Ešte raz sa ujmeme oťaží jedného z tunajších vault hunterov, svojráznych hľadačov bájnych pokladov, ktorí pre dobré slovo urobia úplne čokoľvek. Znova zavítame na povrch planéty Pandory (naozaj len kratučká návšteva), aby sme sa vzápätí nasýtili chute mesačnej krajiny a korporátnej obežnej stanice Hyperion (taká tá obrovská vec v tvare H, ktorá predchádzajúcemu dielu dotvárala nejedno panoráma). Zase sa stretneme s plejádou úchylných charakterov a ich osobitým humorom. Opäť sa napakujeme kvadrilion všetkého možného, aj nemožného Loot. A to všetko samozrejme dostaneme pekne zabalené do cel-shadovej grafiky, ktorá hre skrátka sadne ako hrniec na pr ** l.

Skrátka a dobre, stále je to tá istá hra. Tá istá hra ako minule, ale …

Kozmetické úpravy
Fakt, že titul vo svojom mene nedrieme poradové číslo 3, ale len podtitul, o hre dosť vypovedá, avšak ani zmena vývojárov a presmerovanie vývoja do Austrálie neznamená, že sa jedná o vyložene zlú hru nemajú tú príjemnú pachuť minulých dielov, ba práve naopak.

Stále sa jedná o hru, ktorá je vo svojom výzore nevýslovne zábavná, chytľavá (až s trojicou ďalších kamarátov) a rádoby novinkami neprekypujúca. Teda niečím, čomu my hráči jednoducho hovoríme obrovská expanzia za plnú cenu. Omyl. Nové,, Pred-pokračovanie,, má rozhodne čo ponúknuť, a to hneď v niekoľkých ohľadoch.

Jednej, dosť zrejmé novinky si ostatne všimnete už v samotnom úvode, malinkú chvíľu po zhliadnutí efektívneho intra podfarbeného štýlovo vybraným songom. Len čo sa vám v prvých minútach podarí dostať z rozľahlých komplexov vesmírnej stanice Hyperion -mimochodom, všetko za dopomoci obrieho fúzneho delá, kontajnera a dávkami šťasteny-, vás nasledujúce sekundy a krôčiky po mesačnej krajine pripravia o dych, doslova.

Žiadny strach, na nedostatok kyslíka tú budete umierať dlhé 2-3 minúty

Implementácia nízkej gravitácie tak sebou logicky prináša rad noviniek, z ktorých najvýraznejšia je prevažne mnohopočetné využitie kyslíka. Možnosť drvivého dopadu medzi skupinku nepriateľov, poťažmo gravitačného výskoku s podporným popohnáním je tak veľmi cool, ale nezabúdajte, že aj ošľahaný lovec pokladov nezadrží dych na ktovie ako dlho. Teda, ak nie ste robot.

Našťastie sa všade po hernej ploche váľa nespočet prostriedkov, vďaka ktorým si je možné hladinu kyslíka urýchlene doplniť. Či už sa jedná o kyslíkové bomby padajúce z nepriateľov, zemné prielomy bohaté práve na O, aj špeciálne vežičky, ktoré po svojom aktivovaní vytvoria v blízkom okolí dýchateľné prostredie.

Prítomnosť nízkej gravitácie a najmä rozmerných skokov potom zároveň ocenia najmä floutci ako ja, ktoré počiatočnú nutnosť prechodu z pľacu A do jaskyne v mieste B a následnom návratov späť, doslova doháňala k šialenstvu.

Grindovacie úlohy? Nie tak celkom

Iste, stále sa jedná o celkom kóšer, hneď doraz na vopred určené miesto, v tábore bizarných potvor vykonaj menšiu genocídu (nebojte, všetky potvory sa po ubehnutí patričnej doby spätne respawnujú, a tak vás nijako nemusí ťažiť svedomie), po ceste späť poberú haldy všadeprítomného Loot a urýchlene prikvač naspäť. Princíp sa tak od minula nijako nezmenil, a rovnako ako jeho predchodca sa od svojho pilotného dielu v tomto ohľade diametrálne líši.

Neraz sa tak stane, že práve vedľajšie úlohy sú v porovnaní s tými príbehovými ďaleko zábavnejšie, kreatívnejšie a vôbec celkovo bláznivejšie. Tak to však bolo takmer vždy, a rovnako ako minule je ich plnenie zo strany hráčov na mieste.

Príkladom buď už výpomoc pri kolonizácii mesiace s majestátnym cieľom vyvesenia kráľovskej vlajky. To všetko za doprovodu nadobudnutých vĺn nepriateľov, salutujícího príslušníka kráľovskej rodiny mumlajúceho refrén svojej národnej hymny, metly a dosť arogantných poznámok na adresu stúpajúcej vlajky, ktorá stúpa naozaj, ale naozaj pomaly.

Odmenou vám následne budú skúsenostné body, prašulky, mesačné kamene, či iná hmotná odmena, ktorá vám pomôže v ľahšom posunu vpred. Aj tu sa totiž hrá na prítomnosť umelých bariér (nepriatelia s príliš vysokou úrovňou prípadne prekážky súvisiace s príbehovým posunom), vďaka ktorým sa svojvoľné surfovanie po svete nekoná, a tak sa jedna, či dve občasné bokovky stávajú niečím, čo rozhodne nie je od veci. Ku všetkému si u ich plnení užijete poriadnu prču, ktorá sa v kombinácii s porozumením cudziemu jazyku mnohonásobne navýši.

Já, ty, on a Claptrap!

V úlohe dejových postáv sa vracia celá rada predošlých hrdinov, ktorým bezpochyby dominuje hláškujúci antoganista z druhého dielu … krásavec Jack.

Ten sa tentoraz stáva vaším zamestnávateľom, a o tom, že sa jedného dňa stane novou tvárou Hyperion s nekalými úmyslami nemá ani páru. Prekusavaním sa príbehovou linkou tak dostanete možnosť diskrétneho pohľadu za oponu premeny tohto milého chlapíka na diktátora s neobmedzenou mocou.

,, Kúpil som si diamantového poníka, sme totiž strašne bohatý. Len tak, aby si vedel,,

Postupnú zmenu charakteru je tak radosť sledovať, teda, skôr počúvať. Hlášky začnú naberať na čiernom humore, a najmä kratučké rozhovory potom rozdráždia vašu bránicu. Miesta vault hunterov potom zaberá štvorica staronových postáv, s ktorými sme už mali tú česť v minulých hrách.

Na výber tak dostaneme gladiátorky Aténu (The Secret Armory of General Knoxx), pištoľníčku Nishi (šerifka Lynchwoodu), kybernetického žoldniera Wilhelma (jeden z prvých bossov druhého dielu) a večne ukecaného maskota celej série, robotika Claptrapa.

Ja osobne som išiel práve za Wilhelma – cynického drsňáka, závislého na postupnom vylepšovaní seba samého kybernetickými implantátmi, ktorý by kvôli peniazom zapredal aj vlastnú babu, vážne …

Vo svojej podstate sa jedná o klasickú obrodu komanda, s možnosťou povolania dvojice podporných Drone, vďaka ktorým sa neraz dostanete z inak beznádejnej situácie. Od štýlu hrania sa aj naďalej odvíja trojica rozličných stromov, do ktorých je možné bezhlavo hádzať bod za bodom. Aj tu je totiž prítomná možnosť resetovania doterajšieho rozdelenia, a tak sa jednoducho oplatí, skúsiť všetko. Kto vie, čo sadne práve vám.

Osobne som však zvolil zlatú strednú cestu, teda strom pod pseudonymom,, cyber commando „, vďaka ktorému som Wilhelma zaobstaral viditeľným a zároveň funkčným prostriedkom. Trebárs taká rana automatizovanej paži je nielen na výsosť efektná, ale aj dobre vyzerá, čo je na pohľad sakramentsky cool.

Extravagantne zábavné … rovnako ako minule

Borderlands dokážu uspokojovať roztodivné hráčskej chúťky ako máloktorý titul, a to už od prvého dielu. Znie to krapet prehnane, ale Borderlands: The pre-sequel je skrátka hrou, ktorá vás pod neustavičným náporom nového obsahu nenechá vydýchnuť, nieto trim vo svojom inventári (tu sa od minula pre zmenu nezmenilo vôbec nič) zbraní dlhšie ako pár desiatok minút.

Tu sa vám skrátka nestane, že by ste za celú dobu hrania narazili na dva rovnaké, alebo iné kusy vybavenia. A keď už sa stane, že sa vám v inventári zídu rovnaké kusy, vedzte, že sa istoiste niečím líšia. Či už ide o typ streliva, farbu, alebo odlišné škály hlavných parametrov.

Preliezť celým ELPIS a komplexmi vesmírnej stanice Hyperion Corporation, rozdelených do mnohých oblastí s nahrávacími obrazovkami pri prechodoch z jednej lokácie do druhej, vám zaberie pokojne desiatky hodín herného času (faktom však zostáva, že práve pre-sequel je zo všetkých hier najmenej rozľahlý a bohužiaľ tiež najkratší), pričom narazíte na niekoľko drobných chybičiek.

Jednoducho povedané sa jedná o presne tie isté, ktoré vás sprevádzali pri hraní dielu druhého (pomalé vyhladzovanie a doskakovanie textúr, zasekávanie sa nepriateľov v priľahlých objektoch atp …).

To ale nevadí, nie? Zásadné je, že sa stále jedná o kvalitný titul, v ktorom nie je nijako zložité stráviť stovky nahratých hodín. Pravdou však zostáva, že práve hráčom, ktorí s dvojkou strávili nespočetné množstvo času a odohrali takmer všetky dostupné DLC (ten istý prístup pravdepodobne môžeme očakávať aj tu) Borderlands: The pre-sequel nijako neosloví.

Hodnotenie:

83%

Borderlands: The pre-sequel je poctivo odvedená hra, ktorá má aj napriek svojmu vzhľadu obrovského DLC, stále čo ponúknuť. Nenechajte sa tak odradiť, a dajte mu šancu. Nebudete ľutovať.

zdroj:Czechgamer.com