Čo si človek vybaví, keď sa povie rok 2007? Tragické úmrtie Karla Svobodu? Smrť mnohých skvelých českých osobností, napríklad Josefa Vinklářa, Karla Černocha alebo Jana Antonína Pacáka? Úprimne, môžete si spomenúť vážne na čokoľvek (kľudne aj na vydanie knižky Harry Potter a relikvie smrti), ale ak sa radíte medzi hráčov počítačových hier, pravdepodobne si spomeniete na október tohto roku, keď americká spoločnosť Valve Corporation vydala takú svoju singleplayerovú hračku nazvanú Portal . „Vôbec sme netušili, že by sa séria Portal mohla stať tak populárna. Toto nás pri vývoji jedničky nikdy nenapadlo. Chceli sme  len urobiť dobrú hru v dobrom prostredí a s atraktívnym svetom, „vyjadril sa Chet Faliszek z Valve. A úprimne, mal pravdu! Ako sa mohla hra, v ktorej nestrieľate, stať tak neuveriteľne populárna?

Odpoveď je pomerne jednoduchá – humor, portály, logické hádanky a GLaDOS. Dokonca aj teraz, keď som si ju kvôli recenzovaní zahral znova, musím uznať, že Portal má aj dva a pol roka od vydania stále niečo do seba. Druhého dielu som sa tak už nejakú dobu nemohol dočkať a možno to bude znieť divne, ale polovica apríla bola pre mňa akýmsi vyslobodením. Mal som totiž strach, že sa Valve nechajú strhnúť dnešným obľúbeným trendom – urobiť hru čo najkratšiu, najjednoduchšiu, najprístupnejšiu a priniesť ju na čo najviac platforiem … Skrátka aby sa z Portalu nestal taký druhý Call of Duty (všetkým jeho fanúšikom sa ospravedlňujem, ale je to tak). Deň po dohraní singleplayerovej kampane si však môžem hlboko vydýchnuť, našťastie sa tak nestalo. Ale pekne poporiadku.

Chell, príbeh druhý
Rovnako ako v prípade prvého dielu je hlavnou hrdinkou dievča Chell, ktorá sa prebúdza z umelého spánku na rutinnú prehliadku životných funkcií. Ako je to však možné, keď sme v prvom diele zničili GLaDOS a ocitli sa na parkovisku Aperture Science? Úplne jednoducho, Chell chvíľu potom upadá do bezvedomia a je robotmi zatiahnutá naspäť do komplexu. Popravde neviem, či je jej prvé prebudenie v Portal 2 ešte pred udalosťami prvého dielu alebo až po ňom, faktom však zostane, že to druhé už tak rutinné nie je. Všetci ľudia okolo sú mŕtvi a vy by ste ich zrejme rýchlo nasledovali, keby vás nezobudil jeden z najukecanejších robotou, aké som mal tú česť spoznať – Wheatley.

Cieľ vašej spolupráce je jednoduchý – uniknúť z tohto šialeného komplexu a konečne začať normálny život. Lenže ako iste tušíte, nič od začiatku nevychádza podľa plánu a Wheatleymu sa pri hľadaní únikovej kapsule dokonca podarí reštartovať aj samotnú GLaDOS. Preto na únik môžete rovno zabudnúť, táto umelá inteligencia je na vás pekne nasrdená a čas jej pomsty nastal – budete musieť testovať až do konca života, ktorý môže nastať prakticky kedykoľvek. Nezostáva vám teda nič iného než sa podvoliť a odštartovať prvú sériu zhruba dvadsiatich testov. Avšak ani tak nemáte pokoj, GLaDOS nestačí testovanie, neustále vaše snaženie nejakým spôsobom komentuje a hlavne do vás s veľkou obľubou rýpe.

Postupom času sa tak napríklad dozviete o svojich včerajších narodeninách (kedy vám GLaDOS zamrmle „For He’s A Jolly Good Fellow“), o svojich rodičoch, o tom, že ste adoptovaný alebo že neustále dýchate ten rovnaký recyklovaný vzduch … Skrátka, GLaDOS si vaše druhé stretnutie poriadne užíva a dáva to neskrývane najavo, vaša situácia nevyzerá práve dvakrát ružovo. Až pred poslednou testovacou miestnosťou sa vám opäť s pomocou Wheatleyho, o ktorom ste si až donedávna mysleli, že je mŕtvy, podarí uniknúť a zúfalý útek začína nanovo. Tentoraz je to však predsa len o niečo lepšie, cez všetky problémy sa nakoniec dostanete do nového úkrytu GLaDOS, urobíte z nej zemiak (vážne!) a na jej miesto dosadíte Wheatleyho. Zdalo by sa, že je všetko v najlepšom poriadku a vy sa konečne môžete vydať na zemský povrch. Wheatley sa však z nadobudnutej moci ľahko zblázni a spoločne so zemiakovou … GLaDOS vás vrhne späť hlboko pod zem. Čo späť pod zem, na samotné dno celého Aperture Science!

Tu Cave Johnson! Chcete si zarobiť šesťdesiat Dolárov?
Až teraz začína tá pravá zábava a Portal 2 sa vyfarbí v tom skutočne najlepšom svetle. Vývojári sa totiž rozhodli pripraviť pre hráčov takú menšiu exkurziu po histórii Aperture Science a tak si postupne vyskúšate testovacie strediská z troch rôznych období – z roku 1960 (tu si tým číslom nie som stopercentne istý), 1971 a 1982. Všetkými tromi vás sprevádza zakladateľ strediska a miliardár Cave Johnson a čiastočne aj jeho pravdepodobne dcéra, Caroline. Skvelé je, že rôzne obdobia majú svoju vlastnú štylizáciu a úprimne, chvíľami som si pripadal ako v pokračovaní BioShocku. Prednatočené (a treba dodať naozaj skvelé) oznámenia Cave Johnsona, rozvrátené prostredie, štylizácia do takých päťdesiatych až šesťdesiatych rokov … Ak máte radi vyššie spomínanú strieľačku, budete túto časť Portalu 2 priamo milovať.

Okrem toho sa musím zmieniť o obtiažnosti tejto pasáže, ktorá je oproti „klasickým“ testovacím miestnostiam trochu zvýšená. Popravde som bol celkovou obtiažnosťou Portalu 2 hlavne zo začiatku vyložene sklamaný, pretože väčšina hádaniek bola jednoduchá. Neviem, či majú aj ostatní hráči taký pocit, ale v takýchto osemdesiatich percentách prípadov som prišiel do nejakej miestnosti a prakticky okamžite som vedel, čo sa odo mňa chce a ako musím postupovať ďalej. Až pri presunoch po naozaj gigantických ruinách pôvodného Aperture Science som sa ľahko strácal, rovnako tak mi dalo viac zabrať niekoľko posledných hádaniek.

Celkovo mi však Portal 2 prišiel jednoduchší ako jednička, obzvlášť ma mrzí absencia výziev alebo sťažených verzií niekoľkých posledných úrovní. Škoda, tu Valve podľa môjho názoru trošku zaváhali, pretože v prvom diele táto funkcia kampaň jedného hráča skvele obohatila a hre ako takej o nejakú tú hodinu predĺžila životnosť.

Ľahko pochopiteľná dávka skvelých noviniek
Čo by to bolo za pokračovanie, keby pre ňu autori nevymysleli nejaké novinky; Portal 2 nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. Samotná herná náplň sa od minula prakticky nezmenila – v každej miestnosti je hlavným cieľom dostať sa do únikového výťahu a to za pomocou súvislého riešenia logických hádaniek. Zmeny a novinky je teda potrebné hľadať predovšetkým v nových zariadeniach a látkach, ktoré musíte na splnenie svojho cieľa využiť. Nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že každá z nich je nejakým spôsobom unikátna a rozhodne nejde o žiadne kópie skôr videného.

Najzaujímavejšie sú pravdepodobne rôzne zafarbené gély, na ktoré prvýkrát narazíte pri plnení úloh testovacích miestností hlboko v podzemí starého Aperture Science. Existujú tri základné verzie – modrý umožňujúci lepšie skákanie, červený pre rýchlejšie behanie a biely z mesačného kameňa, pomocou ktorého môžete umiestniť svoje portály prakticky kamkoľvek. Okrem toho sa takmer ihneď na začiatku stretnete so smrteľnými laserami, čo je taká náhrada za svetelné gule z prvého dielu. S nimi súvisí aj nový typ krabíc umožňujúcich tieto lasery navádzať požadovaným smerom. Niekoľko posledných miestností je taktiež obohatené a taký generátor vetru, ktorý dokáže čokoľvek udržať vo vzduchu a posúvať  to v smere svojho otáčania.

Kooperatívna spolupráca robotov
Kampaň by sme mali ako-tak za sebou, nezostáva než sa pozrieť na zúbok tiež kooperatívnej časti Portalu 2. Tá je od kampane úplne separovaná a ponúka tak úplne samostatný zážitok, naviac hrateľný v dvoch ľuďoch. Tomuto faktu je potom prispôsobená väčšina herných máp a vzájomná spolupráca dvoch hráčov je absolútne nevyhnutnou podmienkou pre úspešný postup ďalej. Zahrať si môžete s kýmkoľvek sa vám zachce, je však viac než logické, že najlepších zážitkov docielite pri hraní s niektorým z vašich (Steam) kamarátov. Zamrzí absencia podpory hry po lokálnej sieti, tá by v tomto prípade nebola vôbec na škodu.

Jednotlivé úrovne sú navrhnuté presne tak, aby ste museli s vaším partnerom čo najviac spolupracovať, napríklad jeden robot musí správne ovládať laser aby ten druhý musel postupovať. Dohovárať sa dá buď klasicky pomocou mikrofónu alebo pomocou integrovaného herného systému umožňujúceho kamkoľvek umiestniť značky pre pohyb alebo portály, dokonca si možno spustiť aj odpočet pre koordinované stlačenie trebárs dvoch tlačidiel. Okrem toho tento systém obsahuje sadu gest, ktoré môžete buď sami, alebo so svojím partnerom predviesť a čo tiež GLaDOS náležite komentuje, napríklad: „To je pekné, že na mňa mávaš, ale ja ti nemôžem zamávať späť …“.

Oči a uši spokojné
O grafiku sa podobne ako u ostatných titulov amerických Valve stará Source engine a i cez to, že už mu v júni bude presne sedem rokov, si stále vedie viac než dobre. Predovšetkým v rozborených častiach komplexu si užijete grafické orgie, pretože práve v týchto miestach je grafika odvážim sa povedať najlepšia. Ani ostatné časti nijako nezaostávajú, ale určite uznáte, že mnou spomínané časti jasne vedú. Malá Peha na kráse – to časté načítanie si autori mohli odpustiť, občas je to vážne otravné.

Ani s ozvučením nemám problém, nadabovanie postáv je rovnako kvalitné ako nadštandardný hudobný sprievod. Len snáď keby tie postavy neboli tak neuveriteľne ukecané, hlavne u Wheatleyho je všetko dovedené do absolútneho extrému! Tomuto robotíkovi totiž huba melie bez prestania, človek nestíha vnímať jeho hlas, nieto čítať sprievodné titulky. Dokonca by som sa nebál ho označiť za jednu z najukecanejších postáv hernej histórie. Toto totiž nie je len reč, to je priamo guľometná paľba.

Mimochodom, taká odbočka k českému prekladu. Nie je vôbec zlý, vlastne mi vadila  jedna, jediná vec – všetky postavy vykajú, čo by zase nebol až taký problém, keby sa to do hry absolútne nehodilo. Predsa len mi príde prirodzenejšie, aby vám trebárs taká GLaDOS tykala, zvlášť keď ste ju v minulej hre zničili. Ono je „Tvoji rodičia ťa asi nenávideli“ ďaleko prirodzenejšie ako „Vaši rodičia vás asi nenávideli“.

Radšej roboty ako ľudí!
Portal 2 sa skrátka podaril, rozhodne ste si práve prečítali ďalšiu recenziu na jednu z najlepších hier tohto roku. Je takmer bez chybičiek, má zaujímavý príbeh, postavy, štylizáciu, prostredie, aj na dnešnú dobu je veľmi originálny, nápaditý a vysoko návykový. Niektorým z vás podobne ako mne môže vadiť nižšia obtiažnosť, absencia výziev alebo ťažšie verzie  v záverečných úrovniach, ale kooperatívny režim tieto nevýhody aspoň čiastočne vynahradzuje. Preto sa aj ja pripojím k názoru väčšiny svetových recenzentov a ohodnotím Portal 2 známkou začínajúcou deviatkou. A nebude to preto, že by som s nimi chcel držať basu, toto dielko od Valve si to skrátka zaslúžia.

Hm, možno by vás mohlo zaujímať, ako sa mi páčila skladba hrajúca pri záverečných titulkoch. Nie je zlá, rozhodne má niečo do seba, ale nemôžem si pomôcť, Still Alive sa mi zatiaľ páči viac. Možno je to tým, že som ho počul častejšie, kto vie?

humor, štylizácia úrovňou z histórie, GLaDOS

časté načítanie, ukecaný Wheatley, nižšia obtiažnosť väčšiny úrovní