojári dajú možnosť „vytvoriť“ (teda poskladať) si svojho jazdca, pričom vám dajú z ponuky pred vytvorených tvárí, účesov a dokonca aj víťazných manierov vašej maličkosti / tých som si však užil iba a len v menu, kde som ich nastavoval xD)
Podobne je na tom aj výber „kariéry“ a motoriek (o tých už za chvíľku). Čaká vás naozaj bohatá ponuka jazdných „módov“, tvorená z rozličných kategórií. Tú možno preliezť buďto s ostatnými ľuďmi, alebo AI jazdcami.
Ak tak vo svojej virtuálnej garáži nevlastníte motorky danej triedy, u ostatných módov si skrátka nevrznem. Skrátka smola.
Celá hra tak spočíva v ukladaní nespočetného množstva bodíkov, určených na nákup a úpravu nových strojov.
Motorky ako také sú spracované voči svojim reálnym vzorom setsakramentsky blízko a nejedného fandu isto iste poteší, že u loadingu si môžete čakanie skrátiť čítaním zaujímavých faktov o vami vybranej motorke.
A práve tu prichádza na rad kameň úrazu. Loading je až nekresťansky dlhý a prepojený snáď so všetkým, čo autorov napadlo. Nadšenie z nadchádzajúcej jazdy tak dokáže úmorné čakanie doslova zprznit a hráčovi prerušiť jeho chuť po vôni benzínu.
Prístupný „takmer“ všetkým
Možno je to výlučne mojou rozmaznanosť, ale počas jazdy mi neustále vrčanie štvorvalcových motorov skrátka nijako nevynahradilo pocit, že tú skrátka nejaká poriadna zostava hudobných peciek postráda svoje miesto. Pravdou je, že niečo sa sem tam v audiu šuchne, ale nejedná sa o nič, čo by naozaj stálo za to.
Niekomu to možno vadiť nijako nebude, ja som si ale nemohol pomôcť a pri hraní som to neustále „ticho“ musel nejakým spôsobom odbúrať. A ako na zavolanie prišla služba Spotify, čo je medzi nami vážne super vec.
Vizuálne je na tom hra napokon veľmi podobne. Kým motorky sú spracované vážne parádne, okolie je na tom už o poznanie horšie. Nič, čo by vás vyslovene sklamalo, ale tiež nič, čo vás ktovie ako oslní. Skrátka, striedmy priemer. Takmer vo všetkých smeroch.
Hodnotenie:
70 %
Hra, ktorá pravdepodobne nesadne úplne každému. Ak však máte k dispozícii partiu kamarátov a športového ducha (+ poriadnej nervy), môže byť práve RIDE vašou trefou do čierneho.
zdroj:Czechgamer.com