Miner Wars 2081 – recenzia

26.1.13

vanmesko

Symbolom v období tvrdého stalinizmu v českých krajinách pre niekoho mohla predstavovať milá a propagandou nezaťažená rozprávka Dařbuján a Pandrhola. Nie snáď, že by sa Miner Wars inšpirovalo práve v tomto geniálnom diele Fričovej tvorby, ale predsa len – keď už sa českí Keen Software pustili do niečoho, čo má veľa spoločného s hospodárskym sekundárom, tak prečo túto paralelu nevytiahnuť, že. Miner Wars 2081 sa potĺka herným priemyslom už od konca novembra, lenže v tejto dobe boli všetci zaťažení eufóriou z tretieho Far Cry a inými trojáčkovými výrobkami.

Vtedy navyše ešte novinka vyžadovala stále pripojenie k internetu. Dva mesiace nato už ju však rozbehnete aj bez nutnosti byť online, a možno práve to spôsobilo, že sa zvesť o Miner Wars 2081 rozkríkla. Šéf štúdia Marek Rosa už vraj napočítal 50 000 predaných kusov. Keen Software sa teda snaží z hry vytrieskať čo najviac, a tak sa ešte môžeme tešiť na spin-off v podobe MMORPG. Zaujme ale Miner Wars 2081 bežného smrteľníka, ktorý práve dohral tretie Assassins Creed a rád by si smlsnul na niečom rovnako kvalitným a veľkolepom?

Myslím, že bez zbytočných škrupulí môžem potvrdiť, že nezaujme. Titul od pražských borcov cieli inam. Pamätáte na Descent? Kedysi dávno to bol celkom hit, matne si spomínam, že to bola jedna z prvých hier, ktoré som dohral. A práve táto záležitosť, ktorej tretí diel vyšiel na štyroch cédečkách (nesmejte sa, vtedy to bol poriadny objem! Navyše to bola verzia, ktorá v sebe obsahovala ešte datadisk, ale to nechajme bokom) inšpirovala Keen Software House ku splodeniu Miner Wars 2081. Technicky teda Descent rozhodne pripomína, pretože grafikou by sa obidva tituly mohli sebe rovnať. Lenže posledný diel do tohto starodávneho vesmírneho sci-fi vyšiel v roku 1999. A to už je sakra dlho.

Keď teda zmiešate do jedného hrnca práve Descent a prihodíte dejovú zápletku z Red Faction, veľmi ľahko sa zorientujete aj v Miner Wars 2081. Ten začína skutočne epickou znelkou, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiadny zimmerovskou hudbou ozvučený biják. Scenáristi nám predkladajú zničenú slnečnú sústavu potom, čo sa ľudstvo márne snažilo podmaniť si slnko a veci sa akosi vymkli kontrole. Prežilo len niekoľko málo obyvateľov ťažobných kolónií rozosiatych všade možne vo vesmíre, ktoré sa teraz snažia obnoviť pozemský poriadok, lenže medzi sebou koľkokrát rôzne národné frakcie nie sú práve za dobre. A do toho ste tu vy, Apollo, aby ste sa s tým všetkým nejako vysporiadali a ideálne nastolili mier.

Príbeh sám o sebe, navyše ešte podporený voľným svetom nabádajícím k prieskumu, by pokojne zniesol porovnanie s najväčšími vesmírnymi ságami herného trhu. Avšak ako už asi cítite, má to háčik. V tomto prípade skôr obrovský hák v podobe enginu VRAGE. Autorov síce šľachtí, že si ho sami vyvinuli, nie už však, koľko chýb v ňom ponechali. Všetko pozitívne, čo na ňom nájdete, okamžite vyváža minimálne rovnako hodnotné mínus. Kompletne zničiteľné prostredie? Iste, ale s amatérsky odlietajúcimi kusmi skál či výbuchmi. Voľnosť vo vesmíre? Nemotivuje k plnému využitiu jeho potenciálu. Celkovo teda máte z Miner Wars 2081 pocit, že sa megalomanske plány stretli s nepriazňou rozpočtu, a vzniklo dielo, ktoré by sa síce rado zaradilo medzi velikánov sci-fi, ale jednoducho na to nemá.

Miner Wars 2081 nie sú klasickou FPS, pretože ovládate akýsi ťažobno-útočný modul, vďaka ktorému sa môžete pohybovať v úzkych štrbinách a v iných neprehľadných miestach s ladnosťou muchy domácej. Ale ani tu si Miner Wars 2081 nezačína práve vyspelo. „Jazdný model“, či sa to tak dá pomenovať, by rozhodne mal byť lepší. Možno že za to môžu neprehľadné a často klaustrofóbne interiéry, do ktorých vás hra tak často a rada v rámci misií uvrhává. Ďaleko istejšie si počína vo vesmírnom vákuu, kde sa však ocitnete v porovnaní s misiami v interiéroch len zriedkakedy.

Pritom práve tu, vo voľnom vesmíre, ako by sa zrazu vyjavil potenciál celej hry. Síce si musíte strážiť prísun kyslíka, ale rovnako sú vesmírne bitky – obzvlášť v multiplayeri – možno tým najlepším, čo hra prináša. Žiaľ, je ich príliš málo.

V priebehu misií ma vyvádzalo priamo k šialenstvu plechový ženský hlas, ktorý sa snaží byť čímsi ako vašou umelou inteligenciou, ktorá o váš modul dbá podobne ako EDI v Mass Effecte. V Miner Wars 2081 bohužiaľ k jej reinkarnácii do tela anorganickej modelky nedôjde, a keby áno, s chuťou by som ho rozstrieľal na kusy. Tento hlas nemá za úlohu nič iné, než vás dráždiť a pokúšať vašu trpezlivosť. Častokrát sa stane, že jednoducho vystrieľate všetky náboje a krabice s náhradnými sú v nedohľadne. Chvíľu teda poletujete bez nábojov.

Nielenže vám v takej chvíli svieti cez obrazovku červené „no ammo“, ale ešte ku všetkému sa v pravidelných intervaloch ozýva práve tým plechovým hlasom, o ktorom je reč, stále a dokolečka hláška „you have no ammo“. Vtom sa nepriatelia naraz vyroja spoza rohu; vy naraz kľučkujete, manévruje, potíte sa, ako sa všetkých snažíte trafiť sekundárnymi zbraňami. Ste nahnevaní, nejde vám to. A do toho vám niekto, keby ste to totiž náhodou nevedeli, alebo na to zabudli, alebo si to snáď nedokázali prečítať z prostriedku obrazovky, hlási You have no ammo. Strieľal by som, keby som mal čím.

Keď práve hlas neoznamuje, že ste bez nábojov, tak vás skúša „hodiť do kľudu“ inou hláškou: „Pozor, blížia sa nepriatelia.“ Radar síce indikuje, že sú od vás ešte dobrých osemsto metrov, ale to je predsa jedno. Ešte, že to ide v nastaveniach obmedziť.

Na druhú stranu v takejto chvíli celkom poteší prítomnosť parťákov, či už živých v kooperácii alebo tých počítačových. Keď ich kontroluje CPU, môžete sa na nich pomerne často spoľahnúť. A to nebýva v hrách úplne zvykom, takže minimálne za AI spolubojovníkov si tuzemský počin zaslúži utrúsiť slová chvály. Vypichnúť musíme tiež extrémne nízke HW nároky. Na minimálnych detailoch rozbehnete Miner Wars 2081 snáď aj na šijacom stroji.

Lenže vykúpené je to mnohokrát amatérskym spracovaním, nedôslednosťou a ďalšími neduhmi, ktoré zrážajú sľubne sa tváriacu záležitosť z Prahy hlboko pod priemer. Všetko zachraňuje multiplayer, ktorý sa vo výsledku javí ako jediný dôvod, prečo hru hrať. Musíte mať ale šťastie a naraziť na nejakých ľudí na serveroch. Nemastná a neslaná príbehová kampaň síce na chvíľu zabaví, ale po chvíli sa z nej vykľuje len číre béčko bez potrebných pák, za ktoré by občas bolo potrebné zaťahať. Škoda.

Podpora spolubojovníkov, nízke HW, multiplayer