Asi by len málokto tri štyri roky dozadu dokázal predstaviť, akým smerom sa séria Need for Speed bude v budúcnosti uberať. Vrchol bol rozpačitý ProStreet či ešte rozpačitejší Undercover a rozdúchaval sa dym špekulácií do obludných rozmerov. Väčšina sa vtedy prikláňala k tomu, aby to NFS zabalilo- aj keď cez sériu kiksov ešte by odchádzalo so vztýčenou hlavou.
Namiesto toho sa však na scéne objavil Shift a s ním aj nová vízia, ktorá – napodiv – fungovala. Pretekanie na okruhoch a dielňa Slightly Mad Studia, to je, bola a vždy bude záruka kvalitného remesla. Shift sériu spasilo a čo viac: ponúklo nový pohľad na pretekanie, taký, aký hráčom Need for Speed zostal doteraz skrytý. Ako by tak celá séria zažívala svoj veľký comeback. Ani nedávne Hot Pursuit rozhodne neurazilo, a tak možno s prižmúrením oka slávne vyhlásiť, že vnútri Need for Speed to zase šlape.
Či už sa totiž prechod k simulácii zdá byť návrhom sebašílenejším, u hráčov zatiaľ boduje. „Need“ vďaka tomu sa značne, posunuli o level vyššie. To zo sebou ale aj prináša že teraz začnú narážať na konkurentov ďaleko silnejších, než boli predtým zvyknutí. Avšak Slightly Mad Studios sa nebojí vyzvať aj ich. Shift 2 totiž mieri strmhlav presne do miest, kde sa už nejakú chvíľu preťahujú dva nezmieriteľní konzolový králi závodnej simulácie – Forza v drese Microsoftu a Gran Turismo zo stajne japonského Sony. Ani jeden si nedá kožu zadarmo, s čím však najnovšie NFS počíta.
Aj keď vlastne – je to stále ešte Need for Speed? Patrí ešte Shift 2 do rodiny? Patrí, hoci sa už k nej ale zďaleka nehlási toľko, ako jeho predchodcovia. Tradičná značka bola na obale vytlačená až do podradných polôh kdesi v rohu. Tu sa evidentne formuje nová séria, a tá dáva jasne najavo – podobne ako napríklad Modern Warfare vnútri Call of Duty – že by to chcela skúsiť na vlastnú päsť. Potenciálu má určite na rozdávanie.
A čo že to vlastne najnovšie Shift ponúka? Tak predovšetkým je to mód kariéry. Ten číta pomerne slušné množstvo pretekov nielen s protivníkmi, ale tiež s časom, keď po vás hra chce zabehnúť čo najrýchlejšie kolo. Kapitolu samu o sebe potom tvoria drifty. Každý, kto niekedy prešiel značkou Need for Speed vie, o čo ide. Škvariť pneumatiky v zákrute tak dlho, ako sa dá a vyinkasovat za to zaslúžené body. Že to nie je žiadna rutina, ale ťažká drina, sa dozviete veľmi skoro. To keď vám hneď v úvodnom tréningu Vaughn Gittin Jr, tvár hry a šampión v driftovanie, zrúti všetky predstavy o trojminútových šmikoch alá Underground 2.
Čosi by bolo dobré prehodiť i o vozovom parku hry. Jednotlivé modely boli rozradené do kást podľa určenia, čo znamená, že si zajazdíte nielen s nafintenými superšporťákmi s logom Pagani či McLaren značkou, ale i s obrami značiek Shelby či Dodge. Pretekársky mainstream potom musia chtiac nechtiac tvoriť stálice typu Golf, Civic, Rx-8 a podobne. Každé auto sa potom líši svojím správaním na okruhu, čo je samozrejme na výsosť logické. Ono sa ale líši dosť podstatne, a to aj vo chvíľach, keď porovnávate automobily približne rovnakých cenových relácií. „350Zetka“ od Nissanu je pomerne v porovnaní s M trojkou od BMW prakticky neskrotiteľný voz.
Keď si prejdete všetkým tým martýriom od tréningov počínajúc a výberom či vyladením svojho monopostu končiac, je čas vydať sa na okruh a trochu poškvariť pneumatiky. Je logické, že začínate ako úplný amatér kdesi na spodku závodnického rebríčka a aby ste prenikli až na vrchol – ten je symbolizovaný pretekaním v triede FIA GT1. A vyhrávať. Postupne sa vypracovať cez nezaujímavé závody až po štedro honorované závody plné elitných jazdcov.
Shiftu 2 by sa mal vyhnúť každý, kto čaká čokoľvek iného ako simuláciu. A to popravde neľútostnú simuláciu. Faktom je, že chvíľa strávená v nastavení hry je ľahko arkádová záležitosť, ale naozaj len ľahko. Chvíľa nesústredenia, zlý nájazd do zákruty – a už sa drkotáte v štrku, arkáda nearkáda. Toto však zo Shift 2 prelomovú závodnú simuláciu nerobí. Je to niečo iné.
A tým je atmosféra pri pretekoch. Tú sa tvorcom podarilo vyšperkovať na maximum, to sa musí nechať. Obzvlášť závody odohrávajúce sa pod čierno čiernou oblohou dávajú celému závodeniu o vedúcu priečku úplne iný rozmer. Okrem toho svojim dielom do náboja hry dáva kamera umiestnená do vodičových očí. Môžete sa voľne rozhliadať po interiéri, ale hlavne – spätnými zrkadlami kontrolovať odstup súperov. Zrkadlá sa potom hodia aj vtedy, ak si chcete užiť hardcore driftovanie a kameru pri tom necháte vo vnútri vozidla. Pre ostatných je asi lepšie pri šmyku umiestniť nad voz.
Čo však ľahko zamrzí, to je určite AI protivníkov. Až príliš okato si hľadia ideálne stopy. Sem tam sa navyše do hry vlúdi nepríjemný bug. Ako trebárs keď ma pri hromadnej búračke, ktorú sa mi podarilo zaviniť už v prvej zákrute, cez strechu ako monster-truck prešiel súper v trojkovom bemvéčku. Zaujímavé.
Tieto udalosti ale aj tak nič nemenia na tom, že prostredie, v ktorom pretekáte, je na hru týchto proporcií vskutku nádherné. Piate Gran Turismo sa právom obáva a vo Forze radšej majstrujú štvrté pokračovanie, hoci predsa všetko Shift 2 využíva enginu z prvého dielu. Pretekársky interiér vozidla vyzerá skvele, ani zvyšok auta nezaostáva a vyviedlo sa aj spracovania okruhov podľa svojich reálnych predlôh. To je u závodnej simulácie vždy plus. U hier od EA potom tradične dominuje soundtrack – výber skladieb ani tentoraz nesklamal a trúfam si povedať, že ešte v mnohom predčil novembrovú Hot Pursuit.
To všetko a oveľa viac robí z druhého Shift kvalitný pretekársky počin. Že nie je bez chýb, o tom sa nemá cenu hádať. Tvorcom sa však podarilo zdarne preniknúť na ostro strážený piesoček Forzy a Gran Turismo a už len to samo o sebe niečo znamená. Minimálne fakt, že s dielom Slightly Mad Studia bude treba do budúcnosti počítať. Pretekanie je to totiž obzvlášť v nočnom prostredí naozaj dychberiaci počin. Je dosť možné, že veľakrát sa nevyhnete frustrácii z niektorých závodov, ale povedzme si na rovinu – to je asi problém väčšiny simulácií.
90%
zdroj:Czechgamer.com