Mass Effect 3 – recenzia

20.3.12

vanmesko

Keby ste sa zamysleli nad podstatou herného priemyslu, zistíte, že vyznať sa v ňom vlastne nie je zas tak ťažké. Veľmi nadnesene povedané totiž existujú tri typy hier: Prvé sú tak zlé, že ich ani recenzenti nechcú hrať, druhé sú dobré, ale rovnako rýchlo ako ste ich dohrali, tak aj na ne rýchlo zabudnete, a tretie, u nich máte pocit, že vám niektoré scény priľnú v pamäti navždy. Príroda to už tak zariadila, že naraziť na posledné spomenuté je niekedy setsakramentsky ťažké. Preto zakaždým, ak nejaká memorovane hodná záležitosť uzrie svetlo sveta, býva z toho rozruch až na pôdu. Mass Effect k takým jednoznačne patrí.

Tri roky už nad nami bdie vesmírna loď Normandy a jej posádka. Tri roky zvádza tuhé boje s civilizáciami, o ktorých sme donedávna nemali potuchy, že existujú. Tri roky príprav na jednu jedinú bitku sa naplnili. Reaperi útočia na Zemi a ak niekto niečo rýchlo nepodnikne, je s jej obyvateľmi amen.

O Call of Duty recenzenti s obľubou hovoria, že je to film, ktorého je hráč súčasťou. Ťažko niečo podobné aplikovať aj na Mass Effect. Svojou rozľahlosťou skôr pripomína knihu, a nie jednu, hneď tri hrubé zväzky, ktoré rozprávajú príbeh epický ako máloktorá herná séria na trhu. Chcete tam byť, a chcete pomôcť. To je Mass Effect. Nedá sa na neho pozerať ako na tri oddelené diely, pretože každý z nich vypĺňa medzery predchádzajúceho a rovnako ako jeden dielik v puzzle neznamená nič v porovnaní s obrazom, ktorý po ich zložení vznikne. Milióny hráčov po celom svete čakajú, až im BioWare ukáže, aký že to obraz vlastne stvorili.

Tá chvíľa nastala. A nemožno si nevšimnúť zdvihnuté vlny nevôle, ktoré sa na tvorcu zosypali zo všetkých možných strán a uhlov. Mass Effect 3 je akčnejší, o tom žiadnych pochýb. Ústup od RPG hráči kritizovali už v minulom diele, ja ho vítam. Je totiž viac než kdekoľvek inde zrejmé, že to tvorcovia nerobia preto, aby „to nováčikom uľahčili“. Tieto frázy nadobúdajú v posledných rokoch na podozrivo veľkej popularite. BioWare ale nikomu nič zľahčovať nemusí. Každý ich sériu pozná a každý s ňou niekedy aspoň minimálne prišiel do styku. Mass Effect 3 išiel v oklieštení RPG prvkov ešte o niečo ďalej. Nie o moc, dosť ale na to, aby si za to zas vyslúžil salvu nadávok. V trojke ide ale predovšetkým o dorozprávanie príbehu. Trochu alibistické tvrdenie, ale je to tak.

Nikto už nepotrebuje znovu sa babrať v detailoch. Viac než kedykoľvek inokedy musíte brať ohľad na ostatné národy, nadbiehať im, hasiť ich rozpory a snažiť sa ich dostať na svoju stranu. Len tak totiž môžete pomýšľať na víťazstvo nad rasou, ktorá každých 50 tisíc rokov ničí všetko živé, čo jej príde do cesty. Smola pre Zem je, že v ceste teraz stojí práve ona. Nech už je Shepard akokoľvek veľký hrdina, na toto sám nestačí. A tak zatiaľ čo reaperské lode pomaly devastujú nielen Zem, ale aj priľahlé planéty v galaxii, vy sa vydávate na obriu diplomatickú misiu, ktorej cieľom je dostať na svoju stranu čo najviac spojencov. Do cesty sa vám neustále pletie organizácia Cerberus, v ktorej farbách už nekopete; naopak sa pre vás ako pre aliančného príslušníka stáva táto záhadná spoločnosť jedným z úhlavných nepriateľov.

K tomu samozrejme nechýba možnosť nahrať svoje uložené pozície z jednotky a dvojky. Príbeh sa tak stane ešte celistvějším, pretože v ňom dôjde k rozuzleniu hŕby vecí, ktoré zostali v predchádzajúcich dieloch nevyriešené. Aj v minulosti vám hra v mnohých prípadoch dala niekoľkokrát vybrať, ako sa má veliteľ Shepard rozhodnúť. Zabiť / ušetriť? Nechať vybuchnúť / nenechať vybuchnúť? Zložité – a nutné – rozhodnutie musí robiť každý správny vodca. Teraz sa ich na vás zosype viac, ako ste boli zvyknutí. A koľkokrát si budete pekne dlho lámať hlavu, na čiu stranu sa prikloniť a aký dopad to asi bude mať na výsledok. Všetko speje k rozhodujúcej bitke a vy – len vy – rozhodnete, kto z nej odíde ako víťaz.

To najlepšie z predchádzajúcich dielov si Mass Effect bezpečne uchoval. Všetky herné prvky z minulosti fungujú aj teraz bezchybne, systém krytia je parádny a taktiež pracuje príkladne. Umelá inteligencia vašich priateľov síce sem tam koliduje, čo mnohokrát vyústi vo zbytočnú smrť, ale táto drobnosť sa vo výsledku veľmi rýchlo stratí. Nepriatelia majú tuhé korienky a niekoľkokrát vás – hlavne bossovia -, doženú k šialenstvu, to sa stavte. Znovu nebudete vedieť, kam skôr skočiť, pretože sa na vás neustále nabaľujú nové misie, ktorých poradovník spravuje samozrejme len a len vaša maličkosť.

Napriek tomu však nie je radno vedľajšie misie odkladať, pretože sa kľudne môže stať, že z nich vzíde nejaké nové spojenectvo, ktoré následne zamieša s výsledkom finálnej bitky. Okrem toho, že zháňate armádu, totiž ešte musíte stihnúť postaviť obriu – a pochybnú – protheansku superzbraň, ktorá má Reaperov raz a navždy zniesť z vesmíru. Ako vidíte, valí sa toho na vás dosť veľa a nedá sa povedať, že by sa s tým hra vyrovnala na úplne čistú jednotku.

Ono totiž riešiť všetky vedľajšie misie je mnohokrát dosť frustrujúce. Často to nie je o ničom inom než o pobehovaní sem a tam na Citadele, a to ešte musíte poctivo počúvať, čo zo seba dané osoby vypúšťajú za informácie, aby ste potom nemuseli listovať v kódexe. Väčšinou sa ide podľa podobného scenára – niekomu niečo dať, pohovoriť s tamtým, potom s tamtou, a dúfať, že to vyjde. Mnohokrát ale pri týchto potulkách nazbierate nečakané množstvo kreditov, artefaktov, alebo „ochranárskych“ či „odpadlíckych“ bodov, pretože začujete ak nejakú hádku, môžete ju čoby nedotknuteľná vesmírna persona číslo jeden rozsúdiť a prítomní sa bez reptania poddajú vášmu verdiktu.

Asi najviac zamrzí prekopanie ťažobného systému z dvojky. Sondy síce na planéty stále vypúšťate, ale že sa na nich niečo nachádza, zistíte až preskenováním orbity, čo môže prilákať – a tiež priláka -, lode Reaperov. Vy im potom v minihre musíte čo najrýchlejšie upláchnuť. Mnohokrát to treba stihnúť aj von zo sústavy, lenže hra z nejakého dôvodu usúdi, že nie, a pošle vás k najbližšiemu checkpointu skladať reparát.

Mass Effect 3 sa môže pochváliť multiplayerom. Vzhľadom k rozľahlosti sólového príbehu je ale jasné, aký účel tu online kooperácia má. Podobne ako u Assassins Creed – čisto doplnkový. Napriek tomu si v ňom ale môžete užiť celkom dosť srandy. Bránite sa nepriateľským vlnám v tíme štyroch postáv, inkasujete XP body a vylepšujete svoju postavu. Napodiv to celkom funguje. Na dlhé zimné večery však Mass Effect 3 multiplayer rozhodne konštruovaný nie je, vnímajte ho skôr ako rozcvičku pred hraním singleplayeru.

Či už sa na záverečné scény, alebo na akčné poňatie, alebo na čokoľvek iné znáša kritika akokoľvek veľká, s Mass Effect ako sériou to nezatrasie. Ustojí to podľa nášho súdu i trojka ako taká. To najlepšie, o čo môžete v hernej brandži zakopnúť, je práve Mass Effect. Táto séria má totiž všetko, čo by správna hra mala mať – a ešte niečo viac: Vytvorila okolo seba kult, žijúcich spoločenstiev; jej svet je tak detailný a prepracovaný, až sa z toho tají dych.

Atmosféra, prepletený s predchodcami, strhujúce tempo