„Takže Portal Gun, jó? Hustokrutý! „Prebleskne hlavou priemernému fanúšikovi Call of Duty, kým sa s nástrojom pokúša rozstrieľať všetko okolo. Márne. Jediné, čo vytvorí, sú akési neurčité ovály uprostred múru, kadiaľ sa dá – čuduj sa svete – aj prejsť! V túto chvíľu už zostáva u obrazoviek len tá časť hráčskej populácie, ktorá to pochopila. Toto nebude hra, kde sa bude zabíjať. Prelievať hektolitre krvi. Ani šíriť mier v službách strýčka Sama. Hlavná úloha Portalu 2 je jasná: Dostaň sa z bodu A do B a nenechaj sa zmiasť, je to cesta veľakrát prekliato dlhá a plná nástrah.

Málokto by si trúfol tipnúť, akú Valve pred rokmi urobí so svojimi portálmi dieru do sveta. Nahrával tomu aj fakt, že sa prvý Portal tvorcovia ani neodvážili vydať samostatne, ale to nakoniec nikomu nevadilo. Bola z toho hra roku 2007 a ťažko by ste hľadali niekoho, kto by sa pod stovkový hodnotenie naprieč svetom nepodpísal. Tak už to totiž s logickými hrami býva. Kdekto ich ospevuje pre ich nedoceniteľnú originalitu a ojedinelý prístup,ale nie každý u nich vydrží. Portal dokázal, že ide skĺbiť oboje. Hráči si ho zamilovali a volali po dvojke. Je to pár dní, čo Valve ich prosby vyslyšal.

Základné piliere prvého dielu samozrejme nesmú chýbať. Trebárs taká GlaDOS. Táto robotická potvora má s dnešnými recenzentmi jednu vec spoločnú – a teraz nemyslím slizkosť ani robotický hlas. Miluje testovanie. Sama sa k tomu v úvodných pasážach hry prizná. Čo na tom, že v trochu zvrátenejšom zmysle slova, než klasický herný žurnalista.

Prvá hra, ktorá mi prebehla hlavou v súvislosti s druhým Portálom, nebol paradoxne Half-Life ani žiadna iná hra s Valve odznakom, ale Fallout. A to nie kvôli náplni hry – tá je u oboch hier diametrálne odlišná, ale hlavne kvôli atmosfére. Druhý Portal vás tiež vrhne do sveta, kde vládne chaos, neporiadok, a proste taká tá čisto postapokalyptická nálada, hoci trebárs dielo Valve sa vo svojej verzii apokalypsy sústredí len na laboratóriá Aperture. To však neznamená, že by to hre malo nejako ublížiť. Veď sa v jej rozsiahlych komplexoch odohráva skoro celá. A že to častokrát bude o veľkom premýšľaní, to snáď ani netreba dodávať.

Pritom v porovnaní s jednotkou sa mnohí sťažovali, že rafinovaných hádaniek rapídne ubudlo. Pravdy na tom asi niečo bude, na druhú stranu sa však v hre objaví množstvo nových, o nič menej mozog trápiacich.

Hlavná hrdinka sa nemení – stále tá rovnaká „otrokyňa“ v službách Apertúru Chell. Hráč sám sa s jej zovňajškom stretne len málokedy, najčastejšie asi uvidí jej odraz pri vstupe do portálu. Jej cieľ je tentoraz popravde jednoduchý: Dostať sa preč z budovy svojich mučiteľov konečne raz a navždy. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že sa jej to v prvom diele podarilo. Lenže teraz sa znenazdajky prebúdza v erárnej izbe laboratórnych hostelov a všetko nahráva tomu, že si celým komplexom prejde znova. A čo je horšie (alebo lepšie?), GlaDOS bude u toho.

Keby hra mala ponúkať len tie logické hádanky, asi by ťažko preskočila v predajných rebríčkoch toľko veľkých mien hernej scény. Lenže ona na to – okrem iného – pridáva aj neskutočnú nálož sarkastického humoru. Ten hru prešpikoval skrz naskrz a robí z nej tak nielen kúsok hodný premýšľania, ale tiež vrchovatú zábavu. Stará sa o ňu predovšetkým robot – alebo ak chcete robotická guľa – Wheatly. Jedna hláška strieda druhú a je až skoro neuveriteľné, že sa tento guľomet britského humoru skoro nikdy nezasekne. Či už na vás ale Wheatly sype koľko chce hlášok, hneď na začiatku stojí práve on za znovuzrodením šialenej robotike GlaDOS. A testovanie začína. Ak ste ako ja, potom bude práve Wheatly či ďalší hrdinovia (ktorím sarkazmu taktiež podedili plnú hrsť) tým hlavným motorom, ktorý vás donúti prechádzať úrovňami. Proste sa budete tešiť na to, kto čo zase capne, keď to preženiem.

Určite sa to týka tých hráčov, ktorým logické hry prídu ako obstarožná záležitosť pre nikoho. A čo si budeme hovoriť, takých nebude práve málo. Svedčí o tom aj neutíchajúci trend všetky akčné hry štylizovať pokiaľ možno do Call of Duty kabátiku. Napriek tomu sa však nájdu takí, ktorých jednoducho baví u hry premýšľať. A presne pre nich je Portal 2 určený. Tí ho po práve titulujú na hru roka, vešajú mu okolo krku vavríny.

Lenže „hra roka“ toho musí mať viac ako len originálne poňatú hrateľnosť, hoci už len to samo o sebe o niečom vypovedá. Druhému Portalu trebárs chýba príbeh. A to taký príbeh, ktorý by sa mohol čo do veľkoleposti pustiť do sporu dajme tomu s udalosťami v Mass Effectu alebo v prvom Dragon Age. Grafiku ešte preberieme. Každému je síce jasné, že ona sa na kvalite hry podieľa len minimálne, každý ale tiež vie, že je to práve grafický engine, ktorého kvalita oddeľuje dobrú hru od výbornej.

Každý hráč potom musí pripustiť, že keď opadne opojenie z úžasnej variability úrovní, nie je tu nič ďalšieho, čím by sa Portal 2 mohol pochváliť. Niekto si povie: „Veď ja ale nič viac nepotrebujem,“ a ďalej si užíva. To je v poriadku. Niekto ďalší sa už však len s týmto neuspokojí. A to je práve rozdiel, ktorý by „hra roka“ mala eliminovať. Skrátka urobiť to tak, aby sa páčila všetkým a nikto nezamrmlal.

O tom, ako čo v druhom Portalu funguje, asi netreba siahodlho rozprávať. Navyše, v PC recenzii sa o herných mechanizmoch rozpísal Jirka Szabó. Prejsť jednotlivými úrovňami sa snažíte hlavne za pomocou Portal Gunu, ktorý vystreľuje do svetlých múrov modré(vstupné) a oranžové (výstupné) portály. Človek neznalý veci si asi chvíľku bude pripadať značne potupený, ale to asi len do tej chvíle, než sám príde na pomerne jasný systém portálov. Čo je pre niekoho plus a pre iného mínus, je fakt, že k cieľu vedie v drvivej väčšine prípadov len jediná cesta.

Source engine – to je v hernej brandži niečo ako žijúca legenda a poznávací znak Valve zároveň. Tvorcovia opäť len nahradili jeho korodujúce súčiastky novými a dúfajú, že sa všetko ostatné vyvedie natoľko, že sa na grafiku tak nejako zabudne. Čiastočne sa im tento rok od roku riskantnejší krok vydaril aj tentoraz. Ale nebudeme si nič nahovárať, svoje roky už má Source engine dávno za sebou, vrchol zažíval v čase rovnomenného Counter-Striku.

V porovnaní s PC verziou sa port pre microsoftovou konzolu prakticky nelíši. Tiež ponúka viac ako kvalitnú kooperáciu, ktorá hráča vrhne do trochu odlišného sveta, kde je spolupráca základným pilierom úspechu. Bez nej to skrátka nejde.

Takže kandidát na hru roku? Prečo nie, konieckoncov, nominovať na tento titul môžete kdekoho. Portal 2 by si ho vo všeličom zaslúžil, ale faktom je, že viac než kvalitnú myšlienkovú zábavu – odlišnú od tej dnešnej mainstreamovej – neponúkne. Už to je však známka precízne vymodelovanej hry. Za systém portálov by si Valve zaslúžilo minimálne svätorečiť. Za to ostatné? Pominiem ak smršť hlášok a sarkazmu, žiadne „ostatné“ už nezostáva. To však nič nemení na tom, že Portal 2 zostáva v očiach tisícov hráčov jednou z mála hier, čo sa vzpiera proti krvilačným titulom dneška. Ale hra tohto roka? Prosímvás …

Recenzent berie nohy na plecia a najbližším portálom uteká pred besniacim davom.

Variabilita úrovní, humor, systém portálov

Starnúci engine, dôraz na logiku zatieňuje ostatné prvky, riešenie hádaniek nemusí chytiť každého

zdroj:Czechgamer.com