NHL 14 – X360 recenzia

02.10.13

vanmesko

Séria NHL má vždy čím zaujať. Avšak bohužiaľ pre hráčov sa striedajú roky, kedy sa novinkami nešetrí, s rokmi, kedy naopak márne hľadáte aspoň niečo, čo sa oproti vlaňajšku vlastne menilo či zlepšovalo. Tohtoročnú NHL nezobrali tvorcovia ani na Gamescom. Pritom vlani to bol jeden z veľkých ťahákov celého EA stánku. Už len to niečo naznačuje. Že tento ročník rozhodne nebude toľko obsiahly. A to aj napriek faktu, že tento rok oslavuje séria dvadsať rokov. Dokážete si predstaviť, čo to muselo byť vtedy za revolúciu? Hokej na osobných počítačoch! A my sa teraz handrkujeme nad tým, či sa tá gólmanska AI zlepšila alebo nie …

Vývoj sa posunul o veľa ďalej, takže aj AI gólmanov patrí k problémom, ktoré nemôžu zostať nedotknuté v recenzii akéhokoľvek ročníku hokeja AI. Teraz asi môžem rovno povedať, že sa zlepšila a je to asi jedna z mála vecí, ktorá zažíva v NHL 14 skutočnú revolúciu. Ale začnime pekne poporiadku. Najprv z hlavnej ponuky. Tá sa tiež trochu premenila a rozhodne teraz ponúka intuitívnejšie prostredie než inokedy. A prvé, čo vás zaujme, je samozrejme NHL 94 výročný mód. Ten by mal priniesť klasické ovládanie z čias „deväťdesiatych rokov“ a vôbec tak nejako vrátiť čas a pripomenúť doby, kedy bol celý virtuálny hokej ešte len v plienkach.

Lenže ouvej. Mód je veľké, naozaj veľké sklamanie. Tu som čakal: Retro grafiku plnú veľkých pixelov. Staré retro dresy a tímy, ktoré v sezóne 94/95 naozaj hrali najvyššiu zámorskú súťaž. Súpisky zodpovedajúce tým z polovice deväťdesiatych rokov. Možnosť si užiť opäť plno nereálnych stretov a vysklených plexiskiel. Tu som dostal: Modrý ľad a abnormálne rýchleho hráča. Trochu málo, čo hovoríte? EA Sports by si mala poriadne siahnuť do svedomia, pretože toto je skôr než pocta, pekný výsmech. A to bez pardonu.

Trochu lepšie už sa manévruje v kariérnom móde. Samozrejmosťou sú „Be a …“ variácie a tiež mód generálneho manažéra. Ten sa môže pochváliť niekoľkými novými nastaveniami, teda ho lepšie prispôsobíte svojim potrebám. Napríklad je možné nastaviť, ako zložito bude vymieňanie hráčov a ako veľmi budú ostatné kluby meniť hráčov medzi sebou. Podobne možno upravovať aj ďalšie atribúty potrebné pre hranie. GM mód rozhodne odporúčame všetkým, ktorí nemajú so svojou konzolou prístup k online službám. Je to stále, hoci pomaly, sa zlepšujúci mód. Dovolí napríklad tiež určovať ďaleko lepšie stratégiu pri jednotlivých lajn.

Onlajnová časť sa nijako dramaticky nemení. Stále zostáva jednou z najsilnejších zložiek celej hry, a tak v podstate nie je potrebné nijako meniť už niekoľko rokov zabehaný koncept. Veľmi silnou zložkou je aj tento rok hudba. Dostane sa vám pod kožu už pri prvých tónoch a vyberaná bola starostlivo, ostatne ako vždy.

Teraz už ale poďme na ľad. Medzi najväčšie reklamované novinky patrili bitky. Evidentné lákadlo pre všetkých zámorských fanúšikov, ktorí prežívajú súboje na ľade oveľa intenzívnejšie ako tí európski. Tí by si radšej užívali plynulú hru, kdežto tí za veľkou mlákou chcú vidieť súboj na krv. A tak im tvorcovia (trochu nepochopiteľne, vzhľadom k faktu, že v Európe hokej ťahá oveľa viac než v USA) vyšli v ústrety. Ani tento rok sa však nedočkáme nových animácií. Trebárs tá po konci tretiny zostáva rovnaká snáď piatym rokom. Hrateľnosť sa opäť o niečo posunula k realite a pocítite to predovšetkým pri korčuľovaní, kedy je potrebné si ďaleko lepšie načasovať stret s protihráčom.

Už v preview sa objavili zmienky o tom, že takzvané „poke-checky“, teda vypichnutie puku hokejkou (obľúbený to obranný zákrok snáď všetkých), budú oveľa menej účinné ako v minulosti. Takto vyrieknuté to znie ako veľmi dobrý krok. Ovšem v akcii to vyzerá tak, že namiesto toho, aby ste hráčovi puk vypichli, ho teraz podrazíte a idete na trestnú. Je to priamo cítiť tým, ako je to odfláknuté. Hráči budú akurát frustrovaní a kazí to celkový dojem z hry.

Tentoraz po vás tvorcovia chcú, aby ste sa viac bili o puk pri mantineli. Prečo nie. Keď ale chcete využiť proporcií hmotnejších hráčov a poriadne toho druhého priraziť, je to opäť brané ako faul. Takže na to tiež pozor. Takisto prechodové animácie medzi vhadzovaním nie sú práve ideálne. Tvorcovia zrejme chceli, aby boli plynulé, lenže namiesto toho sú pekne kostrbaté. Svoje v tom zohráva aj absolútna absencia mimiky v tvárach hráčov, avšak to už by sme zase brúsili do grafiky. Ani tá nie je bohvieako vydarená. Je proste stále rovnaká. Vývojári zrejme usúdili, že súčasná generácia konzol už si nezaslúži ich plnú koncentráciu.

A tak hoci je NHL 14 stále veľmi dobrým hokejom, miesta, do ktorého ho tvorcovia posúvajú, sa nám vôbec, ale vôbec nepáčia. Aby ho priblížili zámorským hráčom, urobili ho agresívnejší. Keď ale na agresívnu hru pristúpite, sedíte prakticky neustále na trestnej lavici. Jedným tlačidlom sa potom dá urobiť kľučku, čím sa zase vraciame do čias pred SkillStickem. Lenže to tiež pekne škrípe, je to skôr na obtiaž. A to zvlášť pre tých, ktorí si už zvykli na klasické kľučkovanie za pomoci dvoch tlačidiel. To teraz síce možno vykonávať tiež, ale pribúda starosť navyše. A síce vyhnúť sa tomu „novému“ spôsobu kľučkovania.

Niekoľko rokov sériu NHL tolerujete, že sa sunie vpred tempom lenivého slimáka. Potom ale znenazdajky hráte titul, kde nie že sa vývoj zasekol úplne, ale ešte máte pocit, že urobil pár krokov späť. A to rozhodne nie je dobre. Pre fanúšikov je to samozrejme povinnosť, ale pripravte sa, že nebudete ani trochu nadšení. Stále je to veľmi kvalitný hokej, avšak s novinkami na absolútne nepotrebných miestach.

GM mód, vylepšené korčuľovanie