IL-2 Sturmovik: Cliffs of Dover – recenzia

Príliš málo rozruchu sa spájalo (teda aspoň u nás, v Rusku toho bolo plno) s novým IL2: Sturmovik. Letecký  simulátor, ktorý si dokázal v roku 2001 poriadne dupnúť a urvať si poriadne miesto na vrchole. Teda aspoň čo sa lietadlových hier týka. A to ste vtedy nemuseli byť fanúšikovia RC modelov lietadiel alebo mať doma maketu kokpitu zo Spitfire.

K absolútnej blaženosti vám proste stačil obyčajný knipel (ale i gamepad) a pár hodín času, kedy vás desať rokov staré dielko dokazalo prikovať k stoličke a ukázať vám atmosféru,  pomaly ako  v akčných filmoch. Toto je ale sláva starého Sturmovik. Alebo sa to aspoň šušká , Cliffs of Dover totiž posiela vernú komunitu do hrobu práve tým, aká veľmi nepriateľská hra je.

Aby si totiž recenzent mohol hru vôbec „užiť“, musel si s účtom na Steamu napochodovat ku kamarátovi, ktorý vlastní o niečo silnejšiu mašinku. Prekvapením ale potom bolo, že hra beží v podstate identicky ako na vlastnom stroji. Onen rozdiel bol cca v desiatich snímkoch za sekundu, čo, uznajte sami, nemusí byť až také terno. Každopádne po naozaj veľkých obštrukciách a problémoch sme si hru zahrali a musíme skonštatovať, že väčší pád série snáď ani nemôže byť. Nový Sturmovik sa vydáva cestou celkom striktného simulátora, ktorý si príliš nezapadá so starším dielom.


Dover je vcelku malé mestečko v grófstve Kent. V druhej svetovej vojne zohralo celkom dôležitú úlohu, pretože Dover bol strategickým bodom – najbližším mestom Francúzska a fungovalo ako prístav. V dvoch kampaniach sa potom môžete vrhnúť do kokpitu ako nemeckého Luftwaffe, tak aj kráľovského Letectva.

Ak ste nováčik, rozhodne uvítate možnosť zahrať si niekoľko tutoriálov a zistiť, ako sa s ktorými páčkami pracuje, čo vyvádzajú a čo sa s nimi robiť nemá. Opäť ale opakujeme, že aj keď máte mimoriadne silný stroj, je dosť možné, že sa vám hra bude zadrhávať aj na nižších nastaveniach. Bohužiaľ tento fakt nevylepšili ani opravné patche, ktorých bohužiaľ nebolo zďaleka dostatok. Snáď sa to ešte vylepší, ale čo je raz rozbité, už sa ťažko opravuje.

 

Hra teda ponúka naozaj poriadnej možnosti ako sa vyblbnúť a už spomínané páčky tu hrajú prim Pohľad z kokpitu lietadla je naozaj luxusný a skutočne je to pocit, ako v skutočnej pilotnej kabíne.

Samotné zostreľovanie a rýchle prepadnutia sú vcelku kvalitne vydarené, bohužiaľ pocit zo zostreľovania nie je 100% taký, aký  mohol byť. Z časti za to môžu aj  zvuky, ktoré akoby vypadli zo starých 16-bitov. Možno preháňame, ale keď nadávame pri monitore, nepáči sa nám optimalizácia a vôbec je to celé krkolomné. V tú chvíľu kedy proste človek reže do stola, si tak nejako človek prikrášli tú či onú okolnosť. Zo zvuku u tohoto Sturmovik to je podobné. Ak chlapci z Maddox studios behali na chate so starým náradím po dvore a nahrávali ako im to hrká, neuspejú ani nabudúce.

IL2 Sturmovik: Cliffs of Dover by mohli byť slušným simulátorom, ktorý sa dokáže zaryť pod kožu tým skutočným a nefalšovaným fanúšikom bojového letectva druhej svetovej. Avšak k čomu tieto poznámky, keď okamžite po spustení strácajú platnosť. Jediné čo  môže takémuto fanúšikovi ukázať, sú tak maximálne oči pre plač.

V hre môžete nastaviť veľa vecí. Či už sa jedná o letové vlastnosti, ktoré môžete ľubovoľne upravovať a dopiplat tak svoju predstavu o ideálnom lietaní k dokonalosti. Možností je tu hafo a rozhodne poteší si tak nejako zeditovať vášho avatara. Teda táto vlastnosť poteší, akonáhle hru rozbehnete. Nový Sturmovik u nás ešte nevyšiel, na Steamu je už ale k dispozicii, ak teda horíte aj po týchto slovách túžbou  hru mať, máte malú nádej, že budú vychádzať ďalšie patche.

A trebárs taký multiplayer by rozhodne zaslúžil väčšie vyladenie. Moc sme si ho ale neužili, už len kvôli hlúpemu vyhľadávaniu online hier. Tak ako tak je ale Sturmovik skôr obrovským zárezom mimo všetky štandarty, aké táto séria doteraz mala. Zlá vyladenosť kraľuje všetkým väčším chybám. Hlúpe zvuky, nespočet bugov a nutnosť mať stroj ako z NASA. Hra potom na nižšie detaily vyzerá naozaj odpudivo, no škoda hovoriť.

Fanúšikov môže nadchnúť, stále žije nádej, že z toho komunita vykreše trošku viac
Technické chyby toho najhrubšieho rázu, naozaj veľké bugy a nedorobky, chabé zvuky
Verdikt: Dlhé nahrávacie časy, po tom tuhý zásek, pár chvíľ intenzívneho hrania a zase zásek. Prečo? To sa pýtajte Ubisoftu.
Pre nás je zatiaľ dôležité ale to, že sa to hrať jednoducho nedá a tak tých 42% percent je skôr ranou z milosti.
Hodnotenie: 

42%

 


zdroj:Czechgamer.com





You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridať komentár