Need for Speed ​​je jedna z ďalších sérií, ktorej pravidelnosť sa EA snaží udržiavať na jednom diele za rok. Chyba? Pochabosť? Bezpochyby. Taktovky sa tentokrát ujalo štúdio Black Box, ktoré stoja napríklad za konzolistickou modlou všetkých skejbortistov – Skate 1, 2 a 3, ale tiež za niekoľkými dielmi zo série NfS. Underground či Most Wanted ešte Black Box zvládlo so všetkou cťou, po uvedení svojich Pre Street a Undercover ale bola ich všetka sláva tam…. Vylepšiť renomé si mali práve teraz. Dostali príležitosť ukázať, že kvalitné hry ešte vytvárať nezabudli. A ako to dopadlo?

Rozhodne nie moc valne. Need for Speed: The Run nie je to pokračovanie, aké by fanúšikovia očakávali po vydarenom reštarte z rúk Criterion. Hot Pursuit sa uviedlo maximálne dobre, latku nastavilo setsakra vysoko, a tak sa musel Black Box snažiť, aby juj keď už nie zdvihol ešte o piaď vyššie, tak aspoň vyrovnal. A to je niekedy problém. Pretože porovnaním týchto dvoch titulov sa nevyhne nikto. Nebudeme to zbytočne predlžovať – ​​The Run jednoznačne zaostáva.

A to aj napriek faktu, že ponúka ako jedno z mála (ak nie ako prvý vôbec?) dejovú zápletku. Kvalita jej spracovania síce zaostáva aj za posledným – inak mimochodom veľmi podareným – stvárnením série Rýchlo a zbesilo, ale to zase toľko nevadí. Koniec koncov – že nové NfS nebude mať epický príbeh o tisíckami dialógov, asi nikoho neprekvapí. Keď už sa ale tvorcovia vytasili s hlavným hrdinom Jackom, ktorý sa kvôli dlhom musí zúčastniť pretekov naprieč Amerikou a vyhrať, mali by ponúknuť prinajmenšom niečo, čo sa neodohráva podľa scenára naškrábaného na pivný podtácok.

Tento Jack doslova uteká hrobárovi z lopaty, a aby sa vyhol vymáhačom, dostane tip – V San Franciscu štartuje päť tisíc kilometrov dlhý závod, ktorý končí až na druhom konci Spojených štátov, v New Yorku. Zápletka sa zdá byť – na rozdiel od všetkých tých blacklistov a iného prekúskovania sa kariérnym rebríčkom piráta ciest – celkom zaujímavá. Lenže to by ste sa k rozuzleniu museli dostať neskôr než iba za úbohé dve hodiny čistého závodného času. Počas tej doby je to síce slušná jazda, ale akonáhle máte neskoro popoludní päť tisíc kilometrov za sebou, nezostane vo vás vôbec nič.

Skoro to vyzerá ako by tvorcovia vyplácali všetky nápady ešte predtým, než sa im tvorba hry poriadne rozbehla. Na druhú stranu sa ale vyhli problému so stereotypným pretekaním. Pretože skôr než vás opakujúce sa preteky začnú nudiť, už sa dávno pozeráte na záverečné titulky. Neexistuje tu nič ako výber zo závodov, jednoducho sa posúvate smerom na východ a pretekáte tam, kde sa práve ocitlo viac pretekárov, než je obvyklé.

Poďme sa pohnúť k najväčšiemu lákadlu celej hry. Tým malo byť vyskakovanie z vozidla, čím chceli zjavne Black Box navodiť aspoň akú-takú free-form atmosféru. Lenže opäť sa tu očividne prejavil nedostatok času, a tak boli nútení (?) celý tento systém osekať na úplné minimum. Vďaka tomu síce na rôznych naskriptovaných miestach vyskočíte z auta, lenže ste len v úlohe pozorovateľa. Občas vás hra nechá kŕčovito stláčať niektoré tlačidlá, čím napríklad ovplyvníte, či Jack preskočí z baráku na barák alebo nie.

Z ďalších módov v NfS: The Run stojí za zmienku ešte doplnkový, ktorý ponúkne niekoľko málo misií, aby ste mali možnosť odomknúť zvyšok prítomných vozidiel. Hra vás v kampani ani nenechá sa otrkat v nejakých šunkách, ale ihneď vás posadí za volant tých najväčších rýchlikov. Je to vzhľadom k príbehu pomerne logické, trochu to ale borí rokmi preverený formát. V priebehu pretekania sa stačí mihnúť okolo benzínky a máte možnosť vybrať si vozidlo iné.
Čo sa týka jazdného modelu, tak ten je v porovnaní s vlaňajškom zhruba o dve triedy horší.

Poriadne si precvičte prst, ktorým obvykle zvierame plynovú páčku či šípku, pretože si počas tých dvoch hodín hrania príliš oddýchne. A je jedno, či práve sedíte za volantom trojkového Bavoráka, oldskúlového Mustangu alebo iných štvorkolesových monštier. Je jedno, či práve v tristovke letíte cez prériu alebo šliapete do ostrých serpentín. Plyn proste bude stále na podlahe. A takto by to už dnes asi byť nemalo. Navyše, keď pribrzdíte, kamera i auto sa tak nejako divne natočia, ako by vám chceli obaja pomôcť lepšie a viac šmykom nabehnúť do zákruty, čo sa však nevypláca vo chvíli, kedy pribrzdíte nedajbože na rovinke.

Grafika tiež nič moc. Cut-scény pripomínajú grafikou GTA IV, a to už je – povážte – nejaký piatok na trhu, navyše Rockstar z vizuálnej stránky nikdy moc nemalo prospech. Scenérie priamo v hre už sú podstatne lepšie, aj keď aj tu – hoci je to zvláštne – si nemyslím, že by na tom rok starý predchodca Hot Pursuit bol nejako horšie, skôr naopak. Silná stránka všetkých EA hier – soundtrack, v The Run absolútne zlyháva. Známe rockové hity minulé nahradili neznáme inštrumentálky, a to nepochybne z jediného dôvodu: ušetriť, kde len to ide.

Aj preto nemôže nikdy The Run stačiť na svojho úspešnejšieho predchodcu. Je to hra s perfektným nápadom, ktorý ale z nejakého dôvodu nebol dotiahnutý a nemôže sa tak o ňom hovoriť ako o pluse celej hry. Ten vidíte práve len v zárodkoch. V zárodku slušného príbehu, zaujímavého námetu či charakteru, ale nie ako v celku. To už je lepšie si pod stromček zaobstarať rok staré Hot Pursuit, ktoré sa na rozdiel od The Run maximálne podaril, a dovolím si tvrdiť, že aj dnes by produkt Black Boxu hravo strčil do vrecka.

Snaha o vytvorenie závodnej hry s príbehom

Zastaralá grafika, jazdný model, krátka hracia doba, nevýrazná hudba

Verdikt: The Run elegantne zapadne medzi ďalšie „béčka“ vnútri série Need forSpeed​​. Úplne nečakanou náhodou majú väčšinu z nich na svedomí práve EA BlackBox. Radšej dajte šancu rok starému Hot Pursuit ako tomuto.

Hodnotenie: 

45%

zdroj:Czechgamer.com