Forza Motorsport je o vášni k pretekaniu, k automobilom, k motoršportu a jednoducho všetkému čo sa okolo toho točí. Tento rok máme desiate výročie série a je tu šiesty diel. Keď pozerám na svoj profil Rewards na ForzaMotorsport.net, tak vo Forze pretekám od roku 2008, teda od Forza Motorsport 2 a od tej doby som žiadny diel nevynechal. To už je slušných pár rokov kariéry, a veľa skvelých pretekov, ktoré sme prežili s kamarátmi pri vymyslených šampionátoch. Bohužiaľ to bolo v časoch druhého a tretieho dielu, štvrtý nejako nedokázal udržať našu skupinku ďalej (hoci sa stále schádzame, ako napríklad predchádzajúci víkend v Brne). Piaty diel bol, podľa môjho pohľadu, dosť ovplyvnený tým, že išlo o launch titul Xbox One. Neobstál vizuálnou stránkou, ktorú fanúšikovia čakali, a únavná kariéra nezaujala hráčov. Z tohto pohľadu má „šestka“ čo naprávať a ako sa jej to podarilo, sa skúsime pozrieť v našej recenzii.

Fyzika
To na čom stojí a padá každá závodná hra je fyzika. Forza Motorsport je vždy radená niekam blízko simuláciu, ale nie do tých úplne hardcore miest, predsa len je to mainstreamová hra. Na tom sa nič z hľadiska nového dielu nemení. Už v predchádzajúcich dieloch bola fyzika veľmi robustná, žiadne nezmyselne rýchle prejazdy zákrutou bez brzdenia. Keď už bez ABS zablokujete kolesá, tak naozaj nezatočíte do zákruty. Pocit z váhy vozidla cítite veľmi dobre, aj keď hráte len na ovládači. Nové vibračné triggery na Xbox One ovládači pomáhajú na vyhodnotenie situácie v zákrute a rýchlej reakcii. Pre upresnenie, hrám na ovládači, bez asistentov, manuálne, riadenie simulácie a zapnuté poškodenie. Zapínam iba funkciu Rewind, ktorá šetrí moju krehkú nervovú sústavu vo vypätých situáciách, čo je dobrý sluha, ale zlý pán, ak má človek ambície jazdiť v multiplayeri.

Rozdiel v správaní auta na rôznych povrchoch spoznáte veľmi rýchlo. Napríklad trať v Riu je toho skvelá ukážka. Niekoľko druhov asfaltov, kocky, a každý má iný grip, ak na to zabudnete, vitajte vo svete šmyku. A ten sa na ovládači nekoriguje vôbec ľahko. Znížená teplota trati pri nočných pretekoch tiež veľmi zamáva s tým, ako gumy reagujú a držia na vozovke. A úplný extrém sú preteky na daždi. Turn10 si povedali, že keď už pridajú konečne po rokoch dážď, tak poriadny. Naskenovali vybrané trate laserom a za dažďa trať obsahuje reálne kaluže. Že to nie sú len vizuálne kaluže vám povie hneď prvý prejazd jednou z nich. Aquaplaning, kedy auto stratí kvôli vode kontakt s vozovkou, je nepríjemná vec a lepšie spracovanie som ešte nikde nepocítil. Ak sa pokúsite v kaluži zatočiť, alebo do nej nabehnete zle, tak počítajte s výletom niekam mimo trať. Toto je niečo viac než bežný dážď v závodných hrách, tu musíte dávať pozor na každý prejazd blízkosti kaluže. Musíte sa rozhodnúť, či ju prejdete alebo sa jej za cenu zmeny stopy vyhnete. Risk je zisk, alebo tiež pekný prúser.

Hra nemá dynamické počasie, teda neprestane nikdy počas závodu pršať alebo sa nezatiahne, aby ste došli závod v noci. Lenže túto voľbu som ochotný prepáčiť za to, ako perfektne spracovaný ten dážď je. Áno Project CARS má nastaviteľný beh času, variabilitu počasia, takže voľba pneumatík pre dlhší závod je kľúčová, to vo Forze naozaj nezažijete. Ale každá tá kaluž a premočená krajnica vás presvedčí o tom, že vám to zas tak nevadí. Čo je škoda, že možnosti noci a dažďa, nie sú dostupné na všetkých tratiach. Je nezmysel chcieť Abu Dhabí za dažďa, ale taký Hockenheim k tomu úplne vyzýva.

Druhou asi najpodstatnejšou zmenou čo sa týka fyziky, je odstránenie „lepidla“. Tento familiárny názov používame už roky a jedná sa o takú barličku, ktorú Turn10 používali, aby si ľudia neskracovali trať. Keď ste sekli v niektorých miestach zákrutu, tak ste sa takmer zastavili, ako keby vaše auto spadlo do hlbokej bažiny. Bol to trest za skrátenie, ale tiež strašne lacný trik, ktorý špeciálne na niektorých tratiach spôsoboval nebezpečné situácie. To je minulosťou, tvorcovia si už veria, že rozdielne povrchy vás zbrzdia natoľko, že skrátenie trate nemá význam. Do miest, kde by to predsa len z princípu šlo (Sebring – časť pred letiskom, Circuit of the Americas – trikolórové zákruty …), tak tam umiestnili bariéry z pneumatík. Nepôsobí to rušivo a je to dobré pretekárske riešenie. Skúšal som skracovanie trate, ale takmer každý pokus nájsť miesto, kde skrátenie trate dá výhodu, dopadol skôr zle. Obrubníky vás nakopávate a šmyk sa ťažko koriguje. Krajnice vás nechcú pustiť späť na cestu. Zase, ak sa s niekým nevojdete na vonkajšok zákruty, tak sa nemusíte báť prejsť za hranicou dráhy čo najrýchlejšie, a vrátiť sa späť na trať, nič vás tam totiž neprilepí. Za toto naozaj tvorcom tlieskam a sme zase o niečo ďalej.

Kolízny model je tiež v poriadku, je veľký rozdiel či narazíte do betónového zvodidla alebo do bariéry z pneumatík. Každá sa logicky chová inak a bonus s vysypanými pneumatikami po trati je milý detail. Pri strete áut sa všetko chová tiež realisticky, a žiadne z áut neodlietne v hromade šmykov niekam preč, s tým bojovali hlavne staršie diely Forzy. Poškodenie nie je tak citlivé, musíte dostať poriadnu ranu, aby sa objavil výkričník, že niečo bolo poškodené. Takže nejaké to ťuknutie v prvej zákrute v MP by vám nemalo vôbec pokaziť závod. Škoda len, že výstraha poškodenie iba preblikne textovo a ďalej nemáte žiadnu vizualizáciu toho čo bolo poškodené, možno to jednoducho prehliadnuť.

Kariéra
V posledných rokoch sa kariéra dostala do fázy, keď bola tak ubíjajúca, dlhá a nezáživná. Ale šestka zatiaľ pôsobí veľmi dobre, pretože kombinuje niekoľko vecí naraz. Hlavnou časťou kariéry sú tzv. Stories of Motorsport. Tie vás budú postupne od slabších áut posúvať ďalej k rýchlejším a rýchlejším autám, kde na konci sú LMP a Formulové špeciály. Každá z týchto kapitol má nejaký počet „šampionátov“ zložených zx závodov (3, 4, 5 i 6 som zatiaľ stretol). To čo odlíši vašu kariéru od kariéry kamaráta je, že na každý typ šampionátu si môžete zvoliť nejakú kategóriu áut.

Na výber ich máte vždy niekoľko, takže ak inklinujete k japonským street racerúm, limuzínam pre „Kraváťákom“ alebo k pretekárskym GTčkam, hra vám umožní si zájsť tú sériu pretekov v type áut, ktoré preferujete. Šampionáty majú vždy nejakú popísanú tému, takže trebárs Americké okruhy alebo nočné pretekanie, čo im tiež veľmi prospieva, že to nie je náhodne pohádzaná spleť tratí. K prejdenie jednotlivých závodov máte vždy nejaký cieľ, čo býva väčšinou dôjsť do tretieho miesta. Ak nedôjdete, tak vás hra ďalej nepustí. To je podstatné, aby sa z kariéry stala nejaká výzva. Samozrejme, môžete si navoliť nižšiu obtiažnosť a prejsť tam ako nôž maslom, ale to nie je moc závodný prístup, že? Naopak s rýchlejšími autami hra prituhuje, tam kde som si s Cčkovými autami v pokoji porážal protivníkov na Pre obtiažnosť, tak teraz s áčkovými zadokolesovky mám plné ruky práce dôjsť tretí. A viete čo? Baví ma to, nevadí mi, že nevyhrám, ale mám radosť aj z tretieho miesta, keď je vybojované.

Medzi to vám čas od času skočí odomknutie Showcase eventu. Predpripravené závody, ktoré trebárs odkazujú na históriu / súčasnosť pretekania. Nie som napriklad fanúšik oválového pretekania, ale prechádzka v monoposte IndyCar do vás nasype obrovskú porciu rýchlosti. Rovnako tak staré vozy GT, ktoré boli našlapané výkonom. Preháňať sa v nich na Watkins Glen vám ukáže, aký divoký bol motorsport bez technických regulácií. Medzi Showcase nájdeme tiež Autocross, ktorý je o kľučkovaní medzi kuželmi na tratiach. A jeho časové limity sú zatiaľ najprísnejšou výzvou, na ktorú som v hre narazil. Výzvy na predbiehanie pomalších áut sú tiež celkom zábavné. Vrátili sa vytrvalostné preteky, takže ak chcete zažiť aké to je pretekať naozaj dlho, tak tu je možnosť. Nie je tam síce Indy500, ale vidieť v zamknutých niečo určite okolo 300km. Typov závodov v kategórii Showcase je celý rad, a ešte som všetky nevyskúšal, je tam niečo na TopGear tracku alebo výzvy s digitálnym bratranca Stiga.

V oboch častiach kariéry vás sprevádzajú nadabované úvodníky. Tie v krásnej polo statickej renderovanej scéne hovoria o nejakej téme, ktorá nadväzuje na kategóriu áut, ktorú ste zvolili alebo príslušný Showcase. Popisky od Richarda Hammonda, Jamesa Maye alebo aj pretekárskych jazdcov majú ten správny punc zapálenosť do pretekania, keď vám rozprávajú o časoch, keď technické regulácie neexistovali. A každý dojazdený závod bol vlastne dôvodom k oslave, že tu stále ešte na svete ste. Toto vypravovanie sa môže zdať zbytočné, ale navodzuje veľmi dobre atmosféru a obohacuje hru o zaujímavé fakty zo sveta spálených gúm.

Novinkou v kariére sú tzv. Mody. Za herné kredity si môžete nakupovať balíčky kartičiek. Nie je tu možnosť nákupu za reálne peniaze, takže mikro transakcie v šiestom diele naozaj nie sú. V balíčkoch náhodne nájdete Mody z troch kategórií s rôznym účinkom. Do každých pretekov si môžete navoliť tri Mody / kartičky. Z kategórie Dare a Crew vždy maximálne iba jednu. Z Boost ich ide mať viac naraz. Crew vám umožní získať nejakú menšiu výhodu do závodu, ako by ste mali skúsenejší tím v boxoch. Takže treba vyšší grip na určité trati, vyšší výkon auta o 3% atď., Väčšinou sa jedná o kartičky s neobmedzeným použitím. Boosts kategória zase na pridanie niečoho, takže jedno miesto na štarte, o 60% vyšší zisk kreditov zo závodu alebo kredity za každý Perfect Turn alebo Perfect Pass.

Tretí a asi najzaujímavejšia kategória je Dare. Tá vám dá výzvu, ktorú keď dôjdete na požadovanom mieste v závodu, tak dostanete odmenu v kreditoch. Dare vám zamkne trebárs pohľad z kokpitu a vypne všetok HUD. Kde som sa naozaj presvedčil, že sa jedná o výzvu, tak to bolo v nočnom závode na Spa. Nič zlé netušiac som navolili Dare mod, ktorý uberá 15% gripu. Aké bolo moje prekvapenie, že nie som schopný preteky dôjsť do tretieho miesta, s autom sa veľmi trápim v každej zákrute, zatiaľ čo Drivatari ich prekračujú bez problémov. Jednotlivé balíky nie sú vôbec lacné a tie so šancou na viac raritné mody stoja naozaj veľa. Aj tak ma ale láka ich kupovať a používať v závodoch. Podstatné je, že záleží len na vás, či chcete Mody používať alebo nie. Hra vás ich naučí, ale ďalej vás k ich využívaniu nenúti, a to je správny prístup.

Umelá inteligencia
Systém Drivatarov je jedna z vecí, ktoré kričali „next-gen“ už v piatom diele. Ich využitie v Horizon 2 len podčiarklo, že ide o krok správnym smerom. AI, ktorá preberá mená vašich priateľov a ostatných hráčov a pritom sa od nich učia ich jazdu, je jednoducho skvelý nápad. A skvele aj funguje. AI pôsobí prirodzene a pocit, že pretekáte proti pretekárom, a nie autám na koľajniciach, tú je silný. Silnejšie ako kdekoľvek inde. V nacpaných zákrutách medzi dvadsaťštvorkou áut síce nejaký ťukanec dostanete, ale nie je to vôbec vec, ktorú by robili často a v bežných prejazdoch zákrut vám nechajú miesto a nevytláčajú.

Môžete stíhať na prvom mieste jazdca, ukrajovať desatinky, zrazu urobí chybu v zákrute a vy sa cez neho preženiete. Ešte silnejší moment je, keď pred vami urobí veľkú chybu, roztočí sa do hodín uprostred dráhy. To sú chvíle, ktoré patria k pretekaniu. Musíte sa vo veľkej rýchlosti rozhodnúť, či prudko brzdiť alebo na to šliapnuť a uniknúť stretu. Toto všetko robia Drivatari a hlavne to nepôsobí umelo. Každý ide nejakú stopu, bojujú medzi sebou, robia chyby a nedarujú vám pozíciu zadarmo.

K tomu všetkému tu máme dostatočnú škálu nastavení. Zajazdí si absolútny amatér alebo aj profík. Osobne som hneď na začiatku nastavil obtiažnosť Highly Skilled. Po niekoľkých vyhratých pretekoch mi sama hra odporučila zdvihnúť obtiažnosť na Experta. No a teraz skúšam obtiažnosť Pro, ktorá už mi dáva celkom zabrať, zvlášť ak nemám vyladené auto. Posledná obtiažnosť je Unbeatable, ale tam sa zatiaľ rozhodne nechystám.

Trate a vozový park
Vozový park obsahuje okolo 460 kusov vozidiel. Nemá cenu sa tu nejako rozpisovať, zoznam vozidiel sa na internete bude povaľovať skoro na každej Wiki. Nie som fanúšikom čo najväčšieho počtu áut v hre, skôr dávam prednosť, keď ich je menej a pritom každé je urobené individuálne. Ale Forza so svojou dlhou históriou, môže stále preberať dáta z predchádzajúcich dielov a oživovať ich o nové parametre pre fyzikálny engine. V tomto diele je tiež každý kus v prevedení Forza Vista. Takže ich môžete pokojne preliezať skrz naskrz, naštartovať, pootvárať každý kúsok a kochať sa. K tomu patria kompletne vymodelované interiéry pri jazde z kokpitu. Modely áut vyzerajú úplne úchvatne a žiadne nepostrádajú nejakú krivku.

Pre mňa osobne, je podstatné aj to, že medzi množstvom bežných a luxusných áut, nájdeme aj pretekárske verzie priamo tímov zo šampionátov. Takže tu sú WTCC, GT3, V8, LMP, Indy a dokonca aj Formula E, ktorá si teraz hovorí o veľa pozornosti. Vždy v kategórii nájdete priamo nejaký voz tímu s jeho kompletným polepom, takže Forza môže osloviť aj hráčov, ktorí radšej jazdia čo najbližšie k motoršportu, než k bežnému pretekanie v nepomalovaných autách. Je jasné, že znalci nájdu nejaký model vozidla, ktorý im chýba, ale výber je dostatočne široký, aby ste nemali šancu využiť ich všetky naplno. Získavanie kreditov v hre je veľmi prirodzené, takže nie je moc problém si kúpiť auto na príslušný šampionát. Navyše po levelu jazdca dostanete Prize spin známy z Horizon 2 alebo za level v Affinity k výrobcovi tiež dostávate kreditné bonusy. Opäť napravenie mikro transakčného problému piateho dielu.

Keď už máme autá, tak ešte dôležitejšie sú trate, na ktorých sa budeme môcť preháňať. Forza 6 ponúka 26 svetových lokácií, čo nie je zlý počet. Nájdeme tu staré známe, ktoré patrí už k notoricky známym tratiam v sérii – Road Atlanta, Sebring, Road America. Sú tu tiež novinky ako moderné Circuit of the Americas v americkom Texase. Sonoma Raceway, kde sa jazdí IndyCar je veľmi zaujímavou traťou. Vracia sa legendárny Spa Francorchamps a Nürburgring, ako v konfigurácii F1, tak slávna a desivá Nordschleife.

Bohužiaľ sa vraciajú aj vymyslené trate. Zaradením Ria z dôvodu desiateho výročia ešte chápem. Bohužiaľ Bernese Alps sú nezáživnou nudou, ktorá jednoducho nemá punc závodnej trati. Vrcholom je hrôza, ktorá nesie meno mesta – Praha. Jeden z najstrašnejších okruhov v sérii, by sa skôr hodil do Project Gotham Racing, ale nemá čo robiť vo Forze. Neodráža Prahu ako mesto. Keď vidím, že kvôli týmto vymysleným pseudo-okruhom už v sérii nie sú také klasiky ako Tsukuba, tak je mi smutno. Bol by som rád, keby séria prerušila svoj 2 ročný cyklus vydávania nového dielu a prešla na pridávanie obsahu. Pridávanie ďalších tratí v podobe DLC by mohol byť dobrý model, ako hru udržať sviežou dlhšie. Keby do hry bolo dodaných viac ďalších klasických tratí, tak by jej hodnota stúpla a trate sú vec, za ktorú ľudia budú ochotne platiť. Ale to je len moje želanie, rovnako tak želanie vidieť v sérii Forza Masarykov okruh alebo českú Škodovku.

Multiplayer
Pretekanie v online prinieslo v šiestom diele mnoho noviniek, ktoré sa samozrejme ťažko testujú pred vydaním medzi masy ľudí. Zúčastnil som sa jednej, asi dvojhodinovej session s vývojármi z Turn10, aby som aspoň niečo odjazdil v multiplayeri. Lobby bohužiaľ nebolo kompletne zaplnené, takže na ochutnanie tých 24 vozov na trati si musím počkať. Každopádne v 14 ľuďoch hra bežala bez akéhokoľvek problému. Áno ak niekto laguje, tak zahliadnete niečo ako rubber banding, ale nestalo sa mi, že by ma niekto zostrelil Lagem alebo že by som pri jazde na tesno v zákrute mal pocit, že protivníkove auto je inde ako by malo byť.

V online som vyskúšal V8čky na Bathurst, čo je obrovský zážitok. Niekoho z vývojárov napadlo nastaviť LMP prototypy na daždivom Sebringu, čo začínalo ako kolky, a kaluže prekvapia takmer každého. Nordschleife s historickými formulkami, ktoré majú výborný grip, to už bolo niečo. Trošku pokojnejší závod s WTCC na daždivom Brands Hatch alebo štvorkolky na Long Beach. To je pár pretekov, ktoré som si zapamätal.

Novinkou sú online Leagues. Tie by mali ponúknuť určitú motiváciu k pretekaniu v online. Vždy je trošku problém sa pustiť do multiplayeru s cudzími ľuďmi, je veľmi bežné, že vás zostrelí v zákrute, a to potom človeka nebaví. League si kladie za cieľ ľudí rozhádzať do skupín, aby jazdili v podobne skúsených lobby s podobným správaním, a ak sa im bude dariť, tak budú postupovať vyššie. Všetko bude záležať ako dobre má Turn10 urobený matchmaking a vyhodnotenie pretekov. Aktuálne som videl v menu vypísaných niekoľko líg, ale nedostatok hráčov ma nenechal ich vyskúšať.

Privátne lobby ponúka opäť veľmi bohatú škálu nastavení. Neprechádzal som zatiaľ každou, ale prišlo mi, že obsahujú to čo predtým. Nastavenia reštrikcií áut ale musia byť detailnejšie, pretože pri online sa vývojári boli schopní obmedziť iba na WTCC vozy. Čoho som sa trošku bál, že pri odstránení „lepidla“ bude hra umožňovať podvádzanie v multiplayeri. Bez penalizácie a vlajok by to mohol byť problém. Zatiaľ to tak nevyzerá, ale všetko sa ukáže, až sa na hru vrhnú tisíce. Keď som v MP skúšal kosiť zákruty nelegálnym spôsobom, vždy som si spôsobil viac problémov ako úžitku. Šikovne posadený obrubník váš môže roztočiť a ten risk za to nestojí. Iný povrch za obrubníkom vás predsa len spomalí natoľko, že pre najrýchlejšie kolo je lepšie trafiť zákrutu poctivo.

Malou kapitolou navrátilcov sú Rivali. Jedná sa vlastne o asynchrónny multiplayer, kedy pretekáte proti duchovi vašich priateľov alebo cudzích ľudí s cieľom dosiahnuť lepšie času na trati. Buď priamo z menu, alebo pri každom závode vám hra vyberá rivala, ktorého si myslí, že máte na to prekonať ho. Samozrejme hra stále sleduje certifikované kolesá (bez vyjdenia, bez použitia vzduchového vreca atď.) a to zohľadňuje v Leaderboard.

Iné aktivity a nejaké zvyšky
Keď práve nepretekáte, čo je v závodnej hre dosť zvláštne, tak asi hľadáte ešte ďalšie aktivity a tých je vo Forze tiež dostatok. Dokážem si predstaviť, že existujú ľudia, ktorí v pretekoch odídu minimum času, a zvyšok strávia v editore polepov na autá. Ten je opäť prepracovaný, ale moc času som v ňom nestrávil. Každopádne už sa teším, až si budem môcť zakúpiť diela šikovných dizajnérov z radov hráčov. Alebo ak všetko vyjde, tak tvoriť svoj pretekársky polep do nejakého online šampionátu.

Foto mód je tiež aktivita, v ktorej sa možno zašívať hodiny. Opäť ponúka to, čo poznáme z minulých hier, takže je veľmi blízko Horizon 2, a ponúka podobné nastavenia. K tejto časti mám dve malé výhrady. Hra by mohla spoznať aké auto je vyfotené a vyplniť alebo aspoň ponúknuť na výber, ktoré z áut v scéne je to titulné a to zadať do metadát. Naozaj mi príde archaické, že po vyfotení musím listovať celý zoznam automobiliek podľa abecedy. A potom ešte premýšľať, ktorý model to zrovna je, čo u bežných automobiliek nie je problém, ale kto si má vybaviť či si bral Mustanga z roku X alebo Y. Tento detail ma mierne vytáča. Rovnako tak mi vadí, že pri nastavení malej hĺbky ostrosti u fotky je rozostrena časť (tzv. Bokeh) celkom škaredá, až rušivá. Tento detail by tiež zaslúžil poupraviť.

Všemožné nastavenie v hre, to je na dlhšie prechádzanie. Jednu vec však vo svojom kritizovaní spomenúť musím. Nepáči sa mi HUD, a to najmä čo sa týka monitorovania vášho výkonu v závode. Na zahliadnutí toho, že ste boli v sektore rýchlejší, musíte dávať pozor, pretože inak je veľmi nevýrazné. Nemáte informáciu o tom, ako rýchle bolo vaše posledné kolo. Tu sa mi veľmi páči Project CARS, ktorý ukazuje posledné tri kolá, takže vám poskytne informácie, ako sa váš výkon vyvíja. Nie je to podstatné pre krátke preteky, ale pre dlhšie by som rád túto možnosť mal.

Za preteky a rôzne čiastkové aktivity, nielen že získavate achievementy, ale aj odznaky. Tie sú podobné medailám napríklad z Halo alebo Gears a ich praktický účel je, že ich môžete mať navolené vedľa menovky, ktorá sa ukazuje nad vaším autom. A prečo o tejto prkotine hovorím? No pretože ako odznak možno nastaviť našu štátnu vlajku. Samozrejmosťou je tuning autá a nakupovanie lepších dielov. Mám ale pocit, že toto ustupuje trošku do pozadia. Na vyššiu obtiažnosť to nejaké nákupy dielov, aby ste využili možnosti triedy autá na maximum, určite vyžaduje. Hra vám samozrejme umožní automatický upgrade podľa jej predstavy.

Vizuálna stránka a zvuk
Vizuálna stránka konečne robí česť tejto sérii. Tam, kde som bol s piatym dielom skôr sklamaný, tak tu hra exceluje. Nádherné 1080p / 60fps je jednoducho lahoda sledovať. Hra necukne ani, keď je na obrazovke veľa AI vozidiel. Konečne je renderovanie viac prirodzené, v dobách Forza 4 mi všetko prišlo strašne pastelové, teraz to vyzerá naozaj realisticky. Textúry asfaltu sú lepšie ako inokedy, spoznáte na pohľad, že prechádzate na trošku iný povrch. Keď prvýkrát v FM6 pôjdete na Laguna Seca, tak budete očarení. Oblaky piesku cez trať, zaprášené miesta mimo závodnej stopu, tak vyzerá púštny okruh. Okolie všetkých tratí nikdy nebolo tak detailné. Prakticky pre samotnú hru zbytočná záležitosť, ale ak sa kocháte, tak nájdete, ako veľmi sa okolie trate vyvinulo za tie roky.

Nočné preteky spomínané už v kapitole fyziky sú vizuálnou lahôdkou tiež. Lampy osvetlenie a do toho svetla aut. Prechody medzi úplne temnou časťou, alebo mierne osvetlenými kúskami okruhu vás oslňuje. Jazda na Spa v noci je úplne iný okruh ako za dňa, nočné Nürburgring GP a osvetlené tribúny – nádhera. O daždi asi nemá cenu moc hovoriť, kaluže a všetko vyzerá jednoducho úchvatne, hmlové obláčiky tiež nepomôžu bezpečnej jazde. Efekt kvapiek na prednom skle je vydarený, ale ak budem rýpať, tak najkrajšie ho má stále DriveClub, ale je to takmer zbytočný detail. Grafike nemám snáď čo vytknúť, okrem detailu, kedy po použití funkcie Rewind prebliknú svetla pri závode v noci, čo nepríjemne ovplyvňuje pretekanie. A druhá výčitka ku grafike, že modely áut sa pri väčších nárazoch len deformujú, ale neodpadávajú kúsky vozov. Už je na čase, aby sa po trati váľali predné nárazníky alebo blatníky, tu má Forza ešte prostror k zlepšeniu, ale zase na druhú stranu, v tejto hre sa má pretekať a nie búrať.

Zvuková kulisa je tiež bez výhrady. Autá znejú hlboko, pokiaľ tak znieť majú. Z poriadnej reprosústavy budete mať chuť ju dávať hlasnejšie a hlasnejšie a hlasnejšie, než na vás príde manželka či susedia. Pišťanie gum alebo pisknutie turba, to všetko dopĺňa skvelú zvukovú kulisu hry. V čom bohužiaľ Forza 6 zaostáva za svojou povesťou, je hudba. Snáď každý fanúšik série má niekde doma uložený soundtrack druhého dielu, kde piesne od Junkie XL, rozbiehali ten závodný drive, ktorý je potrebný k víťazstvu. Tu nič také nenájdete, nudné a nezáživné piesne vo mne vzbudzujú akurát potrebu hudbu vypnúť a počúvať čisto len motor.

Záver
Je ťažké hodnotiť takto veľkú hru po pár dňoch s ňou. Pre poctivé zhodnotenie by bolo potrebné oveľa viac času, ale čas v dnešnej dobe je neúprosná vec a hlad čitateľov musí byť ukojený ešte pred vydaním, inak je váš novinársky závod prehratý. Preto sme na konci môjho snaženia o priblíženie Forza Motorsport 6. Z môjho pohľadu nie je čo riešiť, sú to najlepšie preteky pre Xbox One, ktoré si môžete kúpiť. Fanúšikovia viac hardcore pretekania ktorí oželú nejakú technickú slabinu majú možnosť skočiť do Project CARS. Ale pre tú najväčšiu masu virtuálnych pretekárov je Forza Motorsport 6 to najlepšie. Takmer ukážkové technické spracovanie, obrovský cit pre detaily, vypiplaná fyzika, to a mnoho ďalšieho robí z Forza Motorsport 6 desiatkovú hru, ktorá vo mne vzbudzuje potrebu si po rokoch zaobstarať volant ku konzole.

Najlepšia závodná hra pre Xbox One, ktorá oslní v mnohých smeroch a poskytne zábavu na stovky hodín. Pre fanúšikov série konečne next-gen diel, ktorý čakali už pred dvoma rokmi.

Recenzovaná verzia: Xbox One

HODNOTENIE:

100%

zdroj:Czechgamer.com