> V tejto recenzii sa recenzuje iba singleplayer .

Ak znie povel vydavateľa tak, aby hra vychádzala raz ročne v presne stanovenom termíne, potom je jasné, že sa vám, ako vývojárom, príliš možností pre invenciu neotvára. Ale pretože to hráčov baví a z tej miliardy spokojných sa len pár miliónov ozýva kritickými hlasmi, nie je dôvod sa tým znepokojovať. Pravdou je, že nároky na Call of Duty predsa len trochu vzrástli, teda sa na sériu striedajú dve štúdiá: Infinity Ward a Treyarch. To prvé vytvorilo trebárs najpopulárnejšiu podsériu Modern Warfare a práve z jej odkazu sa tvorcovia v prípade Ghost rozhodli ťažiť.

Nečudujte sa, že tieto hry, presnejšie “ moderné FPS „, nezískajú v recenziách nikdy žiadne oslavné hodnotenia. Nie sú totiž ničím iným ako definíciami žánru, o ktorý si povedali mainstreamoví hráči. Tí sami zleniveli natoľko, že im päťhodinový príbeh, v ktorom sú vodení doslova za ručičku a stávajú sa v ňom len divákmi, ktorí zasahujú do deja tak, ako je po nich chcené, pohodlne stačí. Nový rozmer tak získa jednoduchý, ale pekne vyzerajúci multiplayer s mnohými cool featurkami a systémom, ktorý hráča dostatočne motivuje k ďalšiemu hraniu. Inak ale nejde o nič iné ako o pohľadný bayovský veľkofilm. A keď už sme pri tom Bayovi, Transformerom by ste deviatku tiež nedali.

Bohužiaľ, skôr alebo neskôr ( skôr neskôr, predsa len sériu vytvárajú dve štúdiá ) sa musí stať, že tvorcovia začnú vykrádať sami seba. Pri filme sa to stáva väčšinou tak u tretieho pokračovania, podobné je to u kníh ( kto číta knihy Dana Browna, musí mi po prečítaní Inferna dať za pravdu ), u hier to je dosť špecifické a záleží, ako veľmi sa chcú tvorcovia uhnúť z nastavenej línie. Call of Duty Ghost opäť servíruje efektný apokalyptický príbeh, keď celý svet dostane na frak od takzvanej Federácie, ktorá sa utvorila po zrútení satelitu Odin. To malo pre Zem katastrofické následky. Jediný, kontinent, ktorý sa bráni nátlaku utláčateľov, je ten severoamerický. No proste je pekné pozerať, ako sa tvorcovia po tých rokoch naučili vás vtiahnuť do deja, že ani neviete ako .

Samozrejme neodohráte celú hru za jednu nehovoriacu postavu ( dokážete si predstaviť, akú revolúciu by spravilo, keby hrdinovia začali hovoriť? ),  ale hneď za niekoľko. Pendlujete medzi nimi tentoraz s konzistentnejšie ako inokedy, čo poteší. Ostrieľaní hráči FPS sa zrejme nebudú moc dlho obzerať a hneď vletia do akcie, bez jediného zakopnutia. Tí noví či nie práve skúsení budú musieť počítať s tým, že hra im nedovolí sa príliš často zastaviť inde, než sama chce. Takže aby ste nechali svojho parťáka niekde čakať a sami išli preskúmavať okolie, to nie. Navyše, ono v tých koridorových mapách ani príliš “ okolia “ nie je.

Dobré je, že sa tvorcom čiastočne podarilo eliminovať skriptovanie nepriateľov. Prejaví sa to tak, že na vás nebudú nabiehať len na vopred daných miestach, v ktorých sa mapa trochu rozšíri, aby ste sa mohli premiestňovať, ale občas trebárs aj uprostred vašej cesty. Infinity Ward tým pádom využívajú potenciálu prídomku Ghost. Dvaja bratia sa totiž na rozkaz otca – generála sa vydávajú na územie nikoho ( tu predstavované sutinami trebárs San Diega ), aby infiltrovali nepriateľa v jeho tyle a tým pádom ho tak čo možno najviac oslabili. So sebou majú aj verného vlčiaka Reilyho, s ktorým sa dokonca môžete zosynchronizovať a navádzať ho tak pomocou kamery k cieľom, ktorým sa potom zahryzne do krku. Keď si Jules Verne vysníval ponorku, tiež sa mu smiali. Tak sa trebárs podobného sci – fi armádneho výrobku dočkáme čoskoro tiež.

Okrem štandardného podrepu a šprintu pribudla ešte možnosť sa skĺznuť do úkrytu, čo sa tiež hodí. Ale len občas. Keď napríklad musíte v rýchlosti zostreliť vrtuľník, ktorý vás obťažuje, tak vám ani to najlepšie krytie nepomôže. Hra už zariadi, aby si vás našla guľka. To je veľký neduh dnešných moderných FPS. Frustrujúce, zlé, a ja neviem čo ešte to je. A v Ghost to samozrejme nechýba. Ale s tým je proste nutné počítať, pretože sa nezdá, že by sa do žánru prihováralo nejaké zjavné novátorstvo či inovácie.

Na druhej strane musíme u Call of Duty po dlhšej dobe vyzdvihnúť grafiku. Tvorcovia sa postarali, aby ste tie najepickejšie scény videli, a tak na ne vždy zafixujú kameru. Väčšinou sa jedná o výbuchy alebo napríklad zosuvy skál a ďalšie lokálne prírodné katastrofy, ktoré sa tvorcom podarili vyobraziť. A zobrazujú ich vpravde rutinérsky, takže vás to neprekvapí, rovnako ako vás nemôže prekvapiť nič ďalšie v novom Ghost. Snáď len pohyb nepriateľov. Ich AI sa rozhodne zdvihla, nie o moc, ale zdvihla. Jednak už na vás nenabiehajú ako šialení, ale snažia sa kryť, jednak sa vo svojich úkrytoch celkom účinne presúvajú. Nie vždy sa im ale podarí svoj ​​únik dobre načasovať, tým pádom vám vlezú do mušky, ani neviete ako.

Napriek tomu to možno vnímať ako určitý posun. Mohlo by sa tým niečo odštartovať. Alebo tiež nie. To ukážu až ďalšie roky. Call of Duty : Ghost je všetkým tým, čím ho len chcete mať. Krátke, epické, akčné, efektné, lineárne. Ak vám to vyhovuje a v poličke vám tento kúsok ešte chýba do zbierky k ostatným, asi nie je, čo riešiť. Ak váhate, ujasnite si, či chcete u hry tráviť ešte ďalšie hodiny hraním multiplayeru. To je totiž element svojou dôležitosťou pomaly presahujúci význam singleplayerovej kampane.

Call of Duty: Ghosts

Výrobca: Infinity Ward
Distribútor: Activision / ABC Data
Minimum: X360
Optimum:
Web: http://www.callofduty.com/ghosts/
Žáner: FPS
Atmosféra, určité zlepšenie AI
Lineárnosť, stereotyp
Verdikt: Ďalšie Call of Duty. Nie je nijako iné, nie nijak extra lepšie.
Hodnotenie:

75%

zdroj:Czechgamer.com