Ak sa chce v sérii Red Faction hráč s niečím prepojiť, potom to bude na sto desať percent deštrukčný systém. S týmto Volition prerazil. Pretože čo si budeme rozprávať – ​​žiadne atmosferické či iné orgie Red Faction hráčovi nikdy neponúklo. A to aj napriek faktu, že sa za týmto pojmom skrýva viac ako desaťročná história a štyri tituly. Nie je to však najnovší Armageddon, ktorý by bol z pohľadu hráča najviac revolučný. To pred dvoma rokmi vydaná Guerilla sa môže pýšiť tým, že sériu po rokoch vrátila medzi elitu.

Aj keď …

K vstupu medzi smotánku Red Faction vždy ešte niečo chýbalo. A tak to zakaždým skúšal trochu inak. Jedine tak sa dajú vysvetliť dôvody, ktoré tvorcov viedli k upusteniu od volnomestskej … pardon – volnomarsovskej zábavy k lineárnemu počinu, ktorý než aby využil vlastných nápadov, tak čulo kopíruje cudzie.

Ale pekne poporiadku. Príbeh sa opäť odohráva na Marse, ktorý ľudstvo v dobe, v ktorej sa príbeh odvíja, kolonizuje už cez jedno storočie. Rod Mason patrí – povedané dejepisne – k starému klanu, ktorý stál na začiatku osídľovania Červenej planéty. Armageddon sa odohráva v roku 2170,  Alecov pra-pra-pra Darius Mason, ktorý sa už ale skôr ako  ťažbe rozumie hypergalaktickým  zbraniam – je totiž niečo ako žoldnier. A spoločne s Red Faction jednotkami ide po chlapíkovi, ktorý si hovorí Adam Hale. Práve v jeho slizkých pazúroch sa teraz nachádza ovládač k terraformeru, akémusi prístroju, ktorý ovláda atmosféru Marsu. Asi je jasné, aký osud tento stroj čaká, keď sa ocitne v nepravých rukách. Rovnako tak je jasné, kto musí jeho zničenie prekaziť.

Povrch planéty je neobývateľný, ľudia zahnaní pod zem. Darius prijme riskantný džob a vydá sa na prieskum neobjavených častí podzemných priestorov. A čo sa nestane – akýmsi nedopatrením sa mu podarí rozprúdiť život v pôvodných osadníkov planéty. Tieto krvilačné potvory rozhodne nie sú radi, že sa im niekto zabýval v ich teritóriu. S ľuďmi sa nebavia, ale rovno im oddeľujú končatiny od tela. No Darius, toto už je poriadna výzva. Zvlášť s prihliadnutím k faktu, že si túto rasu nejako dokázal skrotiť práve Adam Hale.

Zmena nezmení, sandbox by sa bezpochyby hodil. Takto totiž tvorcovia vytvorili príbeh plný klišé a siláckych prejavov, ktoré hráč jednoducho nemôže brať vážne. Keď sa o to totiž pokúsi, zistí, ako ledabolo je celý dej spracovaný. Preto aj keby ste sa s Dariusom chceli vžiť, nepôjde to. Alebo len veľmi ťažko.

S tým potom súvisí aj hrateľnosť. Linearita je tu prešpikovaná skrz naskrz, takže tí z vás, ktorí boli zvyknutí na akú-takú voľnosť, sa budú musieť zmieriť len s jedinou cestou. Ono to na druhú stranu sa dá ospravedlniť – kto z vás by chcel mať voľno bohvie koľko kilometrov v podzemí, že. Vďaka dizajnu jednotlivých úrovní sa však hra ku všetkej smole nevyhne ani stereotypu. Šablónu, podľa ktorej tvorcovia svoje mapy rysovali, odhalíte veľmi jednoducho. Úzke chodby slúžia pre presun do veľkých priestorov, odkiaľ na vás väčšinou vybafne stádo príšer. Hra vás pustí ďalej jedine vtedy, až vybijeme tu najposlednejšiu z nich.

To pomerne dosť uberá na atmosfére hry. Volotion ako by váhal, akou cestou sa vydať. Survival horor? Príbeh k tomu nabáda, konieckoncov pre by hovorila aj neustála tma a osamelosť hlavného hrdinu. Oveľa viac ale Armageddon inklinuje k bezbrehej Rambo akcii. Akonáhle sa na vás vyrúti tona nepriateľov, nezostáva vám totiž nič iné, než behať skákať, strieľať všade možne a zosúvať stavby okolo.

GeoMód je vôbec jedna z najzábavnejších a rozhodne najvydarenejších vecí v hre. Keď dôjdu náboje, nie je problém sa s MagnetGunom prestrieľať ďalej. Jednoducho na príšeru – alebo na objekt, to je fuk – prilepíte magnet, ďalšou ranou potom rozhodnete, kam sa magnet prichytí. Ľahko PortalGunový zážitok spríjemňuje aj fakt, že takto sa dá zničiť skoro všetko.

Zbraní hra obsahuje celkom slušné množstvo. Navyše Darius si za pas vie schovať až štyri zbrane. Štandardný samopal a brokovnicu dopĺňajú potrebné tiež výplody modernej techniky ako Nanobúchačka, PlasmaGun a veľa iných. Keď dobehnete do jednej zo staníc – ktoré mimochodom nápadne pripomínajú tie v Dead Space – môžete Dariusovi prideliť nejakú novú schopnosť, ak máte dostatočné množstvo chechtákov.

Keď dôjde na boj, rozhodne sa neoplatí skrývať sa niekde za múrom a čakať na svoju šancu. Jednak nezabudnite, že všetko v Red Faction na vás môže kedykoľvek spadnúť, jednak tiež majte na pamäti, že nepriatelia útočia ako kamikadze. Navyše disponujete niekoľkými zaujímavými schopnosťami, ktoré sa rozhodne oplatí si ich užiť. Ale inak, ako som už hovoril, stačí len šikovne skákať, sem tam sa vyhnúť útoku a strieľať o sto šesť. Napodiv súboje s masou nepriateľov neomrzia. Minimálne nie hneď, aj keď sa celú hru stretávate v podstate s rovnakým modelom zabíjania. Občas na vás vybafne nový druh, ktorý hra nezabudne uviesť v krátkej cut-scéne.

AI mohla byť lepšia – o tom asi netreba viesť dlhé spory. Až príliš často sa nepriatelia zakliesnia do seba, čím sa vám pomerne dosť uľahčí ich likvidácia. Až príliš často sa zaseknú v nejakom kuse plechu a nemôžu z neho von. Až príliš často sa pohybujú  rovnakou trajektóriou, takže vlastne zabijete dve muchy jednou ranou. Škoda.

Graficky sa hra drží snáď len vo filmových prestrihoch medzi misiami, inak sa v príliš dobrom svetle rozhodne neukazuje. Ale aspoň funguje bez zásadnejšieho trhania aj na slabších strojoch. Nepriatelia by ale rozhodne mohli byť vykreslení detailnejšie. Takto – a je mi jasné, že tých porovnaní s Dead Space už tu bolo niekoľko – sa môžu rovnať snáď len prvému dielu tejto survival série.

Red Faction: Armageddon zo seba vypotil, čo mohol. Lenže táto séria tápe. Alebo na viac nemá, to už si bude musieť hráč prebrať sám. Každopádne až príliš lineárne poňatie – pre mňa nepochopiteľné – z hry nerobí nič viac než len priemernú zábavu so štýlovým ničením všetkého okolo seba. A to je všetko.  Armageddon nevie, čím by hráča prekvapil. A tak radšej vsádza na istotu. Lenže aj táto zdanlivo bezchybná stratégia sa môže minúť svojim účinkom.

Deštrukcia prostredia, Magnet Gun, zo začiatku súboja

Umelá inteligencia, prechod na lineárnu strieľačku, po čase stereotyp, príliš klišé
Verdikt: Armageddon to ako pokračovanie úspešnej Guerilla nezvládol. Snaha prepracovať kvalitnú hru na ešte kvalitnejšiu sa zjavne príliš nevyplatila.

Hodnotenie:

65%

zdroj:Czechgamer.com