Smrť hardvéru alebo najväčší benchmark pre váš počítač, aj tak bola v roku 2007 nazývaná strieľačka Crysis od nemeckého štúdia Crytek. A predsa táto FPSka neponúkala len krásnu grafiku, súboj hŕstky vojakov vybavených špeciálnymi nanooblekmi proti severokórejským jednotkám generála Kyonga na nádhernom tropickom ostrove toho ponúkala oveľa viac, priemerné hodnotenie ľahko nad deväťdesiat percent hovorí jasnou rečou. Dnes, o štyri roky neskôr, je situácia podobná a predsa trochu iná. Druhý diel poháňa vylepšený CryEngine, všetci vojaci sa opäť obliekli do svojich nanooblek …, ale betaverziu multiplayerovej časti vyvíjané britskou Cryteku tu minule predsa len nebola.Vaša otázka je teda viac než jasné – ako sa to hrá?! Alebo možno skôr – zhorel ti stroj?!
Ako prvý si mohli túto betaverziu pred zhruba dvoma týždňami odskúšať hráči s konzolou Xbox 360, od prvého marca sa k nim pridali aj počítače, podľa posledných informácií si niekedy v polovici mesiaca konečne zahrajú aj majitelia PlayStation 3.Možno by som to nemal spomínať hneď tak na začiatku, ale beta (aspoň na počítačoch) neprebieha úplne ideálne, občas na amatérskom testery vyskočí nejaký ten škaredý chrobák. Trebárs väčšina európskych serverov má vo vyhľadávači nič nehovoriace odozvu nula, čo síce vôbec ničomu nevadí, ale vyzerá do divne. Ďaleko horšie sú potom občasné straty získaných skúsenostných bodov (o nich samotných až neskôr), uložené nastavenie tried alebo nepríjemné lagy serverov, kedy sa pripojíte do lobby, ale na samotnú mapu už nie.
Ale aby ste si nemysleli, že chcem hneď v úvode multiplayer Crysis 2 čo najviac pošpiniť, zvlášť keď sa jedná o betaverziu. Nie, to mojím cieľom rozhodne nie je, tieto problémky sú oproti tým, ktoré uvediem neskôr, takmer ničotné a keby zostalo len u nich, ani by nemalo cenu sa o nich zmieňovať. Skôr som ich uviedol len tak pre úplnosť. Tak ale už dosť rečí, ideme na to!
Frajeria v Nanooblekoch
Pravdepodobne tou najväčšou výhodou Crysis oproti ostatným multiplayerovým hrám je aktívne využívanie nanooblekov, ktorým je vybavený každý vojak zúčastňujúci sa bojov či už na strane Mariňákov alebo CELLY
(súkromná vojenská organizácia podvlastníctvom Crynet Systems).
Ponúkaná demoverzia síce zatiaľ pravdepodobne neodhalila všetky vymoženosti tohto brnenia využiteľné pri hre viacerých hráčov(rovnako ako napríklad vozidlá), vyššia odolnosť a neviditeľnosť však pre vyskúšanie úplne stačili. Hra sa tak neobmedzuje na jednoduché pobehovanie po mape a strieľanie, ale pridáva k tomu aj akýsi taktický prvok, pri nepozorovateľnému priblížení sa k nepriateľovi.
Britskí vývojári nám k vyskúšaniu ponúkli po dvoch herných módoch a mapách. V oboch prípadoch som si pomerne rýchlo vybral favorita. Začnem mapami – Pier 17 a Skyline, z ktorých je jasným favoritom práve druhá menovaná. Jednoducho je mi totiž ďaleko sympatickejší boj pekne v oblakoch na jednom z new yorských mrakodrapov ako niekde v rozpadnutom a zatopenom prístavisku, navyše je Pier 17 situovaný do západu slnka, takže je celkom tmavý. Ale vo všeobecnosti obe mapy ponúkajú vyváženú šancu pre každého, na svoje si tu prídu ako hráči preferujúci samopaly, tak pušky.
Herné módy sú taktiež dva – Team Instant Action a Crash Site. Za názvom Team Instant Action nehľadajte vôbec nič sofistikovaného, pretože je to inak pomenovaný herný mód, ktorý vám bude iste moc a moc dobre známy – Team Deathmatch. Preto by som sa rád v širšej miere venoval Crash Site, keďže pre jeho hranie potrebujete s ostatnými aspoň trošku spolupracovať a tiež sa mi viac páčil. Cieľ je jednoduchý, na mapu čas od času spadne kapsula s mimozemským materiálom a vašou úlohou je túto kapsulu získať a nazbierať z nej genetický materiál (= body), kým sa nerozpadne.Prvý tím, ktorý získa (nazbiera) 150 bodov vyhráva. Uznávam, že moje slová o spolupráci s ostatnými sú trošičku prehnané, ale predsa len musíte hrať oveľa viac pre tím ako keď beháte po mape a snažíte sa pozabíjať čo najviac súperov.
Bude sa to zdať asi neuveriteľné, ale aj Crytek pre dlhotrvajúcu výdrž multiplayeru Crysis 2 stavil na získavanie skúsenostných bodov a postupný vývoj vášho vojaka. A môže sa to zdať ešte neuveriteľnejšie, ale celý tento proces doslova … „Prevzal“ od konkurenčného Call of Duty (preto tak ten názov kapitoly). Všetko je totiž úplne rovnaké – štyri základné (vojak, skaut, ostreľovač a guľometník) a jedna plne nastaviteľná trieda (ktorá sa odomkne až od úrovne päť, maximum v demoverzii je desiatka), možnosť pridať na zbrane rozšírenie (laserový zameriavač, hologram, tlmič), tri perky … No skrátka čo ste niekedy videli v Call of Duty, určite nájdete aj v Crysis 2.
Kopírovanie je dokonca tak masívne, že za zabitie viac nepriateľov bez vašej smrti získavate jednorázovo použiteľné odmeny. Áno, to by nakoniec až tak zas nevadilo, veď keby autori prišli s odmenami ladiacimi so svetom Crysis, vlastne prečo nie?Lenže keď zistíte, že za zabitie troch ľudí získavate radar odhaľujúcích všetkých nepriateľov, za päť nálet a za sedem sa nad mapou objaví mimozemský „vrtuľník“, nepripomína vám to niečo? No iste, to isté ponúka Call of Duty od svojho štvrtého dielu … Vážne neviem, čo tým autori chcú povedať, ale tak okato si to snáď zatiaľ nikto nedovolil. Zrejme chcú byť v niečom prvý.
Ale aby som len nehanil, britský Crytek mal jeden dobrý nápad. Pre získavanie odmien sa nepočítajú priamo vlastné zabitie obeti, musíte najprv zobrať ich psie známky.Po smrti však známky po vašich obetiach nemiznú a tak sa môžete k nejakej tej odmene dostať pokojne aj ďaleko neskôr. Zozbierané známky však po vašej smrti strácate.
Kvalitná grafika s kvalitným modelom poškodenia
A tak najväčší pozitívum, ktoré na celé betaverziu nájdete, je grafika. Síce už sa zrejme nedočkáme takého rozruchu ako v prípade o tri a pol roka staršieho otecka, ale aj tak všetko vyzerá viac než dobre. Najviac by si zaslúžil vypichnúť model poškodenia, ktorý je predovšetkým na mape Skyline naozaj skvelý. Môžete totiž demolovať nielen skla (ako je tomu na Pier 17), ale aj drevené celty alebo dokonca aj celé skleníky. Skvelé je, že model poškodenia sa do vášho hrania zapája nielen keď chcete (presnejšie povedané strieľate), ale aj keď to absolútne nečakáte. Neraz sa mi stalo, že som vyskočil na strechu skleníka a zrazu sa k svojmu prekvapeniu prepadol späť na zem. Ozvučenie nemá cenu príliš rozoberať, ide o dnešný štandard.
Všetko pozitívne je však kompenzované jedným celkom negatívnym javom, ak si dobre spomínam, rovnaké problémy mal svojho času aj druhý Half-Life. V podstate sa vám môže počas (predovšetkým) dlhšieho hrania urobiť celkom zle, niečo ako morská choroba. Čo za tým stojí? Podľa mňa hlavne Blur efekt, ktorý vždy sprevádza vaše rýchle pohyby. A ak niekto hrá štýlom častého a hlavne rýchleho pozeranie do všetkých možných kútov, môže to byť občas celkom psycho. Keď hráte niekoľkokrát za deň kratšie úseky, postupne si na všetko to rozmazanie a rýchle pohyby zvyknete, ale keď som si na deň dal pauzu a ku hre sa vrátil, vrátila sa aj kinetóza (čo je slovenský názov pre túto chorobu, ale to len tak na okraj).
Zúfalé vyhliadky
Čo napísať na záver? Úprimne, zatiaľ som výkonom britskej pobočky Cryteku hlboko sklamaný. Demoverzia totiž nenaznačilo nič lepšie, než že bude multiplayer Crysis 2 ďalšou položkou v nikdy nekončiacom zozname „kópia Call of Duty“. Samozrejme nepopieram, že väčšinu hráčov bude zaujímať predovšetkým singleplayer a hru viacerých hráčov považujú za taký príjemný bonus, ale toto snáď vývojári ani nemohli myslieť vážne. Tu nejde o inšpiráciu systémom Call of Duty, skôr je to doslovné kopírovanie. Mám strach, že ak sa niekto niekedy rozhodne vytvoriť Crysis mód potrebné pre Black Ops, až na grafiku ich od seba nikto nerozozná. A to je na tom celom to najhoršie …