Zima všeobecne praje pretekom . A táto zima bude v mnohom zvláštna . Pre simulátory . Vychádzajú nové konzoly , a pretože platilo , že sila súčasnej generácie sa vždy naplno predstavila vo Forze a Gran Tourismo. Musia si privlastniť potenciál next – génu a plne ho využiť . Forza Motorsport 5 aj Gran Tourismo 6. Kto to totiž nevie , tak prvý spomínaný titul vychádza pod záštitou Microsoftu a druhý zase pod Sony . Sú nevraživí a súťaživí – tak to má koniec koncov byť . Napodiv sa však na Gamescome netešili takej priazni ako iné počiny .

Neznamená to ale , že by žáner hardcore závodných hier nejako slabol . Obe série vychádzajú už dlho a rozhodne sa nezdá , že by si v predajoch viedli nejako zle . Čiastočne im nahráva aj fakt , že multiplatformátová konkurencia proste neexistuje . A keď už , tak sa jej nedarí na trhu uspieť . Na pamäť mi okamžite vyskočí Needfor Speed ​​: Shift miniséria ( vyšli dva diely ) , ktoré dostali na starosť borci cez závodne hry zo SimBin . Cieľ bol vtedy jasný : vzkriesiť  značku Needfor Speed. Tak prečo nie napríklad tým , že sa do série vložia trochu reality . Vyšlo to na výbornú , obzvlášť dvojka sa fakt podarila . Ale potom simulátorová vlna vnútri univerza opadla a EA rozhodla vrátiť sa k pôvodnému formátu . Teda k arkáde .

A tak nemá Forza ani Gran Turismo konkurenciu . Tlačím sa k stánku Forze . Je prekvapivo malý . Ryse sa môže pochváliť trikrát väčším . Ale to mi nijako nevadí , fronta novinárov predo mnou sa rýchlo kráti a ja sa teda ocitám pred obrazovkou ešte skôr , než sa vôbec stihnem rozhliadnuť . Načítava sa zrovna nová jazda , každý má k dispozícii jednu . Vyberať si potom môžem zo zhruba pätice áut , kde každé reprezentuje trochu odlišný štýl – vedľa naleštených fár tu je a aj niekoľko vyslovene múzejných kusov . Samozrejme vyladených do patrične závodného štýlu .

Siahnem po oranžovom Lambu a vyrážam na trať . Prekvapuje ma , že grafika nie je tak ostrá ako v traileroch , kde sa mi zdala takmer dokonalá . Tiež som čakal , že v rámci demo jazdy presvištím Prahou , ale namiesto toho ma čaká len sterilný okruh kdesi v poli . Na štartovom rošte sa medzitým žhavia pneumatiky a do gamepadu vystreľuje prvá dávka vibrácií . A to až prekvapivo intenzívne a ostro . Vibrácie potom počas závodu simulujú vaše správanie na trati , teda reflektujú ako pridanie plynu , tak ostré brzdenie . Keď vyjdete do štrku , vibrácie vám takmer odpália ovládač z ruky . Zážitok je vďaka tomu tak parádny , že skoro predčí kompletné závodné kreslo , ktoré tvorcovia pripravili pre hranie Gran Turismo . Toto sa Microsoftu podarilo na výbornú .

Neviem , nakoľko tvorcovia nastavili rôzne pomáhanie pri jazde – faktom je , že sa išlo parádne . Trochu cviku a bolo by to určite lepšie , ale auto nereagovalo tak , ako by som od neho v závodnom simulátore nečakal , a preto bolo pomerne ľahké vytočiť zákrutu v správnej stope . Čo už ale rozhodne vymakané nebolo , bol model poškodenia . Netuším , prečo na neho všetci stále zabúdajú , keď by mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť každej správnej závodnej hry . Nabúral som so svojím vozidlom niekoľkokrát , často som sa pretlačoval s AI v ostrých zákrutách a rovnako nakoniec prejdem cieľom len s trochu odretou kapotou .

Napriek tomu ale s viacmenej dobrým pocitom prechádzam k stánku Sony . U ich závodnej sekcie postáva ešte menej ľudí než u Microsoftu . Vývojári rozmiestnili v priestore niekoľko závodných simulátorov i s jazdeckým kreslom a vedľa tiež niekoľko klasických konzolistických pedálov s volantom pre tých , ktorým by sa snáď úzke kreslo zdalo nepohodlné . Usedám najprv do kresla a nestačím sa diviť . Volant si robí čo chce , auto nereaguje a len sa točí do kolieska . Chaos vracia späť do normálu pohotový prezentátor , ktorý pribehne a odpojený volant zapojí späť do zásuvky . A razom získavam nad vozidlom kontrolu .

Avšak tá netrvá večne , pretože volant je prakticky nemožné ukočírovať a udržať auto na ceste už vôbec nie . Pridám plyn . Pomaly . Zľahučka . A nič . Opäť v priekope . Neviem , nad čím nariekať viac, či nad svojimi mizernými schopnosťami vodiča , alebo nad kvalitou tunajších komponentov . Presadneme teda ku klasickému konzolovému volantu s pedálom . Hneď je to o niečo lepšie , tak to možno predsa len bolo hardvérom a nie mnou .

Hra ma nenechá vybrať nič . Neustále v slučke opakuje jeden závod , zrejme z prostredia Álp a hráča nechá v podstate len reštartovať jazdu , ktorú absolvoval ten pred ním . Grafika je ešte hranatejšia než v prípade Forzy . Len v diaľke sa týčia perfektne vyobrazené vrcholky hôr . Je to trochu paradox . Vzdialená krajina vyzerá nádherne , zatiaľ čo ľudia chodiaci okolo trate ako keby niekto vytiahol z päť rokov starej hry . Rovnaký problém ako vo Forze sa potom objavuje s modelom poškodenia . Vzhľadom k tomu , že ma hra nenechá zmeniť uhol kamery , a ja tak vidím len z kokpitu , sa však môžem len domnievať , ako hrozne musia zrážky so zvodidlom vyzerať . Súperi na trati nie sú a ja sa tak porovnávam len s imaginárnymi časmi v cieli .

Z volantu mám napodiv horší pocit než z gamepadu Forzy . Spätnú väzbu neposiel tak silnú . Celkovo sa Gran Turismo prezentovalo ako nič iné ako čistokrvný simulátor , ktorý ponúkne len jazdu po trati . Bohužiaľ sa mi nepodarilo k nej priľnúť toľko ako k Froze , ktorá v predvádzanej verzii pôsobila ďaleko viac ako celistvá hra , a to vo svojej podstate neponúkla viac ako len lepšie nastavený ovládač , hudbu do slúchadiel a výber z piatich alebo šiestich áut .

Všetko je ale ešte v štádiu a vývoja a tak až čas ukáže , ktorý zo simulátorov na tom nakoniec bude lepšie . Každému tiež vyhovuje niečo iné a z kariérneho módu neukázali obe hry vôbec nič . Vo výsledku by sa pritom mohlo rozhodovať práve tam .

zdroj:Czechgamer.com