Tak sme sa konečne dočkali. Po niekoľkých rokoch vývoja, spolupráca s komunitou a priebežného zverejňovania alfa / beta verzií pre tých, ktorí prispeli na vývoj je tento závodný simulátor konečne vonku. Vývojári zo Slightly Mad Studios boli po niekoľkých … mno, niekoľkých … skrátka autori boli so svojím projektom konečne spokojní a tak sa očakávané Project CARS (v skutočnosti CARS, teda skrátene Community Assisted Racing Simulator) konečne mohlo dostať do rúk všetkým, ktorí o neho mali záujem. Vrátane autora tejto recenzie, hoci rozhodne nepatrí medzi pretekárska esá.

Nádejné a bohužiaľ suché
Zrejme by to nemohla byť novodobá závodná hra, keby neponúkla toľko populárny mód kariéry. Ani Project CARS nie je výnimkou, aj keď práve v tomto prípade je skôr do počtu, podobne ako ostatné singleplayerové módy – obyčajný jeden závod, tréning a jazda proti časom ostatných hráčov. Všetko však začína veľmi nádejne. Vytvoríte si svojho virtuálneho jazdca, dáte mu meno, národnosť, vek a potom vyberiete jedno z ponúkaných pretekárskych odvetví, ktorého sa chcete zúčastniť. Je libo obyčajné motokáry? Sériu GT3? Alebo snáď rovno Formulu? Prosím, výber je skutočne len na vás. Celkovo hra ponúka približne šesťdesiatku najrôznejších vozidiel a ich počet by sa mal s plánovanými DLC ešte rozširovať.

Pretekať potom budete na najrôznejších okruhoch celého sveta, náhodne uveďme Monako, Monzu, Silverstone, Laguna Seca, Spa, Brnenský Masarykov okruh alebo napríklad legendárny dvadsaťkilometrový Nordschleife. Niektoré z nich navyše ponúkajú niekoľko rôznych variantov, napríklad Monzu možno ísť buď klasický variant z pretekov F1 alebo kratučký ovál, kedy sa hneď za boxovou uličkou zatáča rovno na rovinku pred Parabolic. Nie všetky trate sú však reálne pomenované a tak musíte Monako hľadať pod názvom „Azúrový okruh“ alebo napríklad Suzuki čoby „Sakitto GP“ (s pár drobnými úpravami). Tiež ma veľmi mrzí, že niektoré okruhy, predovšetkým potom tie historické, ako napríklad historická varianta Spa, sa vo finálnej verzii nenachádza a s veľkou pravdepodobnosťou sa jej dočkáme až čoby súčasť jedného zo stiahnuteľných balíčkov.

Zatiaľ teda všetko pozitívne, že? Inu, hlavným problém kariéry je fakt, že ponúka len úplne základný zážitok. Väčšinu času pozeráte na kalendár, jazdíte preteky vo zvolenom šampionáte, čas od času dostanete pozvánku na nejakú tú jednorázovku a to je všetko. Jedinou pripomienkou, že sa za tým všetkým v skutočnosti niekde schováva kariéra je úzke sociálne okienko alá Twitter, kde vám rôzni ľudia píšu (pozitívne) príspevky. Ako sami uznáte, nič moc. Odmenou sú potom predovšetkým nejaké tie body do vášho hráčskeho profilu, achievmenty a pochopiteľne dobrý pocit z víťazstva.

Celé toto singleplayerové pretekanie má tiež ešte jeden celkom zásadný nedostatok – umelú inteligenciu. Nie že by snáď boli počítačom ovládaní jazdci príliš pomalí alebo naopak rýchli, problém tkvie v niečom celkom úplne inom. Absolútne totiž ignorujú fakt, že sa niekde na trati nachádzate tiež vy. Proste si idú svoju závodnú stopu a vaša smola, že sa im zrovna pripletiete do cesty. Uvediem názorný príklad.

Závod historických formúl z 80. rokov na talianskej Monze, ja sa snažím v Curva Grande predbehnúť súpera zvonku, už som pred ním a zrazu BUCH! Chýba mi zadné koleso, letím do štrku a závod pre mňa skončil. Prečo? Inu, AI má skrátka naučené, že v tejto chvíli prechádza na ľavú stranu vozovky a že sa tam momentálne nachádzam ja? Koho to zaujíma … Podobné situácie sa potom opakujú stále dookola a dookola, až to jedného poriadne vytočí.

Iste, väčšina hráčov bude rovnako drvivú porciu času pretekať proti ostatným a na nejakú AI si ani nespomenú. Napriek tomu si myslím, že by táto informácia mala v recenzii zaznieť. Zvlášť tiež z toho dôvodu, že veľa ľudí jazdí tiež ako pekné ošípané, až je to podľa môjho názoru škoda, ale dalo sa s tým tak nejako počítať. Tým pochopiteľne nechcem všetkých hádzať do jedného pytle, dokonca sa mi stalo, že sa mi jeden pretekár vyhol počas kvalifikácie z ideálnej stopy (z čoho som bol mimochodom tak v šoku, až som sa skoro sám odpratal), záleží teda na koho narazíte. Najlepší zážitok pochopiteľne s dohovorenou partiou jazdcov, to bezpochyby.

A keď sa zmieňujem o multiplayeri, nedá mi to, aby som zároveň nenapísal, že možnosti hry viacerých hráčov ma vyložene sklamala. Áno, môžete si toho síce nastaviť naozaj veľa – trať, vozidlá, počet kôl, či bude AI dopĺňať skutočných jazdcov, povolenie pomocníka riadenia, počasie, čas, kedy sa ide, atď. Lenže je to stále len jeden obyčajný závod, hoci ide pochopiteľne rozšíriť o tréning, kvalifikáciu alebo zahrievací tréning. Chýba však akejkoľvek možnosti turnaja, sezóny, kooperatívna kariéra, skrátka čohokoľvek navyše. Snáď sa situácia v budúcnosti zmení. Rovnako tak chýba plnohodnotnejší divácky mód alebo možnosť pretekať na čas, nie na počet kôl. Hoci jedným dychom dodávam, že si neviem predstaviť multiplayerovú dvadsaťštyrihodinovku v Le Mans.

Motoristické orgie
Inak si však nie je príliš na čo sťažovať. Graficky vyzerá Project CARS priamo úchvatne a to nielen na povrchu, ale aj tak povediac vnútri, čím mám pochopiteľne na mysli predovšetkým motory a ďalšie vnútorné súčasti všetkých vozidiel. Samozrejme, najviac si ich užijete predovšetkým v čase, kedy ste stratili akúkoľvek šancu na víťazstvo, pretože ste práve havarovali. To pochopiteľne nie je všetko, sú tu aj nádherné efekty nočných pretekov, prípadne dažďa alebo tie odlesky za slnečného počasia! Skrátka a jednoducho – je to paráda, zvlášť pri pohľade priamo z jazdcových očí (vrátane helmy).

Ovšem rozhodne nie dokonalá paráda, pretože predsa len musím objektívne uznať, že niektoré pasáže autori vyložene odflákli. Napríklad také zastávky v boxoch. Idete boxovou uličkou, pred garážou svojho tímu zastavíte, chvíľu stojíte a zase idete. Žiadni mechanici okolo vášho auta nepobiehajú, nič sa nemení, len jeden mechanik stojí pred vaším autom a potom v pravú chvíľu uhne. Túto animáciu autori skutočne odflákli, nech sa na mňa nehnevájú. Rovnako tak občas dosť zvláštnym spôsobom reaguje model poškodenia. Napríklad som v plnej rýchlosti vrazil z boku do zvodidiel a mojej formule neupadlo ani koleso.

V prípade ovládania zažijete tú najlepšiu jazdu pochopiteľne s klasickým volantom. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že ani s ovládačom nie je najmenší problém. Niektorí hráči si síce sťažujú, že na ovládači je ovládanie príšerné a napríklad také formuly sú úplne nehrateľné, ale ja osobne som nič také nezaznamenal. A to jazdím so všetkými vypnutými pomocníkmi pre riadenie, teda až na automatickú prevodovku (a rovnako tak som už bez problémov absolvoval aj niekoľko závodov s manuálnou). Pochopiteľne ide jazdiť aj na klávesnici, aj keď … skúsiť to môžete, ale v tomto prípade je skutočným prežitkom.

Jedinú väčšiu výčitku tak zasluhuje iba mapovanie tlačidiel pre jednotlivé funkcie. Jeden príklad za všetky – zatiaľ čo v prípade formulou sa KERS (teda Kinetic Energy Recovery System, systém rekuperácie kinetickej energie) spúšťa pomocou B, u iných monopostov je to zase šípka hore na D-padu.

Šachovnicová zástavka
Celkové dojmy z hratia Project CARS sú teda vždy pozitívne. Kariéra síce nie je nič moc, umelá inteligencia tiež skoro nestojí za reč, však tu ide predovšetkým o multiplayer a ten sa až na malé výhrady podaril. Samozrejme, váš herný zážitok sa do značnej miery odvíja od toho, na koho na závodnej trati narazíte, ale za to už autori nemôžu. Tí mali za úlohu pripraviť hrateľnú a zábavnú platformu pre kvalitné virtuálne preteky, čo sa im podarilo. Uvidíme, ako s ňou do budúcnosti naložia.

Hodnotenie:

80%

Podarený závodný simulátor, ktorý sa bude postupom času ešte malými krôčikmi zlepšovať.

zdroj:Czechgamer.com