S hororovými hrami to na hernom trhu poslednou dobou nie je nejako blahodárne. O sérii Resident Evil sa radšej zmieňovať nebudem, pretože ak Capcom nepríde s niečím poriadnym, pošle Resident Evil do ešte väčších exkrementov, než v ktorých sa pláca posledných pár rokov. Počin od Techlandu, séria Dead Island, nie je úplne najhoršia, avšak je to inak pojaté. Zombíci v sexy bikinách sú ojedinelí, ale nie je to to pravé hororové.

Čestnú výnimku si zaslúži Outlast, ktorý sa za pár dní dočká DLC prídavku Whistlebrower, takže návrat do Mount Massive Asylum je pre všetkých milovníkov strachu  úplnou povinnosťou.

A teraz tu máme Daylight. Zombie Studios sa pokúša dostať do siene lepších hororových titulov poslednej doby. Každý máme svoje obľúbené, u mňa sa do nich dostal Outlast, prvý Dead Space a dnes už staršie FEAR – skvelé hry, ku ktorým sa v budúcnosti rád vrátim, minimálne k fear určite.

Daylight sa odohráva v starej, špinavej, zhrdzavené nemocnici – môže toto prostredie alebo jemu podobné ešte niekoho prekvapiť? Sanatórium, nemocnice, blázinec. Nič proti autorom, podobné budovy sú holt pre hororové hry a filmy ako robené, lenže stáva sa z nich tým pádom úplne zbytočné klišé. Keď bude dobrý nápad a jeho následná realizácia nedopadne zle, mohla by sa dotyčná hra odohrávať pokojne v továrni na výrobu autíčok a dopadla by určite minimálne sedmičkovým hodnotením.

Hororové klišé hádže pomerne dosť Daylight polená pod nohy pri ceste za uspokojením vašich chúťok.

Vy, dievča menom Sarah, sa náhle prebudíte vo vstupnej hale (alebo to tak aspoň vyzeralo) a neviete, prečo tam ste. Toto už som myslím tiež niekde videl, ale to nechajme teraz byť. Dostanete do ruky mobil s nevyčerpateľnou baterkou, čiže sa bude asi jednať o Nokiu, ale to je detail, ktorý vám bude slúžiť ako svietidlo a trochu ako mapa lokácie, v ktorej sa momentálne nachádzate.

Vaša úloha je jasná: dostaňte sa preč. Vývojári si pre vás nepripravili nič ťažkého. Vždy si vypočujete od neznámeho hlasu muža, ktorý vás bude sprevádzať hrou a pri vašich prípadných infarktových stavoch, pár viet a vy začnete hľadať útržky minulosti nemocnice alebo rôzne odkazy ľudí – áno, sú to papieriky. To mi pripomína … Slender, fujtablú! Po zozbieraní všetkých dokumentov dostanete nejaký predmet, ktorý vám otvorí začarovanú bránu do ďalšej časti hry, a vy môžete jasať, že sa konečne hra uložila.

Nepozeraj sa na mňa, preboha! Nemám make up!

Tu asi nie je potrebné podotknúť, že to nebude tak jednoduché. Nie ste tu sami, a môžem vám zaručiť, že na jednorožca alebo Kate Upton v tých nejúplejších bikinách tu naozaj nenarazíte (zvlášť u druhej možnosti je to veľmi veľká škoda). Celú dobu vás sprevádzajú duchovia, ktorých tváre jasne dokazujú, že o kozmetických produktoch nikdy nepočuli. Prírodná krása je síce v základe tá najkrajšia, ale niekedy trocha tej kozmetiky neuškodí. Bohužiaľ, niekomu ani ten make up nepomôže.

Na rozdiel od Outlast tu nie ste úplne bezbranní. Okrem vyššie spomínaného mobilu budete nachádzať zelené a červené svetlice. Zelená vám poslúži iba ako zvýšenie viditeľnosti, zato červená vás ochráni pred spomínanými duchmi. Tí vás niekedy len vystrašia, ale zabiť vás im tiež nerobí problém.

Vďaka možnostiam Unreal Enginu 4 autori využívajú náhodného generovania ako miestností, tak duchov. To bol tiež dôvod, prečo sa Daylight o tri týždne oneskoril – autori chceli túto funkciu došperkovat, aby všetko správne fungovalo. Neistota pri hraní je teda neustála, duchovia sa objavia kedykoľvek … kdekoľvek … A pri každom opakovaní určitej časti nebudú miestnosti, v ktorej ste našli potrebné dokumenty, na rovnakom mieste.

Unreal Engine 4 využíva Daylight z grafického hľadiska podarene. Nemohol som okúsiť jeho plnú silu, pretože kvôli vyšším nárokom hry som si to nemohol príliš dovoliť, ale aj tak z neho na mňa atmosféra Daylight vrhala pocity stiahnutého žalúdka a nechuti ísť do ďalších dverí.

Finálnym slovom:
Daylight nie je vyslovene slabou hororovou hrou, hoci atmosféra by si v niektorých momentoch zaslúžila ocenenie poondiatych treniek na druhú, ale neustále herné klišé sa na výslednom hodnotení podpisuje vyššou váhou. Párkrát sa síce zľaknete, hlavne na začiatku hry, ale časom si na to nejako zvyknete a trebárs sa s duchmi začnete rozprávať o tom, čo ste mali včera na obed. Nebudem sa ani dotýkať témy, že slovná reakcia Sarah na niektoré momenty (nič sa nedialo a vzlykla: „Oh my God, what was that?“, a keď na vás vyskočil duch, vyriekla nebojácne: „Aj know somebody ‚s there!“) mi skôr spôsobili nechápavú grimasu na tvári.

Hodnotenie:

65%

Klišé a klišé, to je zásadný problém Daylight, inak to mohlo dopadnúť o pár bodov lepšie.

zdroj:Czechgamer.com