Úplne prapôvodný Devil May Cry z roku 2001 od vývojárov zo štúdia Capcom bol vyvíjaný ako pokračovanie Resident Evil, ale počas vývoja zistili, že štýl hry, prevedenie a atmosféra boli úplne odlišné od Resident Evil, tak sa rozhodli urobiť úplne novú hru. Svet teda zbadal Devil May Cry. Nezostalo len pri jednom dielu, ale hra sa dočkala ešte ďalších troch pokračovaní a vzhľadom k svojej úspešnosti bola podľa hry bola napísaná kopa kníh, komiksov, anima seriálov, boli vytvorené zberateľské karty a figúrky.

Uplynulo niekoľko rokov od vydania posledného dielu tejto série a tvorcovia, teraz už štúdio Ninja Theory (avšak tak nejako stále pod Capcom), chceli hru rozšíriť nielen v Japonsku, ale po celom svete a v roku 2013 vydali pomerne dobre hodnotené DMC: Devil May Cry . Nešlo o priame pokračovanie série, ale o komplexný reštart.

Nová verzia DMC: Devil May Cry Definitive Edition, ktorá je určená pre nové konzoly (PlayStation 4 a Xbox One). Čo sa týka obsahovej stránky, ponúka hra originálne DMC: Devil May Cry, príbehové rozšírenie Vergil ‚s Downfall a ďalšie rozšírenie, ktoré vám pridávajú nové skiny postáv a zbraní. Vývojári sľubovali nielen prostý, povedzme HD remake, ale aj veľa prídavkov a prvkov, ktoré majú hru urobiť viac variabilnou a nabrať na lepšiu znovu hrateľnosť. Tak sa poďme pozrieť, čo pre nás všetko vývojári pripravili, nech „Diabol môže plakať, ale čo my“?

O čo vlastne ide
Než sa pustím do toho, čo je nové, zmenené, inak koncipované, upresním pre úplných nováčikov, diablom nepobozkaných hráčov, že sa jedná o klasickú hack and slash akčnú adventúru s RPG prvkami. Dante, áno, tak sa volá náš hrdina, je tak trochu pankáč, moc emócií od neho nečakajme, ale ku všetkému má plno kecov. Na začiatku bude využívať všetkých nerestí, čo len život môže ponúknuť, a bude sa potulovať od jednej ženštín k druhej, až narazí na Kat, ktorá ho privedie do organizácie The Order. Ide o pár nadšencov, verejnosťou považovaných za teroristov, ktorí bojujú proti démonom sužujúcich náš svet.

Dante je syn démona Sparda a anjela Evy – zaujímavá paralela. Syn takto krížených bytostí nemôže byť človek – je to nephelin. A samozrejme, ako inak než, že len nephelin dokáže poraziť hlavného záporáka Mundus, ktorý nie je len slizké, vraždiace monštrum, ale aj solídny obchodník ovládajúci celý bankový a mediálny svet. Prečo by však proti nemu mal Dante ísť? Motívom môže byť, že zavraždil jeho matku Evu a uväznil jeho otca Sparda. Treba podotknúť, že ho o pomoc požiadal aj jeho brat Vergil, ktorý je tiež samozrejme nephelin a členom organizácie The Order. Príbeh môže pôsobiť pomerne neoriginálne, ale to vynahrádza Danteho charizma.

Tu nastáva prvá výhrada ako taká: Dante je stvárnený úplne dokonale, avšak ostatné postavy na mňa pôsobia pomerne bledo, skôr až úplne obyčajne. V tak prepracovanom prostredí, kde si autori mohli dovoliť vymyslieť takmer čokoľvek, tu originalita zaostáva.

Nie som v opojnom rauši?
Tak nechajme príbeh príbehom a poďme sa pozrieť do pomerne rozmanitého sveta. Existujú tu hneď dve dimenzie, resp. náš reálny Pesimisticko-potemnelý svet, ktorý sa postupne rúca, a svet Limbo, dosť mystický svet, v ktorom je všetko možné, neplatia tu fyzikálne zákony, krvilačné beštie sú na každom rohu a všelijaké prekvapenie vás môžu stretnúť všade. S nápaditosťou vykreslených jednotlivých úrovní vývojári naozaj problém nemali a všetko pôsobí originálne.

Každú úroveň dopĺňajú pôsobivé príšery, ktorých je v hre viac než dosť. A o to tu ide predovšetkým – presekať sa masami nepriateľov. Hra hneď od začiatku netlačí na pílu a nechá aj úplných nováčikov okúsiť niekoľko komb, ktoré následne cyklíte s postupne narastajúcou obtiažnosťou, až zistíte, že práve padol posledný boss. S kombami a všeobecne s ovládaním Danteho musím uznať, že autori volili veľmi citlivo, všetko je pomerne intuitívne.

Ale otázka je, aké možnosti nám Ninja Theory ponúka v likvidácii nepriateľov? Na tisíc a jeden spôsob. K rozsekaniu démonov budete mať základný meč Rebelion, pištole Ebony a Ivory, ktoré následne môžete nahradiť kušou Osiris, alebo keď vás to všetko prestane baviť, tak môžete vziať do rúk ťažkú ​​sekeru Arbiter, ktorou môžete rozštvrtiť nejedného nepriateľa na sto malých Démonkov. Navyše každý nepriateľ má svoje slabé a silné stránky, tzn. nemožno povedať, že existuje taktika, ktorou by ste prešli celou hrou bez umierania. Je potrebné premýšľať, čo si na dané monštrum vziať a aké kombá použiť. Navyše každé kombo je hodnotené, ako bolo originálne, efektívne a neopakované, s tým, že ste za ne ocenený známkou – najvyššia je SSS, ktoré dosiahnete naozaj len zriedka kedy.

Ovšem nejedná sa len o obyčajnú rúbačku. Autori do hry zakomponovali aj prvky RPG. Za porazenie nepriateľov, za pekné a štýlové kombá dostávate, takzvané Orby. Za tie si môžete kupovať zbrane, vylepšovať ich a samozrejme vylepšovať aj schopnosti samotného Danteho – ponuka je rozmanitá, nemusíte mať tým pádom strach, že po pár misiách nebudete vedieť, kam už svoje nazbierané Orby investovať.

Po dokončení každej misie ste ohodnotený, ako ste misiu rýchlo zvládli, koľkokrát ste umreli, ako ste boli originálny v rozsekávání nepriateľov, či ste našli nejaký ten artefakt atď. Výsledný počet bodov je porovnávaný v rebríčkoch so všetkými hráčmi, alebo len s priateľmi.

Čo prináša Definitive Edition špeciálneho

HD grafika v 1080p pri 60fps pôsobí oveľa plynulejšie ako v pôvodnej verzii pre dosluhujúce konzoly. Na súboje je tak radosť pozerať. Na druhú stranu, keď opomenieme plynulosť súbojov, aj úplný grafický „skok“ to nie je, však už aj pôvodná verzia vyzerala pekne.

Do súčasných troch obtiažností, teda: Human, Devil Hunter Mode a Nephelin, pribudli ďalšie dve, ktoré sú pre naozajstných hardcore hráčov. Štvrtá obtiažnosť, Must Style Mode, sa odomkne po dokončení hry na tretiu obtiažnosť. O to, že by nepriatelia mali viac životov, alebo boli viac agresívnejší, tu nejde. Dokážete im ublížiť iba za použití komb s hodnotením S. Je libo ďalšia výzva? Potom prichádza piata obtiažnosť – Gods Must Die Mode, a ak nerozsekáte beštie s hodnotením vašich kúskov s mečom, sekerou a pištoľami na SSS, tak si neškrtnete.

Ďalším prídavkom k urobeniu hry ešte ťažšou prichádza Hardcore Mode a Turbo Mode. Tieto dve možnosti si môžete zvoliť pred každou misiou. Hardcore Mode sa netýka ani tak hodnotenia hrania, ale skôr dáva nepriateľom viac životov, silnejšie údery a znepríjemňujú vám oveľa viac priechod hrou. Turbo mód je vskutku rozrušená záležitosť, ktorá samotnú hru zrýchli o 20%. Skúšal som sa presekať so svojím hrdinom aspoň raz misiou na štvrtú obtiažnosť so zapnutým Hardcore módom a Turbo módom, a musím priznať, že som sa veľa zapotil.

K jednému priechodu hry vám postačí približne 8 hodín, avšak k priechode hry na ťažšiu obtiažnosť vám to zaberie viac času. A keď už nebudete chcieť prechádzať príbeh ani kvôli vyššej obtiažnosti, ani kvôli zlepšeniu sa v rebríčkoch, tak je pre vás prichystaný režim Bloody Palace Mode (Vergil ‚s Bloody Palace Mode v prípade hry za Vergila), v ktorom na vás chodia nekonečné armády rozzúrených beštií a môžete tak hodiny sekať, strieľať, rozcupávať.

Čo povedať na záver
Po šiestich hodinách hrania som sa prichytil, že som do hry neskutočne vtiahnutý a že sa u nej bavím a užívam si ju. Po ďalších niekoľkých hodinách som mal ten istý pocit. Keď už ma nebavilo hrať príbehovú kampaň, išiel som odreagovať za nekonečnými zástupmi príšer, alebo si vylepšiť hodnotenie niektorých misií. A potom zase som sa vrátil späť k príbehovej misii s Turbo módom …

Ak ste ešte neokúsili DMC: Devil May Cry, môžem naozaj len odporučiť. S novým HD rozlíšením a 60 fps si súboje užijete nadmieru plynule a autenticky. Avšak ak ste už na svojej dosluhujúcej konzole okúsili toto dielo, hra vám okrem dvoch nových obtiažnosti, Hardcore / Turbo Módu nemá po obsahovej stránke veľmi čo ponúknuť, ibaže ste ozajstnými „fajnšmekrmi“ tejto série, tak túto hru musíte mať.

Hodnotenie:

83%

Naozaj moc vydarená hack and slash akcia s prvkami RPG. „Diabol môže plakať, my skutočne nemusíme“

zdroj:Czechgamer.com