Do druhého dielu simulácie budovania mestskej hromadnej dopravy som sa púšťal s veľkým nadšením. Prečo? Z nejakého dôvodu ma zrovna toto z miliónov tém pre tycoon nadchlo a prvý diel dnes recenzovanej hry priniesol viac hodín zábavy, než by to do neho kto na prvý pohľad asi povedal. Jednoduché stavanie liniek autobusov, električiek, metra, lodí a dokonca aj vrtuľníkov prinášalo uspokojenie zakaždým, keď sa do jednotlivých dopravných prostriedkov nahrnuli ľudia a vy ste mohli sledovať svoje narastajúce konto (pozorovať dôchodcov nasadať na pravidelnú vrtuľníkovú linku Sídlisko – Centrum je na nezaplatenie). Iste, nie vždy to vo vašom dopravnom strategickom pláne vyšlo, u autobusov ste často smutne sledovali akurát dopravné zápchy a naštvaných ľudí hromadiacich sa na zastávkach, ale akonáhle si človek zarobil dosť na metro, zase bol v eufórii. Toľko prepravených človiečikov!

Druhý diel sľuboval vziať všetko dobré z jednotky a naopak odstrániť všetky jej problémy. Ako napríklad zápchy. S tými skutočne nešlo u povrchovej dopravy žiadnym spôsobom bojovať. A tak prichádza rad vylepšení: možnosť budovať cesty s vyhradenými autobusovými pruhmi, nechať nepotrebné vozidlá stáť v depe, a tiež cestovné poriadky, ktoré umožnia v noci vyslať autobus len raz za dve hodiny, pretože to pre opilca vracajúceho sa z krčmy bohato stačí. Všetko to znie úplne skvele, pretože to sú koniec koncov len myšlienky prevzaté z reálu, ale skrátka … nepodarilo sa ich úplne zrealizovať.

Čo je ale vlastne pointou hry? V podstate „len“ vybudovať fungujúcu sieť mestskej hromadnej dopravy. Znie to jednoducho, že? Dôležité je však dodať, že zábavu si musíte v Cities in Motion 2 hľadať hlavne sami. Hra síce obsahuje kampaň, ktorá vás prevedie niekoľkými fiktívnymi mestami, ale žiadne svetoborné úlohy nečakajte. „Zaisti 35% pokrytie.“ „Pomôž zvýšiť počet obyvateľov mesta na 27 000.“ Okrem toho občas vyskočia vedľajšie úlohy od obyvateľov mesta, ktorí nariekajú, ako sa potrebujú dostať z bodu A do bodu B a či by ste tam náhodou nezaviedli linku. Aj keď z vášho pohľadu tá linka trebárs vôbec nedáva zmysel. A beztak, akonáhle splníte úlohu hlavnú, môže nasledovať nekompromisné vykopnutie a presun do ďalšieho mesta. Vzhľadom k tomu, že najväčšiu radosť má človek z vybudovanej a fungujúcej dopravnej siete, je snáď lepšie hrať si len tak na piesočku v otvorených hrách a kampaň úplne ignorovať. Hra sa totiž stále odohráva v rovnakej modernej dobe a nové vozidlá získate len tým, že si ich kúpite za reálne peniaze v rámci prídavkov.

Pre nováčikov bez skúseností z predchádzajúceho dielu: herný tutoriál síce vysvetlí základy technického ovládanie, ale nie úplne podrobne. Stavbu metra sa napríklad naučíte štýlom pokus omyl a nakoniec zistíte, že chyba ani nie je vo vás, ale v hre – napríklad keď sa vám do seba krásne napojí tunel, ale už nie koľaje. Žiadne tlačidlo „späť“ neexistuje, takže buď zkúsnete poplatky za demoláciu alebo nahráte uloženú pozíciu. Ale toto sú sťažnosti už pokročilého hráča, spočiatku si totiž metro nemôžete úplne dovoliť. Začiatkom každého MHD sú autobusy, eventuálne električky a trolejbusy. Autobus je najjednoduchší, stačí mu len depo a zastávky. Ale zase nepobere toľko ľudí, aj keď vodičom prikážete, aby sa ľudia tlačili až po strop. U električiek a trolejbusov sa zase musíte patlať s koľajami-alebo trolejmi a tie ideálne umiestniť na betónový prostriedok ulice alebo do autobusového pruhu, aby moc neupchávali dopravu.

Ale pozrime sa ešte na veľké novinky. Vyhradené pruhy sú skvelý nápad a skutočne výrazne urýchľujú dopravu. Ideálne je, keď hráte v meste, kde si s ich položením dali prácu už sami tvorcovia. To sa potom vedú linky jedna báseň. V meste, kde ale žiadne nie sú … predsa ich nebudete stavať sami. Po prvé to stojí peniaze, za ďalší čas. Cities in Motion 2 umožňujú pustiť sa aj do práce mestského architekta a budovať cesty všetkých možných typov, na úrovni zeme, nad zemou i pod ňou. Ak vyvedieme cestu niekam kus za mesto, je dosť možné, že sa tam časom objavia baráčky a ďalšie nové budovy (mne napríklad rástli ako huby po daždi školy a univerzity) – tým získavate ďalších eventuálnych pasažierov. Ale oveľa podstatnejšie je vybudovať fungujúcu dopravnú sieť v už existujúcej hustej zástavbe a to nie je žiadna sranda. Vďaka štatistickým ukazovateľom môžete zistiť, kde býva a pracuje určitý typ obyvateľstva a tiež napríklad kam chodia za zábavou. Ideálne je potom poskladať linku, aby spĺňala niektorú reálnu potrebu, typu dôjsť do práce alebo hypermarketu. Škoda, že v dvojke už nie sú letiská ani nádražia, vždy vďačné zdroje cestychtivých pasažierov.

Cestovné poriadky sú tiež skvelý prvok, ktorý by mal teoreticky umožňovať regulovať vyťaženie. Na rannej a popoludňajšej špičke extra vozidlo, cez deň jazdiť každú chvíľu, v noci len párkrát a aj cez víkend. Ale každú túto dennú dobu musíte zvlášť ručne nastaviť a naklikať, ak sa neuspokojíte celú dobu so základným rozvrhom. Keď máte dve linky, je to ešte zábava, keď už ich je dvadsať a vy na všetkých bojujete s pretekajúcimi vozidlami a hra neumožňuje kopírovať kompletný týždenný poriadok, je to už skôr k hnevu.

Graficky na tom Cities in Motion 2 nie je vôbec zle, ponúka moderné 3D prostredie, v ktorom sa dá ľubovoľne otáčať, približovať a odďaľovať, modely vozidiel i budov sú pekne spracované, ale samozrejme to so sebou nesie aj ľahko väčšie nároky na hardwar. Avšak aj na najnižších detailoch sa dá v pokoji hrať, aspoň je situácia trochu prehľadnejšia bez všetkých odleskov a tieňov. Zvuková stránka už je horšia. Buď na pozadí hrá stále dookola rovnaká melódia, alebo sa záhadne v nejakú chvíľu zasekne a nehrá nič. Bugov technického rázu hra tiež niekoľko číta, ale tie nie je potrebné rozvádzať.

Kým prvý diel tohto simulátora tvorby MHD prinášal instantnú zábavu a až časom ľahkú frustráciu, že to vďaka herným obmedzením nejde robiť lepšie, diel druhý prináša instantnú frustráciu, že je to príliš zložité, nepraktické a zdĺhavé a až časom tú radosť, že sa to konečne podarilo. Nie vždy totiž logicky vyzerajúce prvky fungujú aj v reáli, alebo sú len nepodarene spracované. Škoda.

Nevšedná téma, dostatok možností vyblbnúť sa strategicky aj stavebne, dobrý pocit z plného dopravného prostriedku

Zle a neintuitívne fungujúce nové prvky, ľahká grafická neprehľadnosť, kým sa do toho nedostanete, nie je to taká zábava

Verdikt: Nevšedný variant manažérskej stratégie, kopa zaujímavých nápadov, ale celé to trochu škrípe a na zábavu sa čaká dlhšie ako na nočnú električku.

Hodnotnie: 

55%

zdroj:Czechgamer.com