Majitelia hernej prenosnej mašinky PS Vita majú dôvod k radosti, nuž a tí, ktorí ju ešte nemajú, majú opäť a zase raz dôvod rozmýšľať o kúpe. FPS pozitívni majú ten dôvod avšak prvýkrát. Resistance: Burning Skies je prvou hrou pre PSV hranú z pohľadu vlastných očí. Takisto aj veľmi očakávanou hrou, do ktorej dávali nádeje aj tí najväčší pesimisti. A aj keď sa toto dielko nevyrovná tretej časti z veľkej PS3, ide o plnohodnotný titul, ktorý vás chytí a nepustí rovných deväť hodín. A keď ešte k tomu holdujete hre pre viacerých hráčov, pripočítajte si k tomu ďalšie mesiace.

Samotný dej sa odohráva časovo v alternatívnej minulosti našej planéty Zem, presnejšie v roku 1951. V roli požiarnika prežívate udalosti odohrávajúce sa niekde približne pred druhým dielom série. Čiže ide o akýsi pohľad druhej osoby na podobné dianie a udalosti. Aj keď ide o tupú „béčkovú“ akciu (čo sa príbehu týka), nie je to najhoršie a hranie do absolútneho konca bymalo baviť každého správneho fanúšika USA, dejín, mimozemšťanov a násilia. V skratke to baví každého, bodka. Aby som to spresnil, dej nie je ničím extra úžasným, ale jednoducho sa v sérii Resistance nestratí a dokonca jej neurobí ani hanbu, dokonca sa tu dostane aj na emócie a rôzne vypäté situácie, takže krehkejší jedinci vypustia nejakú tu slzu.

Mimozemská rasa Chiméra, ktorej môžeme ďakovať za to, že vôbec môžeme prežívať jednu z najzábavnejších FPS na Playstation 3, sa takisto postarala aj o trápenie hlavného hrdinu vo verzii pre PS Vita. Avšak repetetívnosť a plytkosť jednotlivých úrovní trošku láme väzy inak precízne spracovanému titulu. Problém ešte tkvie v „neinteligencii“ NPC, teda nepriateľov. Netvrdíme, že prejsť tento titul je prechádzka ružovou záhradou, ale keď „emzáci“ pred vami jednoducho sedia a nič nerobia, je niečo zle. Takisto nás zabíjala koridorovosť určitých pasážach. Našťastie sa našli svetlé chvíle, ktoré sme si dokonca aj zapamätali a možno aj to bude dôvod zahrať si tento titul znovu a znovu… a znovu.

Ovládanie je jednoznačne najlepšie na celom titule, ktoré je zvládnuté veľmi dobre. Môže za to jednak druhá analógová páčka, ale aj doplnené dotykové ovládanie, ktoré nám sčasti nahradilo chýbajúce tlačidlá R2 a L2. Niekedy nám to síce už začínalo vadiť, napríklad keď sme pomocou dotykového displeja robili dosť činností, ktoré sa v pokoji dali robiť napríklad s „X“, ale v podstate to ničomu nevadí. A ak niečomu, tak jedine zaťapkanej obrazovke. Ťapkaním tak hádžete granáty, nabíjate sekundárne náboje zbraní, či otvárate dvere. A mnoho, mnoho ďalšieho. Počas hry, keď sa dostanete k novým zbraniam, či vylepšeniam, sa spustí krásne výučné dobové video, ktoré vás naučí tie a tie činnosti vykonávať. Môžeme podotknúť, že sa k novým veciam dostanete pomerne veľmi často. Čo je krásne.

Tak ako nám vadilo pri Mortal Kombat, tak aj tu nám vadí, že videosekvencie nejdú preskočiť. Dokonca aj tie, ktoré sme videli radi, sa nám pri opakovaní nechcelo znovu pozerať. Smutné je to, že len preto si musíme na návykové strieľanie do mimozemšťanov počkať. Je krásne odstreliť hlavu cudzincovi z vesmíru. Čo už však krásne nie je, je grafická stránka titulu. Niektorí radi spomínajú, že takto hry vyzerali na PSP a prekvapivo majú pritom sčasti pravdu. Hre chýbajú efekty, podrobnejšie textúry a lepšie animácie. Pritom pri Uncharted: Golden Abyss sme videli, čo skutočne dokáže konzola. A pritom aj Resistance pochádza priamo z distribúcie Sony. Každopádne grafika nie je všetko, ale keď vieme, že je možnosť to spraviť lepšie, tak, sakra, to lepšie spravím.

Aj keď sme spomínali, že sú úrovne plytké, tak vravieť o ohave, tu možnosť nie je. Pozerať sa po okolí a vlastne po modeloch objektov je relatívne návyková záležitosť. Aj keď je tu koniec koncov viac hranatých tvarov na mieste, kde majú byť okrúhle. Najprepracovanejšie sú určite Chiméry, či zbrane. Modely zbraní sú eňo-ňuňo. Hlavne ich využitie. Tak ako pri Resistance 3, tak aj tu nepoužívate len nudné ľudské samopaly, ale predovšetkým mimozemské dobroty. Môžete strieľať cez steny, krivo, alebo môžete využiť rôzne iné nápadité zbrane, dosť často aj vykradnuté z predošlého titulu. A tie isté zbrane môžete používať aj v lákavom móde pre viacerých hráčov.

Aj keď je u nás využitie pripojenia vďaka 3G, hranie na cestách cez internet beztak obmedzené. Najlepšie si zahráte v pokoji vo WI-FI kaviarni, či doma vo vani. Tam si zahráte určite. Mapy a hlavne výber módov je návykový. Samozrejme, máme tu klasiky typu Death Match a Team Death Match, ale hlavným lákadlom je mód Survival, ktorý v podstate vychádza z podobného módu, známeho z nových Aliens vs. Predator. Začínate ako viacerí ľudia proti Chiméram, pričom v neskorších fázach ostanete z celého tímu iba vy sami, pretože z vašich spolubojovníkov sa stali ufóni. Aspoň tak nejako môže vyzerať scenár jednej hry v Survival móde.

Dobrou správou je aj to, že sme nemali problém sa na hru napojiť, takže žiadne starosti pri čakaní na hru neboli. Jednoducho sa stačí napojiť do hry a hrať. Koniec koncov, čo iné by hráči hrali než Resistance: Burning Skies. Zatiaľ totiž ide o jedinú FPS na PS Vita… to sme však už niekde písali.

dĺžka hry, hra pre viacerých hráčov, ovládanie, využitie dotykovej obrazovky správne

slabá AI, grafická stránka a la PSP

Verdikt: Prvá lastovička FPS titulu na PS Vita a svojou dĺžkou, multiplayerom i zábavnou zložkou si určite získa mnohých z radu hráčov, avšak škoda tej grafickej stránky a umelej inteligencie.

Hodnotenie: 

75%

zdroj:Czechgamer.com