Vývojári z Avalanche Studios si vypožičiavajú reálie z filmovej predlohy a vytvárajú si svoj vlastný, jedinečný príbeh so šialencom v hlavnej úlohe. Ten je možné v podstate prirovnať k najnovšiemu filmovému zárezu George Millera, Šialený Max: Bláznivá cesta, v ktorom základ takisto tvorila až hlúpo fádna zápletka, ktorá dala vzniknúť jednému z najlepších filmov tohto roka – a herné spracovanie na tom nie je inak. Fádny príbeh a nepreberné množstvo akcie.

Všetok zlepenec udalostí tak začína „dôkladným vyšetrením“ Maxovej telesnej schránky a deštrukciou jeho obľúbeného autíčka – ikonického Interceptoru, ktoré mu prívrženci hlavného záporáka rozoberú rovnako rýchlo, ako naši poslanci štátny rozpočet.

Zanedlho potom narazíte na Chumbucketa, miestneho ekvivalentu kultového Hrbáča, ktorý v Maxovi uvidí svojho spasiteľa a po boku pojazdného šrotu mu ponúkne aj svoje služby, čoby jeho osobný automechanik a spoločník.

A tak začína dlhočizná výprava za pomstou, plná magorov, výbuchov a cieľom za zostavením čo možno najvýkonnejšieho auta, s ktorým by sa Max dostal cez pláne večného ticha.

Vysokooktánová vojna
Vývojári nám okrem šialeného Maxa dajú do rúk ale aj knipel a volant, ktoré sa do istej miery stávajú druhou hrateľnou postavou. Nehľadiac na to, že veľkú väčšinu herného času rovnako strávite práve s ťažkou nohou na plyne.

Stavba a vylepšovanie auta je jeden z hlavných stavebných kameňov celej hry. Rovnako ako Maxa, si tak môžete svoju káru ľubovoľne poupraviť, vyšperkovať a vôbec, prerobiť takmer od piky k obrazu svojmu. A že je z čoho vyberať.

Každé vozidlo a každá vetva upgradov má však svoje výhody, ale aj nevýhody. Zatiaľ čo „nemotorné“ vozidlo s 30 palcovými kolesami a celou škálou oceľových plátov, čoby výstužou, bude ideálnym nástrojom skazy, s jeho rýchlosťou a ovládateľnosťou to už tak svetlé nebude.

Voľba príslušných dielov a časti auta tak dokáže ovplyvniť výsledný zážitok z hry a každému môže ponúknuť úplne iný zážitok. Vďaka tomu sa tak každé vozidlo stáva svojím spôsobom originálom, brázdiacim doslova nekonečné pláne kedysi prosperujúceho sveta.

S autom totiž môžete ísť aj ďalej, ďaleko za hranice mapy, pričom hra bude takmer do „nekonečna“ generovať náhodne vymodelované prostredia. Narazíte tak na nekončiace rovinky, skalnaté previsy, monumentálne piesočné búrky … a to všetko, kým vám nedôjde benzín, alebo trpezlivosť.

Za čo rozhodne musíme dať vývojárom palec hore je spracovanie postapokalyptického výzoru rozličných lokácií a interiérov, ktoré, aj napriek svojej strohej palety farieb, dokážu navodiť až mrazivo príjemnú atmosféru, sú setsakramentsky pôsobivé. Trošku ale zamrzí občasné prepady frameratu, ktoré avšak pri takto veľkej hry nie sú ničím prekvapivým.

Spolu s Maxíkom návštívite štyri diametrálne odlišné lokácie, líšiace sa podľa toho, k čomu boli pred „úpadkom“ pôvodne určené. Reč je o rozľahlých dunách zakrývajúcimi kedysi bujnú mestskú infraštruktúru, vyschnutom morskom dne, pozostatkoch obrovského leteckého komplexu pochovaného pod neúprosným nánosom piesku a ropnej rafinérii, poznáme tiež ako Gastown.

Každá lokácia je potom od tej predchádzajúcej vždy niečím odlišná a najmä pri dynamickej zmene počasia ponúka hráčovi nezabudnuteľné momenty.

Živo si spomínam na prvotné skúsenosť s piesočnou búrkou, ktorá je v hre úplne nepredvídateľná a mimo poletujúce plechy a zníženej viditeľnosti ponúka možnosť „ľahkého“ získania značného množstva šrotu. Ten tu plní úlohu ultimátneho platidla, za ktoré si môžete kúpiť a vylepšiť takmer všetko. Od Maxovho vercajku až po vybavenie vášho vozidla. Všetko je plne upraviteľné a je len na hráčovi, do čoho svoj ťažko vydretý šrot vloží. Zaobstaráte Maxovi fešácku koženú bundu, improvizovaný boxer a alebo sa rovno vrhnete na úpravu vášho auta?

A to sme ešte nespomenuli možnosť investície do niekoľkých Stronghold, poskytujúcich hráčovi z príslušných projektov hneď niekoľko rozličných bonusov. Projekty ako také si musíte najprv sami postaviť, prípadne si ich splnením jednej z vedľajších misií pre jedného z miestnych Sefik zaslúžiť.

Odmenou vám bude napríklad automatické doplnenie čutory (miestna obdoba lekárničky), munície, alebo značná sumička šrotu – a to pri každučkom zapnutí hry.

Quid pro quo
Život v pustatine sa riadi heslom niečo za niečo, od čoho sa tiež odvíja aj náplň jednotlivých úloh. Tie možno rozdeliť na príbehové, vedľajšie a voľnočasové, pričom valnú polovicu tvoria úlohy neustále sa opakujúce a nijak extra originálne.

Príkladom nech stereotypné vybíjanie nepriateľských základní, ktoré sú postavené na jednotnom vzorci. Z bezpečnej vzdialenosti zmapovať oblasť táboru a odstrániť dotieravého ostreľovača, preraziť hlavnú bránu a na vopred daných miestach eliminovať početnejšie skupinky nepriateľov.

Príbehové úlohy už sú na tom o poznanie lepšie, avšak do poriadnych obrátok najazdia až v neskorej polovici hry a než sa poriadne rozhliadnete, už pozeráte na záverečné titulky.

Príbeh vám pritom zaberie na približných 15-20 hodín, pričom pri snahe o totálnemu vyzbieraniu úplne všetkého, sa herná doba vyšvihne až na dobu 50 hodín a viac. Sám mám nahraté takmer 30 hodín, dokončený príbeh a percentuálne sa pohybujem iba na 38%.

Mad Max si okrem podobnosti s ostatnými hrami z otvoreného sveta (obsadzovanie pevnosti, mapovanie územia za dopomoci výškového bodu …) vypožičiava aj isté herné mechaniky, ktoré obohacuje o vlastné nápady. Jedna z najväčších podobností je tak s Arkhamským rytierom, kedy aj Max oplýva obdobným spracovaním boja.

Aj tu vám k rozdávaniu a vykrývaniu úderov vystačia dve tlačidlá, poťažmo občasná nutnosť hodenia kotúle do strany. A keď sa vám bude naozaj dariť, tak s Maxom prejdete do módu úplnej šialenosti, kedy vydržíte viac zásahov a tiež rozdávate oveľa tvrdšie rany. Súboje sú mimo to okorenené o animácie a dokončovacie pohyby, plné polámaných údov a rozbitých hláv, sediace k drsnému životu v pustatine ako hrniec na pr ***.

Podobne sú na tom aj súboje na štyroch kolesách, ktoré sú oproti konfrontáciám telo na telo príjemným závanom niečoho po hru jedinečného. Súboje v autách sú agresívne, novotvárné a celkovo dobre spracované. Rovnako ako samotný jazdný model. Žiadny simulátor ale od hry neočakávajte. Skôr než to sa pripravte na čistokrvnú arkádu, prerezanú adrenalínovými momentmi, ako vystrihnuté z tohtoročnej Zbesilej cesty.

Výbuchy sú naozaj efektné a spolu s efektom spomalenia času dávajú vzniknúť doslova dych vyrážajúcim zážitkom. Nehovoriac o možnosti prepnutia do prvej osoby (len za volantom), ktorá konečný výsledok len niekoľkokrát umocní.

Počas riadenia ale nebudete do svojich nepriateľov iba vrážať. Využijete taktiež svoju dvojhlavovú brokovnicu, harpúnu, alebo improvizovaného raketometu. Bohužiaľ, práve (a nielen) v tomto prípade platí, že zábava rastie prevažne v neskoršej fáze hry, kedy máte väčšinu vylepšení pre vaše vybavenie už dávno odomknuté.

Skoré znižovania nepriateľského vplyvu a následná investícia do odomknutých upgradov je tak jednou z mála vecí, ktorej by ste mali minimálne z počiatku venovať zvýšenú pozornosť. Naozaj.

HODNOTENIE:

79%

Zábavný, no po čase stereotypný titul, ktorý je od šedého priemeru zachránený šikovným využitím licencie, atmosférou a parádnymi súbojmi v autách. Škoda fádneho príbehu a častej opakovateľnosti vedľajších aktivít, kvôli ktorým sa z Mad Maxa stáva ľahký nadpriemer.

zdroj:Czechgamer.com