Aby som bol úprimný, tesne pred prvým kliknutím na voľbu „Multiplayer“ v hernom menu strieľačky Homefront boli moje pocity veľmi zmiešané. Na jednej strane som mal ešte v živej pamäti neduhy singleplayerovej kampane a jej neuveriteľnú podobu s konkurenčným Call of Duty, ale na tú druhú … autori sľubovali nejaké nové multiplayerové prvky, možnosť zajazdiť si v nejakom tom vojenskom vozidle a tiež „originálne poňatie“ hry pre viacerých hráčov. Preto som bol nesmierne zvedavý, či sa tieto všetky sľuby opäť nesmrskly len do nového protivníka pre pihovatého chlapca z US Army (čítaj jednotky Kórejskej ľudovodemokratickej armády) a inak všetko zostalo pri starom, čiže pri Call of Duty. Ako to nakoniec dopadlo? Budete zrejme docela prekvapení, ale až taká katastrofa to nie je. Minimálne v porovnaní s príbehovou kampaňou, ale to bolo asi jasné už dopredu.

Prvé a ľahko rozpačité pocity
A pritom to všetko na prvý pohľad vyzerá tak nejako podozrivo, zvlášť keď si veľmi zbežne prezriete herné menu a objavíte položku „Armory“. Za týmto ľahko sofistikovanejším názvom sa totiž skrýva klasické herné prostredie pre tvorbu a úpravu vášho vybavenia, s ktorým sa zakaždým narodíte. Môžete si uložiť až šesť samostatných tried, štandardne pomenované ako vojak alebo ostreľovač (a vzhľadom k pomenovaniu sú aj tak vybavení). U každej triedy si môžete vybrať (prekvapivo) zbraň, jej taktické sfarbenie a prídavné rozšírenie (tlmič, laserový zameriavač, brokovnica), špeciálny predmet a vylepšujúce vlastnosti vašej postavy.

Rovnaké rozčarovanie môže spôsobiť aj prvé pripojenie do hry, zvlášť keď zvolíte klasický a prefláknutý mód Team Deathmatch. Dva tímy strieľajúce po sebe, s možnosťou získať po určitej dobe odmeny … Viete, vážne to na prvý pohľad vyzerá skutočne ako nejaký ďalší diel zo série Call of Duty, nech sa to niekomu bude páčiť alebo nie. Možno by sa teda mohlo zdať, že táto recenzia bude dosť krátka. Skrátka by som si mohol otvoriť skoršiu recenziu na multiplayer Black Ops, väčšinu textu skopírovať a len niektoré časti ľahko upraviť (a možno pridať pasáž popisujúcu vozidla). Áno, určite by to šlo, lenže Kaos do svojho Homefrontu pridali niekoľko veľmi zaujímavých prvkov, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi podarené a svojou prítomnosťou kvality konkurenta prevyšujú. Pri porovnaní s Black Ops u mňa skrátka vyhráva dielko od Kaos Studios a hneď vám vysvetlím prečo.

V čom je to teda iné, lepšie?

Začal by som hneď u samotného RPG vývoja postavy a všetkým s tým spojeným, tu sú novinky prakticky najvýraznejšie. Trebárs už len postupné odomykanie ďalšieho vybavenia, pre vývojový systém prakticky to najzákladnejšie. Zbrane a všetko okolo nich sa totiž neodomyká iba na základe vašej dosiahnutej úrovne, ale podľa používaného určitého typu (všetko je prepojené cez takzvané „výzvy“, čo je zvyšovanie ranku za počet zabitých nepriateľov). Ak teda radšej preferujete samopaly, budete ich mať pri troche snahy sa všetky rýchlo odomknú, zatiaľ čo ponuka odstreĺovacích pušiek bude stále zamknutá.

Ďalší veľmi zaujímavý nápad je úprava výberu vylepšujúcich predmetov. Každý perk bol totiž obohatený o svoju … povedzme cenu, od hodnoty jedna až po tri. A ako iste začínate tušiť, každý hráč sa musí vojsť do limitu, ktorý vývojári určili na štyri body. Tým pádom si nemôžete len tak náhodne zo zhruba dvadsiatého-položkového zoznamu vybrať tri najlepšie a drviť všetko na počkanie, musíte ľahko taktizovať. Chcete mať k dispozícii viac granátov? Dobre, ale k tomu pridáte maximálne tak jeden prvok s minimálnou hodnotou. Chcete rýchlejšiu obnovu životov? Nie je problém, ale polovica bodov už je nenávratne preč! Osobne si myslím, že za podobný nápad si niekto z Kaos zaslúži pochváliť, toto sa naozaj podarilo.

Nemenej zaujímavé je aj prepracovanie obľúbených odmien za zabitie viac hráčov. Tie síce v jednom hernom móde (o tých neskôr) vo svojej klasickej podobe nechýba, avšak autori ich v základe prepracovali. Každá postava ide totiž hneď od začiatku do boja s dvoma prednastavenými odmenami, ktoré môže kedykoľvek počas hry využiť. Stačí k tomu jediné – mať na svojom virtuálnom konte dostatočný počet bodov, v tomto prípade takzvaných „Battle points“. Body logicky získavate za vami vykonané akcie, ktoré nejakým spôsobom pomáhajú celému tímu – zabitie nepriateľa, získanie dôležitého bodu na mape, asistencia pri zabití, a podobne. Rovnako ako v prípade vylepšenia vývoja postavy toto vylepšenie kvitujem s vďakou, podľa mňa sa do hry hodí ďaleko viac než už nutné prefláknuté „zabil si troch nepriateľov, tu máš nálet“.

Kaos? Prečo tak málo …?
O to viac ma vzhľadom ku všetkým tým novinkám mrzí pasáž, ktorá logicky musí nasledovať. Všetko dobré je totiž vyvážené niečím zlým, tu je ten žalostný počet herných módov a hrateľných máp. U samotných máp by to ani zase tak nevadilo, sú dostatočne rozsiahle a docela podarené, svoje šance majú ako milovníci akčných prestreliek na krátku až strednú vzdialenosť, tak sniper, ktorí si môžu vyliezť na jednu z mnohých striech a z tohto miesta kontrolovať veľkú časť hernej mapy (né ak celú). Dobré tiež je, že sa v prípade herného módu Ground Control celá hra neodohráva na celej mape, ale len na jej časti (tím, ktorý prehral prvé kolo sa akoby ľahko stiahne). Čím sa elegantne dostávam aj k herným módom.

Ich najväčší problém je totiž ich počet. Sú iba dva, čo ako iste uznáte nie je žiadne terno, ani keď k tomu pripojíme vylepšenie v podobe Battle Commander (ten totiž funguje len ako nádstavba Ground Control a Team Deathmatch; celkovo teda štyri módy). Jeho jediná výhoda spočíva v tom, že ak zabijete viac nepriateľov bez toho aby ste umreli, okrem odmeny od vlastného tímu sa stávate hľadaným cieľom. Súper, ktorému sa nakoniec podarí vás zneškodniť, získava bonusové Battle points naviac, ich výška sa odvíja od úrovne nebezpečenstva hľadaného cieľa (počet hviezdičiek od jednej až do piatich). Čo sa týka samotnej náplne módov, Team Deathmatch zrejme nemá cenu nijako zvlášť predstavovať, Ground Control je variáciou na mód Domination, jeden tím však na jednej mape musí vyhrať dvakrát.

Zľava dobré, sprava tiež. Tank???
Jedným z hlavných lákadiel na multiplayer Homefrontu boli tiež rôzne bojové vozidlá, využiteľná priamo na bojisku. Autori svoj sľub splnili a hra skutočne ponúka možnosť rozbehnúť sa proti nepriateľovi v džípe, tanku alebo sa nad ich hlavami preletieť vrtuľníkom, ovšem technika všeobecne nie je tak využívaná ako napríklad v Battlefieldu, ktorý je v tomto smere zatiaľ nedostihnuteľným kráľom. Za ich použitie totiž musíte vyplatiť pomerne veľkou sumou Battle points a väčšina hráčov zatiaľ dáva prednosť radšej poslať na nepriateľov trebárs fosforový nálet ako skúsiť vyrukovať trebárs s obrneným džípom. Ale aj tak platí, že ak niekto dobre ovláda trebárs vrtuľník (z vozidiel asi najlepšie a najnebezpečnejšie vozidlo), dokáže súperovému tímu poriadne zavariť a zabíjať nebohú pechotu kľudne aj dlhé minúty.

Možno by sa ešte patrilo spomenúť, že vozidlá si môžete upravovať podobne ako svoje vybavenie pre klasického vojaka. Výber síce nie je tak rozsiahly, v podstate možno vybrať len jediný perk (väčší damage, schopnosť automatického katapultu po zničení vozidla alebo trebárs pasívne opravovanie), ale aj tak táto možnosť poteší.

Americkí dobrovoľníci! + Odkaz od „silného fanatika CoD“
Suma sumárum, ako to teda nakoniec dopadlo? Budete možno prekvapení (hlavne fanatickí fanúšikovia CoD, ale o tomto pomenovaní sa ešte zmienim), ale podľa môjho názoru zobral Homefront to najlepšie z akéhokoľvek dielu Call of Duty (myslené od prvého Modern Warfare až po Black Ops), primiešal do toho trochu Battlefieldu a zmes ľahko osolili vlastnými (a prekvapivo veľmi platnými) nápady. A nech sa to zrejme niekomu nebude páčiť, podľa môjho názoru svojimi kvalitami treba poslednej Black Ops prekonáva. Áno, hoci hru viacerých hráčov nakoniec hodnotím o sedem percent horšie, ako som hodnotil rovnakú časť Black Ops, ale mám na to hneď dva dôvody.

Jednak má Homefront v ponuke oproti Black Ops o veľa menej máp a herných módov a tiež som posledný príspevok do série Call of Duty neuveriteľne nechutným spôsobom zveličil (popravde sa za to hanbím). Takže nech sa to niekomu bude páčiť alebo nie, multiplayer Hoemfront ma bavil, baví a možno ešte nejakú chvíľu baviť bude. Lenže nie je to nič, po čom by ste slintali dva týždne v kuse, skrátka taká milá jednohubka na pár večerov, ktorá je prepracovanejšia ako stokrát omieľané CoD a vie toho ponúknuť viac, zvlášť svojimi vylepšeniami vývojového systému, vozidlami alebo zaujímavým herným módom-nádstavbou Battle Commander .

Mimochodom, taká osobná poznámka na záver. Dopočul som sa totiž, že ma niekto na Facebooku u singleplayerové recenzie Homefrontu označil za, citujem, „silného fanatika CoD“ a rád by som mu touto cestou odpovedal. Áno, určite sa radím medzi fanatických fanúšikov Call of Duty, avšak má to jeden veľký háčik – milujem prvý a druhý diel (predovšetkým prvý). Tie boli totiž podľa môjho názoru naozaj skvelé a rád si ich dodnes so svojimi kamarátmi zahrám. Ani štvrtý diel nie je vyložene zlý, to by som klamal. Ovšem čo sa so sériou od Call of Duty 4: Modern Warfare stalo považujem za veľkú zradu. Z pôvodne kvalitné strieľačky sa totiž vyvinula tá neustále sa opakujúca blbústka pre masy, ktorú po celom svete kupujú zmyslov zbavená horda ľudí.

Možno, že moja kritika smerom k Homefrontu skutočne vyznela tak, že sa autori nezmohli na nič lepšieho než kopírovanie „ultra cool husťáckého ce ó dé“, ale myslel som to inak. Človeka a tým skôr recenzenta totiž nebaví hrať stále to isté dookola. U jednej série sa to ešte dá pochopiť, ale aby si boli dve (tri, štyri, päť ,…) úplne odlišné hry od rôznych ľudí podobné takmer ako vajce vajcu?? Preboha NIE!

Ale skončí túto vsuvku, multiplayer Homefrontu ma milo prekvapil a som aj za tých pár inovatívnych prvkov veľmi rád. Zďaleka to síce ešte nie je žiadna prevratná revolúcia, ale taký krok správnym smerom. Snáď sa ich v Homefront 2 dočkáme ešte viac. Ako v multiplayeri, tak singleplayeri.

rozľahlosť máp, vozidlá, pár zaujímavých nápadov

počet herných módov, počet máp, bugy

zdroj:Czechgamer.com