Deus Ex: Human Revolution – recenzia

10.9.11

vanmesko

Vopred je potrebné upozorniť, že po dohraní HR a neskôr aj pôvodného Deus Ex (asi šiestykrát) sa nebude, snáď ani nemôže, jednať o odkaz čisto pozitívneho razenia. Byť nádejným a ambicióznym synom veľmi úspešného otca je totiž vcelku prekliatie a novému zástupcovi rodu Deus Ex by manéver v podobe straty rodného mena viac než prospel, minimálne v oblasti všeobecných očakávaní.

Pred Human Revolution stojí neľahká úloha – splniť kvalitu nastavenia predchádzajúcich dielov série, predovšetkým pôvodného Deus Ex, ktorý aj po viac ako dekáde od vydania fanúšikovia stále držia nažive a vďaka všelijakým texturným packom a rôznym modifikáciám, ho nie je problém hrať vo Full HD na moderných 64 -bitových systémoch podporovaných štvorjadrovými procesormi a poviem vám, nezostarol ani o deň. Nuž, poďme na to od začiatku.

V Human Revolution sa ujmete role Adama Jensena, šéfa bezpečnosti v Sarif Industries, ktorá sa zaoberá kontroverzným odvetvím ľudskej augmentácie pomocou implantátov a biomechanických náhrad. Jedná sa o prequel k sérii, takže o diskrétnych vylepšeniach pomocou nano-robotov si môžete zatiaľ nechať iba zdať. Hra sa odohráva v pomerne blízkej budúcnosti, konkrétne v roku 2027 a práve augmentácia sa stáva vcelku bežnou cestou, ako si vylepšiť život a kompenzovať svoje nedostatky. Aj keď sa vás v úvodnej sekvencii snaží pohľadná Megan, Adamova priateľka, presvedčiť, že práve o to ide predovšetkým, za rohom sa už testuje prototyp Typhoon, ktorý sa so svojím efektom na testovacie panáky jednoducho za náhradu francúzskej palice považovať nedá.

Problémom je tiež syndróm odmietnutia implantátov, ktorých príznaky sa dajú potláčať len veľmi drahou (ako inak) drogou, na ktorú má navyše monopol len jedna spoločnosť. Zdanlivá idylka umelo presvietených sterilných laboratórií je však vzápätí prerušená ničivým útokom bandy žoldnierov, ktorí celý komplex zničia, vedcov pozabíjajú a navrch všetko ešte spália. Adam, vtedy ešte obyčajný „čistý“ človek, len tak tak unikne smrti po strete so super-augmentovaným vodcom žoldnierov, Megan a jej tím sú vyhlásení za mŕtvych … a začína nám intro.

Cenou za návrat medzi živých sú pre Adama všetky jeho končatiny a väčšina vnútorných orgánov. Supersize menu v Mekáči je tiež výhodnejšie, než obyčajné, tak prečo trocháriť! K biomechanicky presným rukám, nohám, pľúcam, srdci, očiam a tak ďalej, ešte prihodíme slnečné okuliare prirobené priamo k očným kútikom. Po šiestich mesiacoch liečenia sa Adam takto vyzbrojený vracia do centrály Šarifa v americkom Detroite a pred hráčom stojí prvá príbehová misia, ktorá je len začiatkom pozvoľného rozplietania klbka konšpirácií v konšpirácií, plánov v plánoch a intríg v intrigách. Subjekt je pripravený, začíname pitvať.

Ústredným herným prvkom a hlavnou spojkou HR s RPG žánrom sú práve telesné a intrakraniálne (tzn. v hlave) modifikácie, ktoré Adamovi umožňujú všelijaké cirkusácké kúsky. Možností je vcelku dosť, hoci sa až na pár výnimiek nejde o nič prekvapujúce. Ako sa hráč v raných fázach hry dozvie, všetky potrebné implantáty a mechanizmy má už Adam v sebe, takže ich stačí len postupne aktivovať bez ďalších operácií. Tento prístup popravde chápem a dáva zmysel, napriek tomu som sa v kútiku tešil na postupnú vizuálnu premenu hlavného charakteru z ľahko augmentovaného sympaťáka na „horu šrotu“ (viď. agent Hermann z prvého DE). Praxis body, ktoré získavate za skúsenosti alebo ich kúpi, používate na aktivovanie jednotlivých augmentácií a upgradov podľa vašej ľubovôle.

Je tak len na vás a vašom štýle hry, ktorou cestou sa vydáte. Ak budete hru prechádzať naozaj dôsledne, na normálnu obtiažnosť budete mať Praxis bodov toľko, že v druhej polovici hry už nebudete vedieť, čo s nimi. K „pohonu“ augmentácií potrebuje Adam energiu, ktorá má obmedzené množstvo a vychytávky, ako je neviditeľnosť, ju aj maximálne spotrebúvajú vysokou rýchlosťou. Doplňovanie potom prebieha konzumáciou energy (müsli) tyčiniek, ktorých je minimálne spočiatku dostatok. Čiastočne sa tiež dopĺňa samočinne, rovnako ako zdravie, čo už v dnešnej dobe asi nemá cenu nijako komentovať.

Sloboda bola vždy krédom série Deus Ex a Human Revolution sa samozrejme snaží toto splniť a vcelku sa jej to aj darí. Vo svojej recenzii prvého dielu sa vtedy Andrej Anastasov rozplýval nad level dizajnom a vyhlasoval, že by práve na mapách Deus EXU mohlo vyučovať, ako sa to má správne robiť. Bola to pravda a nováčik v sérii prechádza testom poväčšinou na výbornú. Možností interakcie s okolitým svetom je veľa a vďaka manipulácii s predmetmi v ňom môžete nachádzať stále nové a trebárs aj dosť neortodoxné cesty k vytýčenému cieľu. Pár zádrheľou, vyložených kiksov a nezmyselností sa síce nájde, napr. nemožnosť dostať sa do budovy inak, ako cez okno, nech je jedným príkladom za všetky.

V praxi teda budete k cieľu postupovať ventilačnými šachtami, postrannými dverami, cez strechy, požiarnym schodisko, cez krabice a barely do okien a tak ďalej. Budete hackovať terminály, odpočúvať rozhovory, hľadať hesla pohodené na záchodoch a v kanceláriách, stanete sa hrôzovládcom vo vlastnom kybernetickom svete zmanipulovaných automatických strieľní a po zuby ozbrojených robotov a tí najdrsnejší z vás prejdú hru bez jediného zabitia. Stealth postup alebo frontálny útok? Zhora, zdola, sprava alebo zľava? Vaša voľba. Áno, slobodu po vzore Deus Ex si užijete aj Human Revolution.

Podobne sa nový diel inšpiruje aj v ďalších aspektoch hrateľnosti, ako je napríklad systém inventára, kedy naozaj záleží na veľkosti predmetov a často budete vážiť, čo odhodíte, aby ste si urobili miesto pre dôležitejšie veci. Nejde ale o nič drsného, na rozdiel od prvého dielu si inventár môžete celkom trikrát zväčšiť, takže zbraní, munície, granátov a müsli tyčiniek unesiete dosť. Zbraní je napokon len pár typov, čo vyvažuje možnosť ich pomerne rozsiahlych modifikácií, kedy je možné mať ich nadopované pisťaľkou s tlmičom a laserovým zameriavaním. V súbojoch dobre poslúži aj krycí systém, ktorý ako by z oka vypadol tomu z Gears of War a ďalších moderných hier.

Zatiaľ to vyzerá dosť dobre, že áno? Ako sa to vezme. Human Revolution si totiž z predošlých dielov berie i to zlé a navrch prihadzuje pár noviniek. Veľkou ranou je umelá inteligencia, ktorá ako by zamrzla na začiatku storočia a rovnako ako aj Invisible War, občas proste „nie je“. V roku 2000 by asi obstála, o jedenásť rokov neskôr, navyše v tak komplexnom titulu, akým je Human Revolution, je to občas k plaču a väčšinu hry používate AI proti nej samotnej. Úplne štandardná je tak situácia, kedy strelou do hlavy z bezpečnej vzdialenosti skolíte vojaka, a preto ďalší k nemu pribehne, a buď sa tiež nechá zabiť alebo spustí alarm a privolá si na pomoc polku tunajšej posádky, ktorá pekne v rade kráča na bitúnok, ktorý o pár sekúnd neskôr z ventilačky dobre miereným granátom rozpútate.

Na druhú stranu sa nepriatelia aspoň kryjú za predmety (aj keď im často pozerá polovica hlavy), ale ak pripravíte im nejakú neštandardnú situáciu, budete občas zízať, čo vykonávajú. AI pracuje, tak ako v mnohých iných hrách, s vašou poslednou pozíciou a to vcelku dôsledne. Stačí sa posunúť o tri metre dozadu za inú krabicu a AI bude trvať dosť dlho, než ju napadne hľadať vás inde, než na štvorcovom metri, ak vôbec.

Ďalej tu máme neduh známy skôr z Invisible War a tým je dĺžka. Viem, David Anfossi nám sľuboval 25 hodín pri „prebehnutí“ hry, čo by bolo v poriadku, na dnešnú dobu je to slušný nadštandard, ale pravda je trochu iná. Hru som dohral za dvadsaťtri hodín na normálnu obtiažnosť (Jirka na najťažšiu za 26 hodín), pri pomalom stealth postupe, splnenie všetkých vedľajších úloh a kompletným preskúmaním a prehackování aspoň 95% hry. Samotná dejová linka hry môže mať s biedou pätnásť hodín rambo štýlom a hra ako taká má snáď ten najhorší vyriešený koniec. Dejovo tam sedí, samozrejme a príbeh tiež obsahuje moment, „kedy všetko sadne dohromady a dá to zmysel ako celok“, ale ten koniec, ach ten koniec.

Dĺžka je teda bližšie nie príliš populárnemu druhému dielu, ktorý zaberal niečo okolo 10 – 15 hodín. Na prvý Deus Ex, v ktorom sa dalo pohodlne stráviť aj päťdesiat a viac hodín, ani zďaleka nemá a o jeho konci si môže nechať len zdať. Práve dĺžka hry bola pre mňa snáď tou najväčšou ranou a vyriešenie konca by som označil za drzosť. Že vaše rozhodnutia majú len malý dopad na okolitý svet a nulový dopad na koniec, už je len perlička.

Ak sa tvorcom vcelku podarilo držať sa dizajnu a mechanik pôvodnej hry, tak v zobrazení sveta blízkej budúcnosti občas riadne popustili uzdu fantázii a svet roku 2027 je hocikde na míle dokonca pred prvým dielom, ktorý je časovo o 25 rokov ďalej! Kým JC Denton a Alex D obaja cestovali vo vrtuľníkoch, Adam si lieta v niečom, čo vyzerá ako vertibird z Falloutu s tryskovými motormi. O dvojpodlažnom meste z najdivokejších vlhkých snov budúcich architektov radšej pomlčať.

Samotné technické spracovanie Human Revolution by som hodnotil kladne. Grafici z Eidos Montreal sa držali zabehnutého vizuálu série a tak si väčšinou užijete ľahko ponuré a nebezpečnej atmosféry nočných miest a tmavších odtieňov zo studenej časti farebnej palety. Mestá žijú vlastným životom a napospol sa naozaj jedná o Deus Ex novej generácie. Samotný engine bol dlhoročný už pri oznámení vývoja hry a teenageri odchovaní na Crysis budú najskôr mrmlať predovšetkým nad rozlíšením niektorých textúr. Celkovo sa mi ale Human Revolution na maximálnom nastavení vo Full HD páčilo a nemusel som kvôli nemu upgradovať rok staré PC. Steam fóra sú však plné ľudí s technickými problémami, hlavne nevysvetliteľným Stuttering bez ohľadu na silu zostavy.

To však vyrieši patch, osobne som žiadny problém nemal. Podpora DX11 pod taktovkou AMD poteší, tessellovaných ženských hrudníkov nie je nikdy dosť. Trochu zamrzia neustále sa opakujúce animácie postáv pri rozhovoroch, kedy sa občas pokojne hovoriaca postava pohybuje ako v epileptických kŕčoch a často sa opakujúci dabing náhodných NPC. Inak je audio stránka hry v poriadku, vyzdvihnúť musím predovšetkým naozaj vynikajúci soundtrack, z ktorého atmosféra priamo tečie.

Ako som už naznačil na začiatku, Deus Ex Human Revolution trpí syndrómom dieťaťa úspešných rodičov. Ako prvý Deus Ex, tak aj pokračovanie Invisible War boli vynikajúce hry (na metacritics má druhý diel 80, prvý 90) a Human Revolution si berie z oboch niečo. Výborný level dizajn a atmosféru z prvého, ľahkú konzolovitost a „kratší“ dej z druhého, pútavý spletitý príbeh a zlú AI z oboch. Je to dobré dieťa, rozhodne hodné pýchy jeho tvorcov, ale byť to nová značka, vyznela by ich snaha ďaleko lepšie. Hráči nedotknutí pôvodnej sérií nech si k hodnoteniu pripočítajú celých desať bodov.

Level design, atmosféra, sloboda, soundtrack, herná doba (pre nováčikov)