Ách, Counter-Strike. Každý ho pozná, každý ho niekedy hral a každý by mal byť za jeho existenciu vďačný. Predsa len, čo by bola scéna multiplayerových strieľačiek bez legendárneho „cé-eska“? Iste, veľa ľudí mi teraz celkom logicky namietne, že už pred ním sa objavili legendy typu Doom či Quake a ja s tým stopercentne súhlasím. Avšak úprimne, až Counter-Strike ponúkol zasadenie do kulís reálneho sveta, známu klasiku o „dobrých policajtov a zlých teroristoch“, pokladanie bomby či záchranu rukojemníkov a veľa ďalšieho.

Zaujímalo by ma, či si autori vtedy v tom roku 1999 uvedomili, na čom práve pracujú. Či ich pri vývoji vôbec napadlo, že ich mód pre o rok staršie Half-Life nadobudne takej popularity a stane sa jeho nahranejšou modifikáciou vôbec. Štafetu po nadšencov čoskoro prevzali samotní Valve a titul rozšírili o niekoľko pokračovaní, či už úspešnejších (trebárs Counter-Strike: Source), či najúspešnejších (hlavne Counter-Strike: Condition Zero). Tento rok sa na trhu objavia ďalšie korálky do tejto multiplayerovej série – Counter-Strike: Global Offensive. Na ktorú stranu barikády sa asi zaradí?

Modernejšie Counter-Strike
Vopred je asi potrebné povedať, že autori pri tvorbe Global Offensive nijako zvlášť neexperimentovali. Žiadne šialenosti typu singleplayerovej kampane tu teda nenájdete, skúsenosť z Condition Zero zrejme stačila. Zjednodušene tak môžem napísať, že Global Offensive je obyčajným „cé-eskom“, ktoré sa od svojich predchodcov (predovšetkým od Source) nijako nelíši. To by však nebolo ani k CS: GO a koniec koncov ani k skorším hrám príliš fér. Uzavretá betaverzia totiž jasne naznačila, že síce ide o Counter-Strike, ale v ďaleko modernejšom poňatí. So všetkým dobrým a zlým, čo k tomu patrí.

Tým teda nechcem povedať, že v CS: Global Offensive budete rovnako ako v konkurenčnom Call of Duty prebiehať ako šialení, strieľať všetky odstrelovačky na počkanie a akýkoľvek zásah doslova „rozdýcháte“. CS: Global Offensive je vo svojom jadre stále tým istým Counter-Strikom ako z doby pred trinástimi rokmi. Opätovne sa tak môžete tešiť na súboje teroristov s protiteroristickou jednotkou, nakupovanie zbraní, pokladanie (respektíve odisťovanie) bomby, záchranu rukojemníkov, … Skrátka taká tá klasika, ktorú Valve riadne vylepšilo a vyhladilo. Aké sú teda tie najzásadnejšie novinky?

(Skoro) reálny svet
V prvom rade musím spomenúť grafiku, ktorej premena je znateľná na prvý pohľad. O chod hry sa podobne ako pred siedmimi rokmi stará engine Source, dovolím si však tvrdiť, že grafický rozdiel je rovnaký ako pri prechode z 1.6 práve na Source. Každá zo zatiaľ ôsmich dostupných klasických máp teraz vyzerá ešte reálnejšie než predtým a treba uznať, že tentokrát už skutočne vyzerajú ako miesta, ktoré by ste si dokázali predstaviť aj v reálnom svete.

V niekoľkých prípadoch sa okrem grafického vzhľadu ľahko poupravil aj ich pôdorys. Najzásadnejšou premenou zatiaľ prešiel prvý Dust (kde boli pridané schody medzi spodné a horné tunely) a Aztec (na štarte teroristov bola zablokovaná cesta do „rieky“), inak všetko zostalo ako-tak pri starom. Teda ak nerátam pár úprav v zmysle ľahkého premiestnenia štartovných pozícií, avšak v tomto prípade sa jedná o tak kozmetické zmeny, že nemá cenu o nich nijako zvlášť explicitne zmieňovať. Ďaleko radšej sa v závere tejto časti zmienim o vrtuľníku, ktorý na začiatku kola odlieta zo štartu policajtov, teda ak to na danej mape dáva zmysel. Viem, je to v podstate taká nevýznamná srandička, ale poteší.

Arzenál
Ďalšou zásadnou kapitolou sú zbrane. Úpravou prešli nielen z hľadiska svojho vzhľadu (tie boli občas riadne brutálne, napríklad útočnú pušku M4A4 (nahrádza skorší M4A1) som pri prvom kúpení nemohol spoznať a premýšľal som, čo som si to sakra kúpil), ale aj čo do vlastností. Pravdupovediac, práve táto časť hry zatiaľ hráčom pôsobí najväčšie problémy a je terčom tej najväčšej kritiky. Dosť často sa totiž stáva, že niekam strieľate a náboje z nepochopiteľného dôvodu letia inam, než čakáte. Ani pocit zo streľby ešte zďaleka nie je ideálny, osobne si myslím, že v predchádzajúcich dieloch bol spracovaný lepšie.

Global Offensive tiež prináša niekoľko nových zbraní. Nechcem sa tu ani zase tak rozpisovať o tých niekoľkých brokovniciach, samopalom a útočných pušiek, ale predovšetkým o dvoch nových špeciálnych granátoch. Prvým je špeciálny „Decoy“ granát, ktorý na mieste svojho dopadu vydáva po niekoľkých sekúndách zvuky podobné streľbe z pištole. Molotovov koktail zrejme nie je potrebný predstavovať, jedinou zaujímavosťou je snáď len to, že zatiaľ čo teroristi používajú skutočný Molotov, policajti majú granát podobný flashi. Rozdiel medzi oboma verziami však nie je.

Úprimne povedané, moc si týchto noviniek neužijete. Hráči ich totiž takmer nevyužívajú a čo si tak vybavujem, v množstve prípadov k tomu ani nemajú príležitosť. Navyše, použitie Molotov sa dá ešte určitým spôsobom obhájiť (ak chcete nepriateľa zdržať), avšak Decon granát si kúpite skutočne len vo chvíli, keď sa pomýlite. Rovnako je na tom aj paralyzér, čo je v podstate obdoba noža. Pekná vec, ale je dostupná iba v „casual“ móde a vyberiete si ho iba v prípade, keď sa skôr nudíte a chcete skúšať rôzne srandičky.

Dva na druhú
Tým sa mimochodom krásne dostávam k ďalšej časti mojich dojmov, zameranej na herné módy. Tie sú vo svojej podstate dva – buď „klasické cé-esko“ alebo GunGame, známa to fanúšikovská modifikácia, v ktorej musíte postupne získavať zbrane z vopred daného zoznamu. GunGame je možné hrať buď v obyčajnom Team Deathmatch alebo ho skombinovať s pokladaním bomby, kedy sa zápasy odohrávajú na zmenšených (či inak orezaných) verziách normálnych máp.

Klasický Counter-Strike si môžete zahrať v móde zvanom „Classic“ a to buď v normálnom, alebo súťažnom režime. Ľahko paradoxne však medzi nimi nie je príliš veľa zásadných rozdielov, sú skôr kozmetického rázu (podobne ako u máp): možnosť zraniť spoluhráča, prechádzanie ostatnými hráčmi, zákaz niekoľkých predmetov a tiež nutnosť ručne kupovať vestu, helmu a odisťovacie klieštiky. Áno, to je skutočne všetko. Na záver sa sluší dodať, že toto všetko si zahráte až v desiatich ľuďoch naraz, kedy chýbajúcich hráčov nahrádza umelá inteligencia (je tu aj hranie čisto proti počítaču). Pochopiteľne nechýbajú ani obvyklé štatistiky a tona achievmentov.

Otáznik
Counter-Strike: Global Offensive je v modernom poňatí „starého“ Counter-Strike, to už je mi po niekoľkohodinovom hraní uzavretej betaverzie viac než jasné. Rovnako tak je jasné, že sa bezpochyby nájde spústa hráčov, ktorí si ho obľúbia a budú ho hrať. Zvlášť, keď sa séria vôbec prvýkrát pozrie aj na obe hlavné konzoly – Xbox 360 a PlayStation 3. Nie som si však zase tak istý, ako sa k nemu postavia profesionálni hráči. Ich názory zatiaľ nie sú príliš pozitívne a to aj napriek tomu, že sa časť ich komunity na vývoji podieľala. Ale kto vie, niečo podobné sa dialo aj pred siedmimi rokmi a ako to nakoniec dopadlo.

zdroj:Czechgamer.com