Freestajlová zabíjačka, alebo ukáž čo vieš s plným zásobníkom a elektrickou ľavačkou.

Keď sa už spoja sily štúdií, ktoré majú za sebou pomerne slušný zoznam áčkových titulov, čakáte, že z toho vzíde megatitul. Minimálne. Lenže to nemusí byť nevyhnutne vždy pravda. Varšavskí People Can Fly a starí mazáci z Epic Games dali hlavy dohromady a výsledok vidíte. Bulletstorm sa nesnaží zaútočiť na vaše city, nesnaží sa byť atmosférický, snaží sa len o jediné – kráľovsky vás baviť. A hoci sa v ňom možno prelievajú hektolitre krvi, ani kvapka nepríde na zmar.

Ak ešte stále neviete, čo je vlastne Bulletstorm zač, tu máte holú pravdu: Je to nehorázna kravina. To ale to ešte vôbec neznamená, že by išlo o zlú hru, naopak. Občas je skrátka potrebné trochu sa zabaviť a nepozastavovať sa nad tým, či sa to deje v súlade s realizmom. Bulletstorm chce byť originálny. Tak originálny, ako sa len bezduchá akčná rúbarňa môže zdať. A ide na to rôzne. Trebárs štýlom zabíjania. Detailnejšie ho rozpitváme o pár riadkov nižšie, pretože si to bezpochyby zaslúži.

Hlavný hrdinovia ako by z oka vypadli týmu z Gears of War. Muskulatúrny mäsiari 26. storočia sa ale nech sa vám to páči alebo nie sa do takéhoto prostredia hodia ako nikto iný. Hláskuje o sto šesť a hoci neraz to prestrelia až za hranice trápnosti, väčšinou sa nad ich suchými „Nukemovskými“ kecami s chuťou pousmejete. Že by ste ale smiechom tĺkli gamepadom o stôl, to zase nie. Každopádne odtlačok scenáristov Cliffa Berszinského je v hre poznať, konieckoncov veď aj on horlivo spolupracoval na oboch Gears of War hrách, ku ktorým má Bulletstorm zďaleka najbližšie.

Bavíme  sa o akčnej rúbačke plnej násilia a tvrďáckých slov, asi je jasné, že tvorcovia nemárnil čas s vymýšľaním mass effectového príbehu. Hoci je poňatý filmovo, silne z neho tiahne béčkovosť. Len si vypočujte, ako umne možno niekoľko klišé momentov poskladať tak, aby z toho vznikol námet na počítačovú hru.

Skupina žoldnierov pod vedením hlavného slizouna generála Sarrana pácha vraždy na objednávku v domnení, že likviduje osoby nebezpečné pre spoločnosť 26. storočia. Aké  je to potom nemilé prekvapenie, keď zisťujú, že ich chlebodarca dlho ťahal za nos a nechával popravovať nevinné osoby.

Rozpálení do biela vypovedajú generálovi poslušnosť a obrátia sa proti nemu. Naháňanie končí na planéte Stygia, kde stroskotajú ako žoldnieri pod vedením Graya, tak aj generál so svojimi prívržencami. Planétu obývajú zaujímaví tvorovia, ktorí sa k vám neprekvapivo príliš láskyplne netúlia, skôr vás chcú čo najrýchlejšie odstrániť. Netušia ale, že vy ste ďaleko rýchlejší. A tiež ďaleko vynaliezavejší, čo sa zabíjackých metód týka.

Možno to je, možno nie je podstatné, ale Gray je notorický alkoholik. Stroskotanie lode nakoniec prežije len on a kapitán lode Ishi, ktorý je však na neho právom pekne nabrúsený. Nielen on vám bude robiť spoločníka pri ceste za pomstou. Dejový sled teda poznáte.

Netrvá to dlho a narazíte na prvú bandu nepriateľov. Je možno škoda, že sa na rozdiel od spolubojovníkov nedokážete v súboji kryť, ale  to je jedno. K nepriateľovi – ak k vám sám nepribehne – nakráčate a poriadne ho kopnete. Tým je na pár sekúnd ochromený a dáva vám šancu naložiť s ním podľa vôle. Čím efektnejšie si s nehybným protivníkom poradíte, tým lepšie. Za každú akciu sa vám totiž pripočítavajú body.

A keď za každú, tak naozaj za každú. Dokonca aj za správne stlačenie klávesov pri šplhaní. Alebo za správne načasovanie pohľadu. Že by ste teda trpeli nedostatkom XP bodov, to sa povedať rozhodne nedá. Inovovať svoju výzbroj je tým pádom omnoho jednoduchšie.

Do vašeho, respektíve Grayoveho náručia sa znesie hneď niekoľko zaujímavo vyzerajúcich zbraní. Ale zďaleka najväčšie hrátky si užijete s elektrickou „šnúrou“ (Leach), ktorou si pritiahnete každého nepriateľa a nakopete ho čo mu hrdlo ráči. Alebo ho proste rozstrielate na mader, brutalite sa tu medze nekladú.

Je teda jasné, že Bulletstorm vás nebude ťahať po rozľahlých mapách plných nástrah, hádaniek, či dokonca voľnosti. Koridorová akcia vás ženie stále jedným smerom, väčšinu času trávite v pätách svojich spoločníkov a čakáte, až sa načíta skript a pribehnú noví nepriatelia. Prostredie je pomerne vydarené, ale rozhodne mohlo byť vydarenejšie. Z Unreal Enginu sa dá vyťažiť viac. Avšak pre lineárne mapy, v ktorých sa väčšinu času pohybujete, to v pohode vystačí.

Grafika podľa toho aj vyzerá. Nie že by som od Bulletstormu čakal v tomto smere Crysisovu dokonalosť, ale predsa len zo seba autori mohli vydať viac. Filmové prestrihy sú fajn, to bezpochyby, ale ani u nich si nehryzete nechty v obavách, čo sa stane v nasledujúcej scéne. No a čo, to od Bulletstormu nikto ani nečakal. Postavy medzi sebou neustále rečnia, čo poteší, zvlášť potom, že sa im občas vyvedie pomerne slušná hláška. Len malé upozornenie: Ak chcete k hraniu pustiť aj predškolákov, budete im musieť vysvetliť význam slov „fuck“ a „dick“, ktoré patrí medzi základné kamene slovníkov všetkých zúčastnených protagonistov.

Bulletstorm je taká jednohubka, ktorú veľmi rýchlo strávite (niečo okolo 6-7 hodín) a ani vás po nej nebude páliť záha. Lenže čo je horšie, druhý deň si ani nespomeniete, že ste niečo také kedy jedli. Zabíjanie kopancami a elektrická šnúra sú bezpochyby originálne zlepšováky, ale po čase sa omrzia. Na hráča doľahne stereotyp a len veľmi ťažko sa ho zbaví. Okrem toho zabíjania totiž táto hra nič viac neponúka. A ani offline kooperáciu, ku ktorej to priamo nabáda. A to je trochu škoda, pretože potenciál na to určite má.

Na oddych po dni plnom stresu je to však ideálne. Hodinku dve behanie po mimozemskej džungli či meste a spať. Nič viac, nič menej.

Originálne zabíjanie, súboje, celková ľahkovážnosť

Linearita, chýba offline kooperácia, občas neporiadky s AI

Verdikt: V tomto roku sa hry – väčšinou pokračovanie – privalí na hráča vo veľmi hojnom počte. Hoci je Bullestorm originálna a zábavná strieľačka, v záplave všetkých tých dvojok, dvoch a polovičiek alebo trojok sa asi veľmi rýchlo stratí z dohľadu.

Hodnotenie:

75%

 

zdroj:Czechgamer.com