Keď si tak letmo spomeniem na našu telocvikárku na základnej škole, dovolím si tvrdiť, že nadovšetko milovala basketbal. Hovorím to z toho dôvodu, že sme ho neustále museli hrať. Ale ona sa nenechala našej otrávenosti znechutiť a stále dookola sa snažila zlepšovať naše prihrávky, streľbu, dvojtakt, … Občas to bolo až na zbláznenie.

Mohlo by sa teda na prvý pohľad zdať, že tento kolektívny šport práve príliš nemusím. Ale opak je pravdou! Občas sa pozriem na nejaký ten zápas, či už Európskej ligy alebo NBA, nikdy nezabudnem na film Space Jam (mimochodom, to asi nikto z nás) a predovšetkým som si zo začiatku tisícročia zohnal NBA Live 2000. Po takmer pätnástich rokoch som sa teda rozhodol, že sa do hrania basketbalu opäť ponorím a vyskúšam, ako ďaleko sa virtuálne hádzanie lopty na kôš posunulo.

Ak by som však mal hodnotiť verziu, ktorú sme od vydavateľstva dostali na recenziu, príliš dlhé rozprávanie by to nebolo. Verzia pre Xbox 360 je totiž až sprosto rovnaká ako vlaňajší a predvlaňajší ročník. Našťastie som však mal tú možnosť ochutnať tiež „next-gen“ (teraz už skôr „current-gen“) podobu NBA 2K15, ktorá je v množstve ohľadov o míľové kroky vpred. Inu, logicky.

Hlavne to pošli na 2K servery!
Niektoré zvyklosti sa však (v tomto prípade bohužiaľ) nemenia a tak ani tento rok nie ste „ochudobnení“ o prihlasovanie, respektíve registráciu na servery 2K Sports, ktoré vás budú sprevádzať takmer na každom kroku. Úprimne povedané, už po niekoľkých minútach máte tejto vymoženosti plné zuby. Doslova každé vaše uprdnutie musí byť okamžite odoslané a tak sa väčšina načítania nezaobíde bez čakania.

V niektorých situáciách je navyše celý systém dotiahnutý až na ad-absurdum. Trebárs mne sa na servery nikdy nepodarilo pripojiť. Nevadí, hovorím si, zaobídem sa aj bez nich. Spúšťam kariéru, nemôžem sa pripojiť na servery, musím teda voliť takzvaný „offline režim“. To chápem. Čo však už nechápem je jednak to, že som musel trikrát (naozaj, TRIKRÁT) potvrdiť, že túto voľbu myslím vážne (poslednou inštanciou je nutnosť napísať do príslušnej kolónky „agree“) a tiež to, že aj v offline režime sa hra neustále snaží pripájať na servery a odosielať získané dáta. Prečo? Netuším.

Naozajstná kariéra
Inak nemôžem povedať na adresu kariéry ani popol. Pretože práve takto by mal podobný mód vyzerať, napríklad také NHL sa môže ísť so svojím „Live a Life“ zahrabať. Pravidelné tlačovky, individuálne tréningy, komunikácia s fanúšikmi, možnosť organizovať večere, charitatívne akcie, úlohy od trénera priamo počas zápasu, … Toto všetko a ešte mnoho ďalšieho skvele dopomáha vytvoriť pocit skutočnosti, že ste skutočne tam, že naozaj zažívate kariéru basketbalistu v NBA. Verzia pre počítače a nové konzoly navyše obsahuje veľa vylepšení ako spoločné tréningy, náhodné stretnutie s hráčmi, trénermi, agentov a tak ďalej a tak ďalej. Okrem toho si nemusíte vytvárať tvár svojho hráča ručne, ale stačí si (pomocou PlayStation Camera alebo Kinectu) naskenovať svoju ​​vlastnú.

Na druhú stranu by som však rád podotkol, že mi na nej niekoľko vecí vadilo. Prvá pripomienka je skôr kozmetická – ešte stále nie je možné urýchliť úvodný draft. Áno, viem, je to detail a keď si vediete v úvodnom zápase nováčikov nadmieru dobre, niekto po vás siahne veľmi rýchlo, avšak napríklad ja som bol draftovaný až na šestnástom mieste a už to trvalo dosť dlho. Úprimne povedané si nedokážem predstaviť, keby som išiel až v druhom alebo niektorom z ďalších kôl. To by ma už asi skutočne zhrýzla nuda. Zvlášť, keď sa neustále striedajú iba dva rôzne zábery na moderátora celej akcie.

Ďaleko podstatnejšie sú však chyby umelej inteligencie, ktoré sa vzťahujú na akékoľvek zápasy. Nespočetnekrát sa mi stalo, že sme prešli do útoku, rozobrali si pozície a môj spoluhráč s loptou sa odmietal akokoľvek pohnúť. Skrátka stál, dribloval a ubiehajúci čas na strelu tvrdohlavo ignoroval. Iste tušíte, že keby som nezasiahol, čas by vypršal. Keď sa podobný problém stal druhému tímu, dvadsaťštyri sekúnd ubehlo a daný hráč sa potom strašne čudoval, že rozhodca zapískal. Vymýšľanie útočných akcií tak väčšinou zostáva úplne na vás, či už hráte na akejkoľvek pozícii. Najlepšie na tom všetkom je, že ak už musíte umelej inteligencii týmto spôsobom pomôcť a zažiadate o prihrávku, dosť často za to môžete byť v hodnotení vášho výkonu ešte penalizovaní.

Hranie pre charitu
Jednou z noviniek exkluzívnych pre Xbox 360 a PlayStation 3 je herný mód 2K Heroes a treba uznať, že som ním bol nadšený. Ani nie tak kvôli jeho obsahu, pretože vo svojej podstate nejde o nič iné ako klasický multiplayer, ale kvôli jeho myšlienke. Každý z osmičky tímov, ktoré zostavili basketbalovej legendy (náhodne LeBron James, Kevin Durant alebo Michael Jordan) a za ktoré môžete v 2K Heroes hrať, podporujú najrôznejšie charitatívne spoločnosti. Za každý víťazný zápas potom od 2K Sports dostanú určitý finančný obnos. Čo je podľa môjho názoru super nápad. Okrem toho boli pridané ďalšie slávne európske tímy ako FC Bayern Munich, Real Madrid alebo Maccabi Electra Tel Aviv.

Televízne prezentácie
Pár slov aj ku grafike a ozvučení. Áno, hodnotiť grafiku nie je kvôli zastaranému hardvéru tak úplne férové​​, napriek tomu si myslím, že niektoré animácie autori opraviť mohli. Predovšetkým tréneri sa dosť často ksichtia úplne neuveriteľným spôsobom. Tiež hráčske tetovanie dosť často vyzerajú skôr ako rozplizlé šmuhy. Iste chápete, že všetky tieto kritiky sa týkajú predovšetkým verzií na staré konzoly, pretože hru na tých nových (a konečne aj na počítačoch) poháňa nový engine, vďaka čomu hra vyzerá o poznanie lepšie.

Grafické nedostatky však skvele doháňa ozvučenie. Za zmienku stoja predovšetkým komentátori, ktorí sú skvele spracovaní a predovšetkým počas hrania kariéry vás nespočetnekrát prekvapia aktuálnymi hláškami. Trebárs keď počas tlačovky capne niečo o „trénovaní tisícky trestných hodov“ a ďalší zápas si z vás komentátori na túto tému robia srandu. Tu naozaj nie je moc čo zlepšovať, snáď len občas voliť trochu lepší soundtrack. Nic proti rapu (napríklad absolútne milujem Gangsta ‚s Paradise), ale keď počas registrácie počujete neustále sa opakujúcu sa skladbu a rappera opakujúceho „one, two, three, four, five, six, seven, eight, nine !!!“, vyvedie vás to trochu z miery.

You gotta dunk that sh*t!
Celkovo teda mám z hrania NBA 2K15 pozitívne dojmy. Skvelá kariéra, prezentácie zápasu simulujúci skutočný televízny prenos, to všetko stále robí z NBA 2K15 jednotku na trhu. Electronic Arts sa budú musieť ešte veľa snažiť. Moje záverečné hodnotenie sa však čiastočne odvíja aj od verzie pre staré konzoly, z ktorej som skrátka sklamaný. Tri roky po sebe ponúknuť takmer na chlp to isté, to už sa niekde prejaviť musí. Ak teda vlastníte Xbox 360 alebo PlayStation 3 a niektorý z predchádzajúcich ročníkov, príliš veľa dôvodov na kúpu nenájdete. Vlastne žiadny, maximálne tak 2K Heroes, o ktorom si aj po napísaní tohto textu myslím, že je to skvelý nápad.

Hodnotenie:

78%

Stále skvelý basketball so skvelou kariérou, skvelou prezentáciou a skvelou hrateľnosťou. Ale tá old-gen verzia … Prečo? Preboha prečo?

zdroj:Czechgamer.com