Čo sa písania článkov týka, mám len jednu zásadu – nikdy nestráviť písaním recenzie dlhšiu dobu, než som strávil vlastným hraním hry. Posledné roky je to čím ďalej ťažšie a odtučňovacia kôra hernej doby sa dotkla aj najnovších Gears of War, ktoré sa dajú bez väčších problémov dohrať za jedno popoludnie a to jednoducho nie je dosť. Prečo začínam zápormi hneď na začiatku? Celkový nedostatok obsahu a rozkúskovanosť herného zážitku v porovnaní s predchádzajúcimi hrami, boli u Judgment evidentné po prvých pár minútach a ak ste sa opäť tešili na hru so silným príbehom a veľkolepou atmosférou, budete sklamaní. Môžete namietnuť, že Gears of War sú hlavne o multiplayeri a ja poviem, že nemáte pravdu. Existencia kníh (posledná The Slab, ktorú držím v ruke, má cez 600 strán) a komiksov, ktoré vyplňujú miesta medzi jednotlivými hrami dokazujú príbehové zameranie série a kvalitný multiplayer je „len“ masívnou pridanou hodnotou.

V najnovšom počine z hernej série Gears of War sa rovnako, ako v tej knižnej, vraciame prakticky na začiatok. Štúdia Epic a People Can Fly nám síce stále ešte neukážu E day alebo dokonca Pendulum Wars (obe tieto obdobia by som naozaj chcel niekedy vidieť), ale aj tak sa jedná o prequel k prvej hre s dostatočným odstupom, dôkazom budiž fakt, že Marcusa Phoenixa počujete cez vysielačku ešte čo by vojaka v aktívnej službe, takže k E day nemôže byť ďaleko (údajne zhruba mesiac). Čo sa hrateľných postáv v kampani týka, budeme sa tento rok musieť bez neho a Doma obísť, vývojári nám servírujú príbeh jednotky Kilo, ktorá stojí pred improvizovaným tribunálom a väčšina príbehu pozostáva z výpovedí jednotlivých členov. Okrem Bairda a Colea máme tú česť s kadetkou Onyx Guard Sofiou Hendrik a vojakom bývalej UIR Garrone Padukom. Z dvojice nováčikov stojí za zmienku predovšetkým Paduk, Sofia nesiaha predchádzajúcim ženským protagonistkám ani po členky. Zato s Padukom si okrem kampane Judgment prejdete aj prídavok ku trojke zvaný Aftermath, ktorý si budete musieť najskôr odomknúť určitým počtom hviezd získaných v kampani.

Možno teraz nechápete, o čom je reč. Judgment sa totiž hrá skoro ako automatová arkádovka so scoreboardy. Preč sú dlhé epické misie, nahradili ich krátke niekoľkominútové úseky, na ktorých koncoch sa jednoducho presuniete na určené miesto, stlačíte tlačidlo a už vám vychádzajú štatistiky. Hviezdy získavate bojom, bodka. Ich rýchlejší zisk si môžete zaistiť hraním tzv. „declassified“ misií, ktoré vám napríklad určíia, aké zbrane môžete používať, alebo že daný úsek musíte dokončiť trebárs do štyroch minút. Áno, aj takto krátke (niektoré aj kratšie) sú misie v Judgment. Hviezdy vám potom odomykajú rôzne bonusy pre multiplayer. Niektoré si ale rovnako budete musieť zakúpiť za reálne peniaze.

Multiplayer celkovo prešiel dosť podstatnými zmenami. Počet máp je … prekvapivý a polovica z nich je navyše iba pre mód Overrun, ktorý v Judgment oslavuje premiéru a je to tiež jediné miesto, kde vám bude umožnené hrať za Locust. V podstate sa jedná o klasický Assault. Beast sa možno dočkáme ako súčasti DLC, rovnako ako popráv – tie by aspoň mali byť zadarmo. Zatiaľ si teda, s výnimkou Overrun budete musieť vystačiť s COG vs COG multiplayerom. Ďalšou novinkou je klasický Free-for-all deathmatch, nič nové pod slnkom. Mód Horde tiež prešiel podstatnými zmenami. Hrateľnosť multiplayeru je celkovo rýchlejšia a ak to s hrou myslíte vážne, rozhodne neprešvihnite tradičné Season Pass a modlite sa, aby sa vývojári s pridávaním ďalších máp a módov poponáhľali. Do hry sa tiež vtesnali balíčky zrýchľujúce získavanie skúseností a nie, nepíšem o ďalšom diele Call of Duty.

Technicky sme zhruba na rovnakej úrovni ako u predchádzajúceho dielu, čo nie je vôbec na škodu. Hra vyzerá, znie a hrá sa, vzhľadom k možnostiam sedem rokov starej konzoly, stále skvele. Prepady FPS tu síce sú, ale iba výnimočne a hre príliš neškodia. Tej škodí niečo úplne iného. Ako spin-off séria Judgment vcelku funguje, aj keď to jednoducho nie je ono a skoro to vyzerá, že sa štúdio riadilo mottom: „To sa dorobí!“ Hru však recenzujem teraz a nie za dva mesiace a nezostáva mi, než si klasicky zanadávať na dnešnú DLC módu, kedy sme nútení si kúpiť torzo hry za plnú cenu a modliť sa, že nás zvyšok nevyjde na tú istú sumu. Gears of War: Judgment je nadpriemerná a zábavná hra, ale je to zatiaľ najhoršie Gears of War. Nie je to len o dĺžke a štýlu kampane, kedy prídavok Aftermath je atmosferickejší a pre mňa osobne zábavnejší ako hlavná kampaň, je to aj o osekaní multiplayeru a nárastu vecí, ktoré si nijako neodomknete, ale musíte si ich dokúpiť. Na metacriticu sa v súčasnosti hodnotenia hry hráčov kolíšu okolo päťdesiatky a keby som nemusel zachovávať aspoň štipku objektívnosti, vcelku rád by som aj súhlasil.

 Aftermath, Overrun

 Rozkúskovanosť kampane, málo obsahu pri vydaní hry

Verdikt: Nálepka Gears of War a odkaz predchádzajúcich hier Judgment príliš nesvedčia, aj tak je to ale nadpriemerný titul a po patričnej DLC kôre sa bude opäť rokovať o pecku, multplayerovú pecku.
Hodnotenie:

72%

zdroj:Czechgamer.com