Dnes už zrejme nenájdeme človeka, ktorý by nikdy nepočul o britskom spisovateľmi John Ronald Reuel Tolkien alebo o jeho zrejme najznámejšom diele The Lord of the Rings, Pán prsteňov (prvýkrát vydaného v rokoch 1954 až 1955). Príbeh z vymysleného fantasy sveta za tých viac ako päťdesiat rokov nadchol už hŕbu fanúšikom po celom svete a ich rady nesporne rozšíril novozélandský režisér Peter Jackson so svojou filmovou trilógiou z rokov 2001 – 2003.

Drvivá väčšina príbehu sa však odohráva na juhu Stredozeme a niektorých z nás by tak logicky mohlo napadnúť, čo sa vlastne dialo tam hore, na severe. Určitú predstavu nám po niekoľkoročnom vývoji predkladajú vývojári z washingtonského štúdia Snowblind Studios. Páčila sa nám ich verzia obrany severnej časti Stredozeme?

Trojica bojovníkov za slobodu
Ako už vypovedá samotný názov hry, celá príbehová kampaň sa odohráva v severnej časti Stredozeme. Výber hlavného hrdinu je ako obvykle úplne na vás, aj keď je na rozdiel od takého Skyrimu výrazne obmedzený. Presnejšie povedané máte na výber z družiny troch dobrodruhov: trpaslíka Farina, elfku Andriel alebo „univerzálneho“ človeka Eradana. Každý z nich sa na bojisku logicky hodí k niečomu inému, v uvedenom poradí bojovník, kúzelníčka a lukostrelca (rovnako tak má každá z postáv iné špeciálne schopnosti; trpaslík napríklad vie prerážať múry). Avšak nemusíte mať strach, že keď si na začiatku nevyberiete úplne správne, že budete musieť hrať opäť od začiatku. Postavu je totiž možné medzi jednotlivými misiami ľubovoľne striedať.

Ale späť k príbehu. Družina prichádza do mesta Bree, kde sa majú v miestnej krčme stretnúť s Aragornom. Áno, mám na mysli práve toho Aragorna, známeho z Tolkienova príbehu. Mimochodom, nie je jediným, koho na svojom približne deväťhodinovom putovaní stretnete. Stretnete sa totiž s takmer celým spoločenstvo vrátane ďalších vedľajších postáv a aj keď hrajú len okrajovú úlohu (tým chcem povedať, že sú tu len kvôli navodeniu atmosféry), ich prítomnosť rozhodne poteší. Aragorn vás teda pozval do tunajšej krčmy, aby vás poveril dôležitou úlohou – zabaviť severnú jednotku škriatkov a orkov tak, aby mohol Frodo nerušene dôjsť až do Rivendell.

To by nebolo až zase tak zaujímavé, keby ste sa hneď v úvode nestretli s hlavným záporákom celej hry – Agandaurom. Ten má ako údajná „Sauronova pravá ruka“ za úlohu dobyť severnú časť Stredozeme a jediní, kto ho dokáže zastaviť, ste práve vy. Samozrejme, nebudete na to až zase tak celkom sami, ruku k dielu priložíía aj trpaslíci z mesta Nordinbad a predovšetkým hovoriaci (to ako vážne) orol Beleram, ktorý vám bude vo väčšine misií priamo k dispozícii. Môžete si ho totiž povolať priamo na bojisko, aby napadol zvoleného nepriateľa.

Celkovo však platí, že aj keď sa príbeh odohráva v Tolkienom vymyslenom svete a určite je obrana severu nesmierne dôležitá, nemohol som sa zbaviť pocitu, že neustále hrám druhé husle. Všetko podstatné sa totiž odohráva dole na juhu a najlepšie je to poznať v situáciách, kedy niekto z hlavných hrdinov ponúka svoju pomoc Spoločenstva. Tí ho pochopiteľne odmietnu, ale medzi riadkami sa dá vyčítať niečo ako „áno, jasne, nemotaj sa nám do toho a zostaň si pekne tam, kam patríš“.

Kooperatívne hrátky
Najväčšou výhodou War in the North je možnosť zahrať si celú kampaň vo viacerých ľuďoch. Úprimne, rozhodne odporúčam túto možnosť využiť, pretože živý spoluhráč je vždy lepšie ako umelá inteligencia. Tým teda nechcem povedať, že by počítačom riadené postavičky stáli za starú belu, to teda nie, bol som s nimi spokojný. Ale predsa len, niekoľko chybičiek by sa našlo. Napríklad že úplne zo zásady odmietajú používať čas od času ponúkané strieľne. Čo by zase tak nevadilo, teda keby vašou úlohou  nebolo potrebné ubrániť trpaslíkov aktivujúcich špeciálnu zbraň a zo zničenej brány by nevybiehala hŕbá trollov. Zvlášť na vyššej obtiažnosti to už dokáže byť relatívne psycho.

Ale inak im skutočne nemám čo vytknúť. Úplne s prehľadom zvládajú boje s protivníkmi, používajú v pravú chvíľu správne kúzla a ak ste blízko smrti, pokojne kvôli vášmu oživeniu obetujú vlastný život. A čo je vôbec najlepšie, s veľkým prehľadom dokážu obmieňať svoje používané brnenie. Vôbec sa tak nemusíte starať o svojich kolegov ako o malé deti, dosť dobre sa o seba postarajú aj sami. Na záver taká perlička o nepriateľoch: asi dvakrát sa mi stalo, že nepriatelia len tak stáli a nechali do seba v pokoji strieľať. Ale tak to bola len taká výnimka potvrdzujúca pravidlo.

Ako sa to hrá?
Z hrateľného hľadiska je LOTR: War in the North klasickým hack-and-slash akčným RPG, v ktorom nejde ani tak o počet vašich kúziel alebo taktických schopností, ale hlavne ako rýchlo dokážete klikať. Ja osobne som hru dohral za Eradana a veľmi zjednodušene som celých deväť hodín nerobil nič iné, než že som ako šialenec stláčal obe tlačidlá myši a občas pri tom použil nejaké to kúzlo alebo sa napil fľaštičky doplňujúcej život alebo silu (= manu). Nechýba ani klasický skúsenostný systém, zvyšovanie štyroch základných vlastností (sila, obratnosť, výdrž a vôla) alebo prideľovanie bodov do troch talentových stromov.

Je však škoda, že je titul prísne lineárny. Hra teda síce ponúka niekoľko vedľajších nepovinných úloh, lenže hlavný problém spočíva priamo v mapách. Predovšetkým tie sú až desivo lineárne a nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ide o úzke tunely, kde po chvíli narazíte na neviditeľnú stenu. A to aj na miestach, kde to nedáva vôbec žiadny zmysel (napríklad keď chcete skočiť zo schodiska a ono to nejde). Dokonca si teraz spomínam na pasáž v lese, kde úzkosť koridoru prekonala únosnú hranicu. Človek si pripadal ako na úzkom moste, kde mohol bojovať maximálne jeden proti jednému. Pritom sme boli v koryte relatívne širokého potôčiku … Čestné výnimky potom tvoria skryté truhlice a elfie zásoby, ktoré v inak prísnom tuneli ponúkajú aspoň malé, aj keď krátke, odbočky.

Aj cez všetky tieto vyššie uvedené nedostatky musím konštatovať, že ma hranie War in the North celkom bavilo. Predsa len, hack-and-slash RPG mám celkom rád a tak som si to nekonečné klikanie náležite užil (moja myš však viac). A aj keď nebudeme počítať samotný boj, bavilo ma časté striedanie predmetov a ich skladanie do rôznych setov (viac predmetov v jednom sete poskytujú ďalšie bonusy), prideľovanie špeciálnych kameňov niektorým predmetom alebo aj prostinké hľadanie spomínaných skrytých miest. Ale aj samotný boj nie je len „tupé“ a zbesilé klikanie, ak sa totiž nad nepriateľom objaví šípka, možno mu zasadiť takzvaný kritický úder. Odmenení budete nielen väčším počtom XP bodov, ale aj efektnou animáciou. Snáď len škoda tej nepodarenej voľby obtiažnosti, zvyšuje sa vždy a len po dohraní kampane, kedy môžete začať hrať znovu so zachovaním skúseností a získaných predmetov.

A kto že sa vám to vlastne postaví do cesty? Hoci sa príbeh odohráva v úplne inej časti Stredozeme, ako niekoľkokrát spomínaná filmová trilógia, nečaká vás absolútne žiadne prekvapenie. Tešiť sa tak môžete na veľa škriatkov rôznych veľkostí a schopností, orkov so skutočne veľkou výdržou (a poriadne nebezpečným kladivom alebo mečom), kostlivca alebo nechutné pavúky, chýbať pochopiteľne nemôžu ani populárni trollovia, tu dokonca v troch variantoch (klasický, snežný a obrnený) . Súboje s rôznymi silnejšími protivníkmi (teda s bossmi), potom predstavujú vítané spestrenie. Aj keď musím priznať, že mi prišli relatívne jednoduché a to tým spôsobom, že stačí kosiť o sto šesť a vyhýbať sa útokom; nič zložitejšieho sa zatiaľ neskrýva, čo je škoda.

Grafický vzhľad
Z technického hľadiska musím pochváliť predovšetkým vyššie spomínané zakončovacie animácie, ktoré sú efektné a zároveň poriadne brutálne. O useknuté hlavy, ruky či nohy nie je núdza a hra tak hráča perfektne odmeňuje za to, že sa nesnaží len uklikat sa do bezvedomia, ale že pri hraní aj premýšľa a snaží sa svoje útoky správne načasovať. Inak však treba uznať, že grafický kabátik titulu pôsobí ako z doby pred niekoľkými rokmi, bez ohľadu na to, že to v niektorých chvíľach vyzerá, ako keby War in the North vyšlo už pred takými deviatimi rokmi. Ozvučeniu nemám príliš čo vytknúť. Fanúšikov trilógie však zrejme silno zamrzí, že ich obľúbené postavy nedabují rovnakí herci, ktorí ich v Jacksonových filmoch stvárnili.

Severný vietor je krutý …
LOTR: War in the North rozhodne nie je ašpirantom na najlepšie RPG tohto roku alebo na hru roku 2011, to rozhodne nie. Autori z Snowblind Studios snáď ani také ambície pri vývoji nemali, rozhodne sa im však podarilo vytvoriť nadpriemerné hack-and-slash RPG, ktoré svojim starším kolegom zo žánru dozaista nerobí žiadnu hanbu. Najsilnejšou časťou hry je pochopiteľne kooperácia a ak máte kamaráta s ďalšou kópiou tejto hry, odporúčam si zahrať spoločne. Celé to porciovanie nebohých orkov a ďalších monštier Stredozeme bude ešte ďaleko zábavnejšie.

Akcia, kooperácia, zakončovacie chvaty

Linearita, občas grafika, voľba obtiažnosti

Verdikt: Nadpriemerné hack-and-slash RPG, ktoré boduje predovšetkým vďaka svižnej akcii, atmosfére Pána prsteňov a podarenej kooperácii.

Hodnotenie: 

69%

zdroj:Czechgamer.com