Formula 1, to bola až donedávna moja zrejme najobľúbenejšia motoristická súťaž na svete. Áno, prečo to nepriznať, žral som Michaela Schumachera v časoch jeho najväčšej slávy a sledoval som každý závod. Lenže postupom času môj záujem upadol av úprimne, v posledných dvoch rokoch už vydržím maximálne tak prvých niekoľko kôl alebo keď prší, čo je bohužiaľ len výnimočne. Inak sa tam totiž vôbec nič nedeje, Vettel počas prvých piatich kôl všetkým prejde a zvyšok už je po väčšinu času len nudné krúženie.

Avšak okúsiť také preteky na vlastnej koži a rozdať si to s ostatnými jazdcami priamo na trati? To je iné! Vždy ma Formula ako počítačová hra neuveriteľne bavila, aj keď som inak v závodných hrách neuveriteľne ľavý a úprimne, ani tie Formuly mi nikdy príliš nešli. Napriek tomu ma však mrzelo, že posledná „efjednička“, ktorú som si na počítačoch mohol zahrať, bol osem rokov starý F1 Challenge ’99-’02. Áno, nadšení fanúšikovia síce pre túto hru vytvorili veľa herných módov a pravidelne pridávali nové a nové ročníky, ale poznáte to … Osem rokov stará hra, to už nie je príliš ono.

Preto som bol nesmierne rád, keď sa minulý rok Formula na počítače (a tiež obe hlavné konzoly) vrátili a že ich majú pod palcom Codemasters. Zrovna táto britská spoločnosť je totiž už po niekoľko rokov synonymom kvalitných závodných titulov a tak bola veľká pravdepodobnosť, že táto tradícia neminie ani F1 2010. Titul však bohužiaľ nejako minul mňa. Toľko som sa na neho tešil, až som sa k nemu nakoniec nedostal a keď už bola tá príležitosť, schyľovalo sa k vydaniu tohtoročného F1 2011. Takže šup, šup, touto recenziou tak nejako naprávam svoje ľahké zlyhania. Ideme na to!

Aké sú tam teda tie novinky?
Vopred je potrebné povedať, že tohtoročný ročník Formulou sa od toho predchádzajúceho príliš nelíši. Samozrejme, pribudlo aj niekoľko zásadných noviniek, napríklad sme sa vôbec porvýkrát dočkali safety caru, ale inak sa autori sústredili predovšetkým na vylaďovanie rôznych chýb a nedorobkov, ktoré trápili minulý diel. Úplne logicky by sa tak mohla ponúkať otázka, či má vôbec cenu si po ročnej odmlke zhotovovať teoreticky úplne rovnaký titul za plnú cenu. Inu, sám na túto otázku neviem tak celkom dobre odpovedať, ale rozhodne dúfam, že vám na túto otázku odpovie celá moja recenzia.

Hlavnú úlohu v singleplayerovej časti hrá celkom pochopiteľne opäť kariéra vášho virtuálneho ja. Bohužiaľ musím povedať, že je úplne rovnaká ako minule a „nezávodná časť“ bola dokonca mierne orezaná. Rozhovory s novinármi sa totiž už neodohrávajú na tlačovej konferencii, ale jednoducho pred vaším karavanom, domovom. Vlastne možno kecám, možno sa na tú klasickú tlačovú konferenciu dostanete, keď sa umiestnite na debne, lenže to sa mi bohužiaľ zatiaľ nepodarilo (trapas, ja viem).

Napriek všetkému som však nikdy nemal pocit, že prežívam skutočnú kariéru profesionálneho jazdca Formuly 1. Samozrejme, dostávate e-maily o vašich výsledkoch, môžete si vybrať vlastnú helmu, lenže to všetko sa odohráva priamo na okruhoch, k žiadnemu kontaktu s okolitým svetom (trebárs už len s fanúšikmi) nedôjde. Je to vážne škoda, takto kampaň pre jedného hráča pôsobí neuveriteľne sterilne, ako keby jazci nemali vlastné životy a celý ich život sa odohrával iba na závodnej dráhe.

A čo sa týka tých v nadpise spomínaných noviniek, tie najdôležitejšie sú potom samozrejme implementácie systému KERS (jednoducho povedané turbo) a DRS. Aj keď u prvej menovanej vymoženosti si dovolím ľahkú kritiku, pretože ho v hre môžete používať takmer hneď po odštartovaní závodu, čo nejako odporuje reálnemu vzoru (konkrétne povedané nechápem, ako môžete mať hneď na štarte nabitú batériu, keď ste ešte nebrzdili). Najväčšou novinkou je potom samozrejme Safety Car, ktorý sa mi pri všetkej snahe podarilo z boxov vyhnať iba raz. Ale aj tak musím povedať, že sa virtuálne pretekanie zase o kúsok posunulo realite, čo je jedine dobre. Aj keď na druhú stranu … v skutočnosti vychádza Safety Car kvôli každej „hlúposti“, tu vyjde len keď dôjde naozaj k masívnej búračke.

Arkáda alebo simulátor? Oboje
Ak by ste sa ma spýtali, či je F1 2011 skôr arkádou alebo simulátorom, musel by som popravde odpovedať, že je vo svojej podstate obojím. Nastavenie obtiažnosti totiž hru sprístupňuje prakticky akémukoľvek hráčovi, ktorého Formula zaujíma a je úplne jedno, aké má s podobným typom hier skúsenosti. Úprimne, možnosť Easy skutočne ostáva pri svojom mene, pretože hráčovi ponúka detailné závodné línie, umelá inteligencia je pomalá ako slimák a čo je najpodstatnejšie, nemusíte vôbec brzdiť (o to sa stará priamo hra). Teda arkáda podobná trebárs starším dielom Need for Speed, konkrétne tým prvým dvom (až na to brzdenie).

Na úplne opačnej strane pólu sa potom nachádza krutý simulátor, ktorý neodpúšťa absolútne žiadne chyby. Úprimne, tu už vám pre ovládanie nestačí obyčajná klávesnica alebo herný gamepad, tu už musí prísť k slovu skutočný volant. Pretože kto dokáže ukočírovať monopost Formuly 1 bez posilňovača riadenia alebo kontroly trakcie, je v mojich očiach skutočný borec. Ja som totiž vždy skončil na prvej rovinke, kde som takmer okamžite dostal hodiny …

A ak vás zaujíma, na aké nastavenie som titul vlastne hral ja, musím sa priznať, že som zvolil kompromis medzi arkádou a simuláciou. Tým chcem povedať, že som si z dostupných pomocníkov vybral iba líniu pre prejazd zákrutami, ABS a kontrolu trakcie. Zvyšok som sa potom snažil nastaviť na čo najväčšiu realitu, vrátane zručností ostatných jazdcov, opotrebovanie pneumatík a vozidla a samozrejme tiež čo najreálnejších posudzovaní traťových maršalov.

Keď už som spomenul tú umelú inteligenciu, musím povedať, že minimálne tu majú autori ešte celkom dosť na vylaďovanie. Samozrejme, od minule je tam cítiť určitý posun, ale aj tak sa často stáva, že umelá inteligencia sa drží ideálnej dráhy ako kliešť a vôbec sa nezaujíma o svet okolo seba. Tým pádom sa nesmiete začať čudovať, keď vás pokojne vytlačí do štrku alebo (a predovšetkým v Monacu) nemilosrdne pošle do steny okolo trate.

O trochu väčší multiplayer
Najpodstatnejších zmien sa nakoniec dočkal multiplayer. Samozrejme tým nemyslím ani tak navýšenie maximálneho počtu hráčov-jazdcov z dvanástich na šestnásť (stále nechápem, prečo ich nemôže byť rovno dvadsaťštyri), ale implementáciu splitscreene a predovšetkým možnosť zajazdiť si šampionát v kooperatívnom režime s vaším kamarátom. Zvlášť túto novú funkciu skutočne odporúčam vyskúšať, zvlášť ak hráte v jednej miestnosti alebo ste prepojení prostredníctvom komunikačného programu (napríklad Skype alebo TeamSpeak, na tom skutočne nezáleží).

Hlavná sila tohto herného módu spočíva v tom, že spoločne s vaším spoluhráčom pretekáte za jeden zvolený tím. Pravidlá sú podobné ako v prípade obyčajnej singleplayerovej kariéry, len ste na všetko dvaja. Získavate body, porovnávate svoje výsledky, získavate lepšie vybavenie … Skrátka skoro to isté ako v skutočnej Formule 1, aj keď tam členovia jednej stajne nemusia byť nutne priatelia.

A čo sa týka hodnotenia multiplayeru ako celku, podobne ako u väčšiny závodných hier strašne záleží na tom, s akými hráčmi sa dostanete do styku. Dosť často som sa totiž stretával s hráčmi, ktorým išlo predovšetkým o čo najväčšie búračky, čo je podľa môjho názoru škoda. Myslím si totiž, že práve v tomto prípade by malo ísť viac než kde inde predovšetkým o čisté dodržiavanie stopy a čo najrýchlejšie časy. Lenže dodržujte to, keď vás súper pri predbiehaní nemilosrdne pošle mimo trať …

It ‚s Raining men!
Ešte pred záverom sa aspoň v krátkosti zmienim o grafike. Technickú stránku titulu podobne ako v prípade vlaňajška poháňa firemné EGO Engine, tentokrát však v novej verzii „2.0“, ktorý už tento rok obsahovala Operation Flashpoint: Red River a tretí DiRT. Grafický kabát je teda veľmi podobný tomu predchádzajúcemu, napriek tomu však musím spomenúť preteky v daždi, ktorých sa ja osobne stále nemôžem dosýta nabažiť. Sú totiž nádherné, skvelé, impozantné, mokré a veľmi efektné. Len je celkom škoda, že aj na najvyššom nastavení grafiky vyzerajú modely postáv mechanikov alebo traťových komisárov (tých si však všimnete maximálne tak pri havárii) hranaté a odfláknuté. O neustále sa opakujúcich animáciách po pretekoch ani nehovoriac.

Zisk niekoľkých desatiniek na kolo
Tohtoročný ročník Formuly 1 rozhodne nemožno brať za úplne plnohodnotnú novú hru, ale za ako taký evolučný krok na ceste za zábavnými a napriek tomu realitu kopírujúcimi závodmi týchto rýchlych áut. Birminghamská pobočka Codemasters za ten rok síce dokázala pripraviť niekoľko podstatnejších noviniek (okrem nových pravidiel hlavne Safety Car alebo kooperatívny šampionát), hlavnú porciu vývoja si však zobralo vychytávanie chybičiek a nedorobkov z predchádzajúceho, premiérového, dielu.

Moje hodnotenie sa tak logicky musí odvíjať od takmer rok starej recenzie  ( hra ohodnotená osemdesiatimi percentami). Keď to totiž poviem dosť brutálne, F1 2011 je vo svojej podstate vlaňajší ročník, akurát výrazne vylepšený masívnym opravným balíčkom, ktorý vývojárom zabral niekoľko mesiacov práce. Rozhodne však stojí za to si nový diel vyskúšať a dúfať, že budúca F1 2012 posunie latku ešte o trošku vyššie.

kooperatívny šampionát, dážď

málo zmien, obmedzenie nastavenia, modely postáv
Verdikt: Kvalitná adaptácia najslávnejšieho motoristického športu na svete. Pre majiteľov predchádzajúceho dielu však zrejme ľahko zbytočná kúpa.
Hodnotenie:

83%

zdroj:Czechgamer.com