Halo 4 – recenzia

17.12.12

vanmesko

Haló? „“ Haló? Mám pre vás to Haló. „“ Čože? Haló? „“ No jasne, Haló! „Nie, to nie je prepis rozhovoru dvoch nahluchlých dôchodcov na lavičke v parku. Takto nejako prebiehalo odovzdanie hry medzi mnou a Messenger. Haprujú nám totiž zvončeky. Takže to s tým „Hejl“ fenoménom zase nemôže byť tak horúce, keď ani všeznalý posol netušil, aké haló vzbudil už len tým, že mi nový počin do série doručil. Alebo to celú dobu vedel a len mi nerozumel, pretože si na naše zvončeky sťažujú všetci. A keďže už zrejme všetci viete, ako sa nové Halo prezentovalo svetu, nemyslím si, že niečo zásadné vyzradím, keď poviem, že to bolo zďaleka jediné veľké mínus, ktoré by som hre dal.

Napriek tomu ale ani ako zaťatý Sparťan neplánujem žiadnu čistokrvnú ódu. Master Chief je kult, ktorý by si ju však ako jeden z mála videohrdnov plne zaslúžil. Halo sa nemení, zostáva úžasné, zostáva svoje, a k ľútosti všetkých majiteľov PS3 zostáva exkluzívne pre Xbox 360. Zatiaľ každý nový diel série prekonal o desiatky miliónov predaných kópií ten predchádzajúci. Keď teda vezmeme do úvahy čísla v Amerike počas prvého dňa predaja. Ak spočítame zisk aj zo zvyšku sveta, Master Chief je pomerne dobre zaistený miliardár. Celá séria Halo si totiž zarobila takmer štyri miliardy dolárov. A to už nie je možné za tých desať rokov, čo ju poznáme, ignorovať – veď je to prakticky len xboxová záležitosť.

Práca na štvorke premiérovo spadla do rúk štúdiu 343 Industries. Tí síce nie sú úplní zelenáči, ale až teraz im Microsoft zveril plnohodnotný diel. Ale pretože trpezlivo po roka hľadeli cez rameno štúdiu Bungie a iným, od ktorých agendu prevzali, nemal by sa nikto obávať toho, že by snáď celú sériu svojou neskúsenosťou poslali do kytičiek. Lenže hráči sa na ňu tešili – tešili sa veľa, skoro tak, že sa začali navliekať do spartianských kostýmov a z Master Chiefa vytvorili nesmrteľnú legendu. Ku všetkému tiež všetci vieme, ako to so štvorkami chodí: väčšinou už z nich tvorcovia len žmýkajú posledné zvyšky peňazí, ktoré by ešte mohli zo série vytrieskať.

Nie je to však prípad nového Halo. Dej sa odohráva štyri roky po udalostiach Halo 3, kedy umelá inteligencia Cortana (podobná kovovej zliatine EDI zo série Mass Effect), rozmrazí Master Chiefa zo spánku, a to práve vo chvíli, keď sa na vesmírnu loď Forward Unto Dawn dostanú nepriateľskí Covennanti. Master Chief je ako správny Supervojak bez akejkoľvek pomoci spoľahlivo zaženie, lenže vesmírny koráb, ktorý križuje nekonečným vákuom od minulého dielu, sa rozpadá a celý sa zrúti. Väčšina hry sa odohráva na forerunnerskej planéte Requiem. Z príbehu by som nerád prezradil viac, než je potrebné, pretože sa na neho tvorcovia zamerali viac ako inokedy. Má započítať novú príbehovú líniu a uvádza ju veľmi suverénne.

Najpodstatnejšie na tom všetkom je hrateľnosť. V dobe pretechnizovaného sveta si len málokto uvedomí, aká krása tkvie v jednoduchosti. A presne na nej Halo 4 po vzore svojich predchodcov vsádza. Je to proste smršť. Nič než čistokrvná Rambo mlátička, ktorá čo niečo neznesie, tak aby ste čakali skrčení za rohom a hľadali si najlepšie palebnú pozíciu. To by predsa tiež žiadny Supervojak neurobil. Vrháte sa strmhlav medzi nepriateľov a kosíte ich čo vám náboje stačia. Veľa to pripomína Unreal Tournament v čase jeho najväčšej slávy, keby niekto potreboval porovnanie.

Práve táto nápadne a schválne okatá zbesilosť robí z Halo tú najlepšiu konzolistickú FPS. Keď k tomu človek na chvíľu sadne a zisťuje, ako sa veci majú, povie si, že niečo také ho predsa nemôže baviť. Lenže čas plynie a vypnúť len tak Halo 4 sa zrazu stáva neriešiteľnou záležitosťou. Navyše k tomu pridajte aj veľmi dobrú AI nepriateľov, ktorí sa nesprávajú len ako pohyblivý terč, ale vykazujú aj pomerne slušné známky vlastného rozumu. A pretože sa ich na vás väčšinou znesie veľký kŕdeľ, máte väčšinou čo robiť, aby ste si s nimi poradili.

Sem tam sa tiež dostanete za volant vozítka Warthog, avšak veľmi rýchlo z neho zase vyleziete. Prečo? Jazdný model je úplne otrasný. Neviem, či to bolo spôsobené len nejakou podivnou chybou v recenzentskej verzii, ale faktom zostáva, že som nedokázal ani poriadne zatočiť. Vozidlo navyše nereagovalo ani trochu na zmeny terénu a kĺzalo si tak nejako neurčito po čomkoľvek, na čo som narazil. Hoci by som na jednu stranu rád veril, že sa niečo podobné prihodí len recenzentom v ich verzii, na stranu druhú sa mi to zdá veľmi nepravdepodobné.

Graficky sa jedná o veľmi vyspelý titul, ktorý nadväzuje viac než obstojne na predchádzajúce inscenácie. Opäť sa dočkáme množstva prapodivne vyzerajúcich zbraní a nepriateľov a budeme sa pohybovať v prostredí, ktoré síce na oko pôsobí ako obrovsky rozmanité a slobodné, lenže vlastne len veľmi umne zakrýva fakt, že je veľmi koridorovité a lineárne. V prípade Halo 4 to však nevadí. Čo vadí, sú trochu slabo vykreslené detaily v porovnaní s tým, ako sa podarilo načítať textúry v diaľke. Čokoľvek vzdialené od Master Chiefa na viac ako kilometer vyzerá úplne úchvatne. Ako sa blížite, kvalita textúr sa znižuje, bohužiaľ. Stále ale nejde o nič hrozné. Toho rozdielu si však nemožno nevšimnúť.

Veľká sila drieme ako už zvyčajne v multiplayeri, ktorý vás dokáže udržať u hry dlho potom, čo nie zrovna najrozľahlejšia kampaň dôjde do konca. Či už ste so sériou niečo zažili, alebo patríte k nováčikom, rozhodne štvrtý diel nenechajte len nečinne preplávať okolo. Čo sa týka príbehu, ide o jeden z najprepracovanejších kúskov univerza. Navyše ešte spoľahlivo vyvracia všetky nepekné historky, ktoré sa tradujú o štvrtých dieloch. Slávisti to asi nepočujú radi, ale: spartianský Supervojak sa vracia v parádnej kondícii.

Súboje, príbeh, multiplayer, AI