Ohmatať si svoju vlastnú flotilu a v rámci historických reálií urobiť pár osád či kolónií na doposiaľ neznámom mieste môže byť vlastne celkom zábava. Ak sa pozrieme do stratégovho denníčku, nájdeme tam gotickým písmom zapísaná mená ako ANNO alebo East India Company. Hra s naozaj dlhým, ale všetko vysvetľujúcim názvom, Commander: Conquest of the Americas si prisvojuje aj kúsok svojho malého strategického umu a celkom sa jej to darí, ale nie je to zase také terno, aby ste kvôli tomu museli páchať rituálne tance okolo indiánskych ohňov.

Teda, aby sme si to vysvetlili. Coby novodobý dobyvateľ sveta za veľkou mlákou sa budet snažiť odviesť čo najväčší kus práce, zariadiť si blahobyt, predávať, kupovať, zjednávať a bojovať. Vaším prvým krokom do sveta veľkých a majestátnych lodí (aj do sveta intríg) bude vybrať si, za akú európsku veľmoc začnete svoju cestu. V rámci historických reálií každému dôjde, že teraz nepôjde o žiadne štáty vycucaním z prsta, ale o presne určené štáty, ktoré pozná každý žiak základnej školy v podstate úplne perfektne. Máme tu teda klasické námorné veľmoci – Británia, Holandsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko alebo ešte Holandsko. Napospol jediným väčším odlíšením medzi dotknutými štátmi sú vlajky na vašich lodiach a potom celkom markantnejšie „boosty“ do vašich štatistík. Aj keď teda nie je moc z čoho čerpať a vo výsledku je jedno, aký štát čapnete, môžete trošku prihliadnuť k tomu, že treba tento štát má lepšie predpoklady k bojom na otvorenom mori alebo môžete vybrať niekoho s ovládnutým umením obchodu.

Prvotné krôčiky sú také neokrôchané, aj keď z istých dôvodov rozhodne pochopiteľné. Zo začiatku musíte objaviť prvú kolóniu a na nej sa usadiť, začať stavať budovy a lode, vylepšovať a následne ešte expandovať a nárokovať si viac a viac miesta. Začiatočníci to ale nemajú vôbec ľahké, a tak ak nie ste skúsený matador, budete sa musieť prehrabávať hromadou textu, bez toho aby ste mali poriadny opis toho, čo robiť a na čo kliknúť, aby to urobilo to, čo po hre požadujete.

Nutné dodať, že vaše kroky od začatia kampane nie sú nijako limitované historickú predlohou, ak teda bude chcieť čoby Španiel prirazil k brehom Grónska a začať práve v týchto neprívetivých podmienkach svoju cestu, nie je vám v tom bránené. Zo strategického hľadiska sa ale len blázon bude vzďaľovať príliš od svojho domovského prístavu situovaného v Európe. Dovážaniu nových kolonistov totiž zaberie niečo času a tak je lepšie, mať aspoň zo začiatku čo najrýchlejší koridor, ktorým sa môžete uberať.

Commander teda prebieha celkom svižne, ak poznáte mechanizmy a už viete, ako sa v neprívetivo používateľskom rozhraní pohybovať. Čiže – prekúskusate sa hromadou zbytočných blábolov, čítajte každú správu, ktorá vám príde do schránky (asi od poštového holuba) a vôbec buďte trpezliví. Doba osvojenia tu nie je najkratšia, ako by sa dalo čakať. Rozhodne to nie je dobrá výhovorka, pretože to išlo urobiť trošku inak. On i hlúpy tutoriál sa základy by dokázal všeličo vysvetliť. Takto máte k dispozícii len kampaň a mód, v ktorom nie ste limitovaní nejakým „dejom“.

Ak sa ale dokážete cez to napriek všetkému preniesť, veľmi rýchlo zistíte, že hranie veľmi pekne uteká. Bohužiaľ ale taktiež dochádza ku stereotypu a tak jediná „oživovacia“ zložka potom môže byť implementácia námorných bitiek. Ak nie ste fanúšikom bojovania, nezúfajte, môžete nechať samovoľne bitku vyriešiť, bez toho aby ste sa dotkli jediného knôtu u vojnového delá. Vy ostatní môžete plesať, pretože bojovanie na mori naraz dostane úplne iný náboj, než diplomacie, ktorej ste práve pred chvíľu mohli uplatňovať.

Boje sú tak naozaj vydarené a v kombinácii s orchestrálnou hudbou máte o dobrý zážitok postarané. Boj v reálnom čase je celkom fajn, akonáhle sa ale zamontujete trošku bližšie, aby ste sa pozreli na život vašich poddaných na palube, musíte okamžite oddialiť kameru, pretože miesto pekne rozanimovaných postavičiek na vás vybafne spleť smiešnych polygónov, na ktorých nie je radosť pozerať. Ako vyzerá Commander celkom slušne v základnom režime, tak odpudivý je v bojovom režime a verte, že je to škoda. Nakoniec ale nezáleží toľko na grafike, ako na výslednom zážitku a ten by tak či tak, lepšie grafický výzor rovnako nezachránil.

Commander: Conquest of the Americas nie ktovieakým klenotom tohtoročného prvého kvartálu. Zároveň ale tiež neurazí a môžete si pekne užiť odpočinkovú stratégiu bez inovácií a vlastnej invencie. To, čo tu je, už bolo videné mnohokrát a bohužiaľ to nie je spracované prívetivejšie. Preto musíme s poľutovaním oznámiť v podstate ľahko nadpriemerné hodnotenie. Vybojované bolo celkom podareným systémom obchodu, bojov a občasnými zábavnými chvíľami.

pozn.: Hra u nás práve vychádza pod názvom Commander: Dobytie Ameriky s českými titulkami. Originálny názov anglickej verzie (Conquest of the Americas), ktorú sme recenzovali, sme nepoužili, pretože sa nám nezmestil do nadpisu. 😉

občas to rýchlo uteká, historický podklad, ktorý vás ale nijako neobmedzuje, realtime bitky

zlé rozhranie, absencia tutoriálu, doba osvojenie, grafika

zdroj:Czechgamer.com