Pokračovanie duchovného nástupcu Baldur’s Gate mňa prekvapilo dosť našlapnutým začiatkom – už v prvej päťminutovke som pobil hordy nepriateľov, stál tvárou v tvár obrovskému Ogrovi a v mojej slabšej chvíľke mi zachránil krk úžasný červený drak (skromne vybraný High Dragon), ktorý sa zniesol z nebies ako vykonávateľ božej vôle. Drak sa premenil v našu obľúbenú Flemeth, ktorú z pôvodného Dragon Age: Origins iste poznáte ako „Witch of the Wilds“ a matku Morrigan. A pretože toto ešte nie je dosť omračujúce, celé je to rozprávané ústami Dwarf, ktorý vytiahnutý z väzenia rozpráva príbeh nášho hrdinu čiernovlasej templárce. Ihneď som si predstavil prvý diel Dragon Age podaný s takýmto nasadením a rozžiarili sa mi oči …

Zaspomínal som do docela blízkej minulosti, kedy som pôvodnému Dragon Age: Origins udelil 98%. Tá hra mala zaujímavý a neustále sa rozvinující príbeh, ktorý vás sprevádzal komplexným svetom s ďalekú históriou a krásnymi, rozmanitými a často aj doslova monumentálnymi lokáciami. Mal som možnosť stretnúť zaujímavé charaktery a s niektorými z nich si v hre utvoriť veľmi osobný vzťah napríklad v podobe priateľstva. Na niekoľko postáv si pamätám dodnes natoľko, že som sa na ne tešil v Dragon Age II.

O to viac som zavzlykal, keď Flemeth zvolila v Dragon Age II úplne rovnaké prvé slová, ako Morrigan v Dragon Age: Origins: „Hmm, mm, čo to tu máme?“ Jeden z mnohých odkazov na minulosť … Teraz, keď mám druhý diel už plne dohraný sektorom sucho: „Máme tu to najpovrchnějšie RPG od BioWare čo poznám …“

Príbeh je hráčovi prerozprávaný skrze rozhovor tejto templárky s vaším uväzneným parťákom – veľmi originálny

Dragon Age 2 je cielené na ľudí, ktorí sa sem už nedočítali a z nasledujúceho textu si odnesú len nadpisy. Dobre im tak.

Ešte bližšie bojovej rozprave
Druhý Dragon Age sa snaží hráča vtiahnuť viac do hry – na svojho soka ste nútení pozerať z väčšej blízkosti aj po maximálnom odscrollování, ak tomu ste neustále bombardovaní nascriptovanými ingame zábery – rozhovor, výbuch, rozhovor, smrť. Aby ste sa na to všetko poriadne zblízka mohli pozerať, autori notne vylepšili engine – na PC v nastavení nájdeme okrem iného aj voľbu DirectX 11. Čo sa týka celkovej vizuálnej stránky hry, je to však ako celok oproti jednotke docela bieda – GUI je dosť strohé a hlavne všetko len nie útulné. Čítanie súpisiek či výťažkov z kníh, surfovanie inventár alebo prehliadanie máp tak nemá to správne korenie, čo ma viedlo k tomu, že som si tieto klasické RPG dobrôtky nechal často ujsť. Najviac ma ale dostali textúry sexy nočných košieľok na slečnách, ktoré som dostal do postele. Muselo ísť o tohtoročnú kolekciu od Intimissimi! Mimochodom, graficky je hra oproti niekoľko rokov starému Oblivionu k smiechu.

Import (mŕtve) postavy z prvého dielu sa síce koná, ale praktický prínos na hru je, povedané kulantne, veľmi decentné …

Obrovské mesto
Najväčší ranu mi však uštedrili dizajnéri jednotlivých máp, dungeounú či budov … Takmer celá hra sa odohráva v meste Kirkwall a už po prvom prepátranom dni začnete pociťovať déjà vu. Dragon Age II obsahuje niekoľko dungeonov a interiérov budov, ktoré sú skutočne „extra“, avšak väčšinu času strávite prechádzaním „máp“, ktoré sa neustále opakujú a do ktorých sú iba umiestnené iné questy a postavy. Čím ďalej v hre postupujete, tým viac si uvedomujete, ako veľa veľká rychlokvaška Dragon Age II je. Toto nezachráni ani krásne spracovaný Kirkwall.

Vylepšený bojový systém
Neustále sa neustále sa opakujúcom prostredí by možno pomohlo, keby sme v ňom čelili originálnym súbojom a súperom, avšak tu budem len pokračovať v kritike … Bojový systém je síce prerobený, avšak či je lepší alebo horší neviem. V jednotke bol občas dosť zdĺhavý a v posledných hodinách hry hráč musel tráviť veľa času v zapauzovaním „taktickom“ stave. Teraz je všetko rýchlejšie, ale z časti aj preto, že kúziel aj ability je podstatne menej ako u jedničky a tak je premýšľanie rýchlejší. Aj keby bol bojový systém, ktorý si vývojári tak vychvaľovali, sebelepší …, v ničom by to nepomohlo v kombinácii so súbojmi, ktoré sme nútení v Dragon Age II viesť. Neustále tá istá rozprávka: prvá vlna protivníkov-lam, druhá už ťažšie vlna a nakoniec tretia vlna s bossom či skrátka najťažšie (všetci nepriatelia samozrejme vystupujú zo zeme alebo sa zjavujú zo vzduchu). A znovu a znovu, neustále dookola. V tomto režime boja je skrátka taktika vždy rovnaká, od začiatku hry až dokonca.

Konzolové verzie majú oproti tej počítačovej notne upravené GUI a nielen vďaka tomu si aj na konzole užijete veľmi podobný zážitok z hry.

Lepší leveluping
Preto mi príde dosť nezaujímavé popisovať prerobený systém získavania ability a skrátka leveluping … Áno, v dvojke je oboje lepšie. Vypichnem napríklad že ku vytúženej abilite sa teraz nedostanete len raz cestou kedy sa učíte aj veci ktoré nikdy nechcete použiť, ale trebárs dvomi cestami z ktorých si môžete aspoň vybrať tú zaujímavejšie. K čomu to ale je, keď sú súboje postupom času čoraz viac nudné?

Jedna rasa, kompletne nahovorená
Ďalšou vecou, ​​u ktorej narazíme na obmedzenie oproti jednotke, je tvorba našej postavy – na výber máme jedinú rasu (človek, muž / žena) a tri povolania (mage, warrior, rogue). Ide o to najmenšie zlo a môžeme argumentovať napríklad tým, že postava muža i ženy sú kompletne nadabované (bez ohľadu na povolanie), čo pridáva na filmovosti. Asi by bolo vhodné dodať, že nahovorené sú úplne všetky postavy s ktorými sa v hre budete baviť. Keď už sme u toho rozprávania, Dragon Age II prináša do série systém veľmi podobný Mass Effectu – u každej z odpovedí vidíte (ikonkou vyobrazený) tón, akým váš hrdina vetu povie – ironický, drsňáčka, mierumilovný, milujúci … Občas vidíte priamo ikonku naznačujúcu akciu – daj mu peniaze, mám záujem o odmenu apod .. Páčilo sa mi, že moje odpovede mali istý nespochybniteľný dôsledok na vývoj nasledujúcich udalostí.

Skvelý začiatok
Či prvý diel s postupujúcim časom naberal obrátky, u dvojky mám pocit úplne opačný. Skvele nasadené tempo prvých hodín hry nevydržalo dlhšie než cca do 20% celkovej hracej doby, ktorá je mimochodom cca trojštvrťové oproti jednotke. Väčšinu hry som len čakal, až zase príde nejaký poriadny nástup, niečo, čo ma zase prinúti kúpiť si na večernú paľbu cestou z práce bagetu („na robenie večera nebude čas“). Chyba lávky, toto bola prvá hra od BioWare, ktorú som dohral len kvôli recenzovaní.

Spojenie „epický príbeh“
Toto sa presne nekonalo – príbeh bol prepracovaný, mal dostatočnú komplexnosť a dokonca sme už od polovice hry nevedeli, ako to celé dopadne. Ale nebudem chodiť okolo horúcej kaše, buď ako buď, od toho spomínaného dvadsiateho percenta hracej doby to bola nuda. Epický príbeh sa nekonal, a narozdiel od jedničky som celú hru čakal, až príde to niečo väčšie, o čo v skutočnosti kráča. Svet predsa čelí totálnej skaze v podobe nemŕtvych, … To, na čo som čakal, neprišlo, prišiel koniec hry a ja som zdesený pochopil, že toto bolo naozaj celé len o súboji templárov s mágmi. W-T-F?

Dragon Age II je pouhopouhý datadisk k jedničke. Z pohľady jedničky je dvojka niečo ako „a potom sa v neďalekom meste udialo niečo, čo malo istý vplyv na postoj templárov k mágom …“ To je teda kopec nudy …

Po zabití Arishoka mi zriadili peknú sochu

Verdikt: slušný datadisk k jedničke
A tým by som recenziu ukončil … Dragon Age II nám ukázalo, že akčné poňatie do tradičných RPG vie priniesť trochu sviežeho vánku, že zjednodušenie niektorých vecí vedie k lepšej hrateľnosti, ale tiež prináša veľmi nudný a absolútne neepický príbeh menom „bokovka“ a kompromisy, ktoré si nezaslúžime.

Ale vcelku to chápem – chápem, že Dragon Age II bol spatlán tak rýchlo – na tomto príbehu nemalo cenu tráviť viac času, než bolo nevyhnutné.

filmovosť, nízké HW nároky, hracia doba 40+ hodin

po skvelom začiatku nudný príbeh, dungeony, súboje