Tvári sa to ako brnenská Mafia, ale po chvíľke je každému jasné, že dielo 2K Czech stojí presne na opačnej strane barikády. Mohlo by sa síce zdať, že L.A. Noire akurát šibalsky využíva svojho žánru a hráčom servíruje len šedú policajnú rutinu, ale tak to nie je. Tato hra mení hranice. Rozširuje územia. A razí si cestu do miest, kam by si ešte pred rokmi v hernej brandži netrúflo ani za zlaté prasa. Rockstar chce po úspechu Red Dead Redemption potvrdiť svojou nadvládu vo svete, ktorý riadi hráč. Ale – patrí do tohto spletitého univerza i LA Noire?

Áno aj nie. Tento počin od tímu Bondi sa doterajšej rockstarskej tvorbe tak trochu vymyká. No, tak trochu … Vlastne prakticky vo všetkom. Jediné, čo zostáva, je idea voľne prístupného Los Angeles, po ktorom sa môžete preháňať, hoci to prakticky nemá cenu. Podobne ako napríklad v druhej Mafii totiž aj tu prostredie vytvára iba kulisu – a nič viac. Bohužiaľ, v prípade L.A. Noire to zabolí o poznanie viac. Zo zámorskej metropoly, detailne spracovanej, mohli tvorcovia vyžmýkať skoro dvakrát toľko.

Dôležité je asi povedať, že príbeh sa odohráva tesne po druhej svetovej vojne, najviac času strávite v roku 1947. Ujmete sa strážnika, neskôr detektíva Colea Phelpsa, medailami ovešaného hrdinu, príkladného slušáka a tak ďalej. Počas hry sa vystrieda niekoľko parťákov a v náhodných flashbackoch sem tam nahliadneme do jeho spomienok. Tie sa točia hlavne okolo zúrivých súbojov s Japoncami, ktoré Phelps ťažko vyháňa z hlavy. Hoci je často až príliš perfekcionista, ako prototyp ideálneho klaďasa sa hodí parádne. Škoda, že ho tvorcovia navrhli len ako detektíva bez akéhokoľvek osobného života, hoci trebárs vieme, že má manželku a deti. Napriek tomu všetkému sa s ním ale veľmi skoro zblížite – a to je dobre.

Dejová línia sa teda hrdinu nijako nedotýka, a možno práve to ju zráža pomerne citeľne ku dnu. O to viac potom ale hra naberá filmový, či skôr seriálový spád. Každý prípad – podobne ako epizóda v seriáli – má svoj názov, vo väčšine z nich na začiatku vidíme, čo sa stalo, vrahovi do tváre nie. Potom už na miesto činu dorazíte vy, aby ste vyzvedali o situácii a začali protizákonné  vyšetrovať. Navyše, väčšina z nich je inšpirovaná skutočnými udalosťami.

A tu, presne v tomto momente, sa musí každý nadšenec akčných hier zastaviť. L.A. Noire nie je žiadny Kmotor, frekvencia akčných pasáží sa ani zlomkom nerovná tej v Mafii – skrátka a dobre, autori chcú hráčom priblížiť hlavne mravenčiu detektívnu činnosť. A prečo nie, že? Veď koľko akčných hier, kde má hrdina za opaskom placku, ročne vychádza? L.A. Noire sa medzi ne radiť nechce. A to sa darí. Jasne, tu a tam sa podozrivý dá na útek, dôjde k prestrelke alebo k naháňačke naprieč mestom, ale hlavné – plaziť sa po zemi a zháňať usvedčujúce dôkazy – majú stále drvivú prevahu. Rovnako ako obchádzanie barov a vypytovanie sa. Alebo trebárs vedenie výsluchov.

Pre takéto prípady – a že ich bude setsakramentsky dosť – tvorcovia vybavili hru úplne novým enginom detailne snímajúcim mimiku tváre. Vďaka nemu sa postavy tvária presne podľa toho, čo hovoria. Klamú alebo hovoria pravdu? Je len na vás, aby ste to rozpoznali. Veľakrát to ide pekelne ťažko. Nie snáď že by ste mali problém vy čoby hráč, ale skôr hra. Holt, tento systém je ešte len v plienkach. Už tak ale vytýčil smer, ktorým by sa herné štúdia mohli v budúcnosti uberať.

Hoci sa môže nekonečné zhromažďovanie dôkazov a kolotoč výsluchov zdať po chvíli dosť nudnou záležitosťou, vedzte, nie je to pravda. Keď niečo prehliadnete, hra vám to odpustí. A k páchateľovi vás nasmeruje inou cestou. Aj za túto výpomoc sa ale platí daň – ona cesta je potom o poznanie trnitejšia.

Okrem toho, že plníte hlavné príbehové misie, sa tu a tam ozve z vysielačky vozidla dispečer, ktorý vám oznamuje podrobnosti rôznych vedľajších úlohách. Je ich 40 a väčšinou s jediným cieľom – dostať unikajúceho zloducha. Keď sa to podarí, dobre pre vás – dostanete skúsenostné body, vďaka ktorým ľahšie odhalíte ukryté dôkazy. Keď nie, čert to zober. Väčšie odreagovanie vám ale mesto – ku všetkej smole – neponúkne. Keby autori vybavili hlavného hrdinu nejakým kapitálom, pridali do mesta funkčné obchody, a celkovo hru viac „zgétéáčkovali“, mohla mať potrebné zamiesenie na ešte väčší úspech.

Veľa vecí, hoci sa hra snaží o opaku sebeviac, pôsobí dosť nereálne. Trebárs fakt, že Phelps nepozná slovo zásobník. Nábojov má totiž vo vrecku vždy dosť, čo dosť … nekonečne. Dobové autá sa vo vysokej rýchlosti správajú ako splašené. Príliš sebou trhajú. Že sú neovládateľné, je síce pre vtedajšiu dobu príhodné, ale v LA Noire je to skôr na príťaž. Akonáhle sa v naháňačke rozbijete o dom či niečo iné, môžete to rovno zabaliť. Než vycúvajú a vydáte sa správnou cestou, utečenec už si dávno hovie v kresle lietadla.

Ľahká ťažkosť môže nastať aj s umelou inteligenciou. Váš partner v snahe postaviť sa tak, aby neprekážal, väčšinou prekáža ešte viac, čo leckoho môže pri prehľadávaní bytov dosť naštvať. Ale ja by som to ako veľký problém nevidel. Ďaleko horšie sú problémy technického charakteru, obzvlášť pri jazde autom. Chodci uskakujú presne do smeru, ktorým sa im snažíte vyhnúť, občas sa vám podarí vybúrať sa tak šikovne, že nezostáva než vyliezť a odchytiť iný automobil a podobne. Je to škoda.

Vizuálne si L.A. Noire nehrá na žiadny vrchol techniky, to je každému hneď jasné. To však vôbec nevadí. Systém rozpoznania mimiky funguje parádne, snáď len postavy mohli byť vykreslené trošku detailnejšie. Rovnako by šlo hovoriť napríklad aj o vozidlách. To by sa potom ale z hry mohol stať ešte väčší cvalík, ako ním je teraz. Tri DVD disky z nej robia preborníka v ťažkej váhe.

Či už to vyznelo akokoľvek, L.A. Noire patrí k najoriginálnejším titulom tohto roku. Že svoj obrovský potenciál pomerne slušne premrhali, je vec druhá. Ako by to asi dopadlo, keby tvorcovia využili všetky tromfy? Minimálne stovku, o tom niet pochýb. Revolučná tvárová technika, pútavé odhaľovanie zločincov, sympatický klaďas ako hlavný hrdina a mesto anjelov končiacich štyridsiatych rokov. Inými slovami – titul, ktorý sa medzi ostatnými rozhodne nestratí.

Atmosféra, mimika postav, dôraz na detail

Technické problémy, občas AI, premrhaný potenciál, hlavne mesta
Verdikt: Cez všetky výhrady ide o jeden z najlepších počinov vôbec. Ruky preč nech ale dajú všetci neznalí angličtiny, textu k preluskávaniu je tu vážne veľa.
Hodnotenie:

85%

L.A. Noire – video návod

zdroj:Czechgamer.com