Koniec minulého roka sa fanúšikom vydavateľstvo THQ zapísalo do pamätí čiernym písmom. Firma vyhlásila po dlhodobých finančných problémoch bankrot a osud ich značiek a rozpracovaných titulov visel na vážkach. Metro: Last Light, WWE, South Partk: The Stick of Truth, všetky tieto hry mohli nenávratne zmiznúť v prepadlisku dejín. Našli by sme medzi nimi aj pokračovanie úspešnej stratégie Company of  Heroes z roku 2006, ktorého sa v januárovej aukcii ujalo konkurenčné Sega. Cez menšie zdržanie sme sa ho teda nakoniec dočkali. A je to len dobre, pretože autori z Relic tentokrát všetko stavili na silu Červenej armády. Na udalosti Veľkej vlasteneckej vojny.

Za rodinu!
Singleplayerová kampaň sa točí okolo príbehu Leva Abramoviča Isakovic, bývalého sovietskeho vojaka, ktorý je sedem rokov od konca vojny uväznený v bližšie nešpecifikovanom sibírskom gulagu. Jedného dňa za ním prichádza jeho bývalý nadriadený s hodnosťou plukovníka, aby zistil, kde presne a prečo Isakovic zišiel z cesty oddaného komunistu. Čo presne ho na ceste od Moskvy až k Berlínu donútilo k tomuto názorovému obratu. Treba podotknúť, že obe tieto postavy sú prítomné skôr tak nejako navyše. Tým chcem povedať, že predstavujú prostinké spojenie medzi jednotlivými misiami, ktorých je mimochodom celkom štrnásť a pri hraní ich okrem cutscén stretnete len výnimočne.

Každá misia je teda úplne samostatne stojacou jednotkou a treba uznať, že z veľkej časti nalajnovanou a starostlivo predpripravenou. Určitú slobodu pochopiteľne máte, ale skôr v zmysle ako danú pozíciu dobyť než akými jednotkami. Tento a mnoho ďalších aspektov držia pevne v rukách vývojári. Pri hraní sa nevyhnete ani obvyklým klišé z Veľkej vlasteneckej vojny. Minimálne v úvodnej misii, ktorá zároveň slúži ako tutoriál, na vás letia jedna za druhou. Aby aj nie, keď ide o slávny sovietsky útok na stalingradské Červené námestie. Môžete sa tak tešiť na nedostatok zbraní, plavbu cez Volgu aj strieľanie zradcov v rámci plnenia rozkazu „naspäť ani krok“. Ak sa vám vybavuje prvý Call of Duty (či film Nepriateľ pred bránami), máte pravdu, mne tiež.

Za Stalina!
Osobne ma tiež mrzí, že sme sa nedočkali kampane za opačnú stranu, teda zo Wehrmacht. Toho si užijeme len v multiplayeri a v móde Theater of War, čo nie je v podstate nič iného než sada najrôznejších misií, podobným tým zo singleplayeru. Je tu však niekoľko zásadných rozdielov. O možnosti hrať za Nemcov som sa už zmienil (pochopiteľne nechýbajú ani Rusi), skúsite si aj niekoľko kooperatívnych misií a dokonca dôjde aj na regulárnu multiplayerovú hru proti počítaču (prípadne proti viacerým počítačom).

Nesmiem zabudnúť ani na fakt, že misie nie sú dostupné všetky naraz, ale postupne, na základe roku, v ktorom sa práve nachádzate. U oboch národov začínate v roku 1941 a postupne sa skrze ich plnenia posúvate časom vpred až ku koncu vojny. Misia teda svojím spôsobom odráža skutočný vývoj na bojisku.

Ura!
Hrateľnosť je veľmi podobná tomu, čo sme mali možnosť vidieť už pred siedmimi rokmi. Rovnako ako minule staviate budovy, cvičíte a vylepšujete jednotky, zaberáte najrôznejšie stanovištia a čas od času použijete nejakú tú špeciálnu schopnosť svojho veliteľa. Tu toho skutočne nie je moc čo povedať, herná náplň je úplne identická prvému dielu a keď to fungovalo vtedy, funguje to aj tentokrát.

Počas hrania mi tak nakoniec vadila len jedna konkrétna vec – systém životov u pechoty. Predsa len mi neprišlo príliš … povedzme estetické, aby na seba jednotky z metra strieľali a nikto sa nedokázal „trafiť“. Tie úvodzovky sú pochopiteľne schválne, pretože životy im samozrejme ubúdajú. Neviem, nemôžem si pomôcť, v niektorých situáciách mi to prišlo až absurdné. Trebárs vo chvíli, kedy guľomet na transportéri alebo tanku zúrivo pálil do utekajúcej pechoty a nič.

Jednou z hlavných noviniek a podľa môjho názoru vôbec tá najlepšia na celom Company of Heroes 2 je ďaleko väčší dôraz na vplyv snehu a mrazu. Tie už nepredstavujú jednoduchú kulisu, ale úplne funkčný prvok ovplyvňujúci hrateľnosť. V hlbokom snehu sa vaše jednotky pohybujú pomalšie ako normálne, v mraze zasa … inu, mrznú. Ak teda dôjde na snehovú fujavicu, musíte svoje jednotky (pochopiteľne iba pechotu) presunúť k najbližšiemu zdroju tepla (oheň, dovnútra budovy), inak postupne všetci umrznú. Presne ako v skutočnosti. Niektorí hráči si síce sťažujú, že v multiplayeri snehová fujavica zbytočne zdržiava, ja s nimi však nesúhlasím. Naopak si myslím, že sa jedná o veľmi zaujímavý prvok, ktorý možno využiť vo svoj prospech.

Što?
V prípade multiplayeri platí niečo podobného ako u hrateľnosti. Základ sa od minule príliš nezmenil a tak opäť budete až v ôsmich ľuďoch bojovať buď na získavanie vlajok a znižovanie skóre súpera (súperov) či do úplného zničenia. Zásadným nedostatkom je však absencia manuálneho výberu servera, možno použiť iba automatiku alebo privátnu miestnosť. Nie je to úplne ideálne riešenie, čo je umocnené faktom, že systém čas od času ignoruje levely plejerov a veľmi rád mieša vysoké s nízkymi. Veľmi ľahko sa tak dostanete do situácie, kedy sa proti sebe stavia ruský zelenáč s nemeckým rutinérom a naopak.

Tesne pred samotnou bitkou si potom ešte musíte vybrať správny loadout, slovensky povedané vybavenie. Tých môžete mať vytvorených až päť pre každú frakciu a volíte si skrz ne trojicu veliteľov a tiež trojicu vylepšení pre svoje obľúbené jednotky. Nepredstavujte si však žiadne drastické zmeny, skôr také drobné úpravy, ako o deväť percent rýchlejšie získavanie skúseností u granátnikov, o dve percentá presnejší guľomet a podobne. Odomykanie zlepšení prebieha na základe levelu vášho profilu a splnenie nejakej malej úlohy (napríklad stokrát použiť „Ura!“ Schopnosť Conscriptov). U oboch sa započítavajú ako výkony v multiplayeri, tak singleplayeri.

Da! Niet?
Company of Heroes 2 by som si nedovolil označovať za plnohodnotné pokračovanie prvého dielu, predsa len, príliš veľa zásadných zmien sme sa nedočkali. Tým samozrejme nechcem kvality dvojky nijako znižovať, ale predsa len si myslím, že by tomuto titulu sedelo ďaleko viac označenie „datadisk“. Lenže predávať ju za plnú cenu necelých 50 euro? Tým už si nie som tak úplne istý a preto dávam pre niekoho možno na prvý pohľad nízke hodnotenie.

Rovnako tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že autori mohli z východného frontu vyťažiť oveľa viac. Trebárs pridať  nemeckých spojencov (Rumuni, Maďari, Taliani), spracovať vojnu s Fínskom, skrátka vymyslieť niečo, čo v hrách príliš často nevidíme. Šanca tu bezpochyby bola. Nehádžem však flintu do žita, moc stiahnuteľných balíčkov je v dnešnej dobe veľmi veľká.

Company of Heroes 2

Výrobca: Relic Entertainment
Distribútor: Sega
Minimum: CPU 2.0 GHz, RAM 2 GB, HDD 11 GB, GPU GeForce 8800 GS / Radeon HD 2900 GT
Optimum: CPU 3.0 GHz, RAM 4 GB, HDD 11 GB, GPU GeForce GTS 450 / Radeon HD 4850
Web: http://www.companyofheroes.com
Žáner: stratégia v reálnom čase
mráz a sneh, kvalitné stratégie
nevyužitý potenciál, chýba kampaň za Nemcov, vyhľadávanie hier
Verdikt: Company of Heroes 2 nie je zlá hra, oproti jednotke však prináša na náš vkus až príliš málo noviniek. A hoci je väčšina z nich dobrá, na lepšie hodnotenie to nestačí.
Hodnotenie:

76%

zdroj:Czechgamer.com