Budeme k vám úprimní. Bloodborne (aj keď sa snažia priblížiť a dostať pod kožu obyčajným hráčom) vás už po prvých minútach hrania s úsmevom od ucha k uchu bez ľútosti pošpiní a s psychickou traumou vyhodí na najbližšom diaľničnom ostrovčeku. A aby sa nepovedalo, tak vás k tomu opatria poriadnou sklerózou a bez všetečných kecov okolo uvrhne priamo do centra všetkého diania.

Žiadne ťahanie za ručičku, žiadna mapa a ani ukazovateľ, skrátka nič, na čo sme z ostatných hier zvyknutí. Všetko je čisto a len na samotnom hráčovi, ktorý tak musí všetok obsah objaviť úplne sám.

Čo by hráč, ste posadený do atmosferického Yharnamu – rozsiahleho mesta s nespočetným počtom rozličných zákutí a skrytých cestičiek – inšpirovaného architektúrou Viktoriánskeho Londýna s prímesou epickej Gotiky, ktorý je sužovaný nevyberanou chorobou meniacou svojich obyvateľov v bezpohlavné monštrá.

Yharnam a jeho priľahlé okolie, do ktorého ste tak doslova vrhnutí a v ktorom začínate rovno od piky, je naozaj obrovský a hráčovi už od samotného začiatku úplne prístupný. Ak nepočítame logické prekážky v podobe až príliš silných nepriateľov, alebo nedostatku liečivých fľaštičiek (ich maximálny počet je obmedzený na rovných dvadsať).

Podobný WAU efekt vyvoláva aj rozmanitosť mestského a jemu priľahlého prostredia, ktoré sa v závislosti na schopnostiach a rýchlosti hráčov (v poriadku niekoľkých minút) prehupne z miestnej kliniky a jej pridelených uličiek do neďalekých stôk, katakomb, kláštora, cintorína, lesov a tak ďalej. ..

Všetky miesta sú navyše architektonicky spracované naozaj parádne a ponúka rozličné druhy nepriateľov, za čo si vývojári zaslúžia obrovský palec hore.

Mäsiari z From Software ale ani tentoraz nevybočujú zo svojich zabehnutých tradícií a nám tak servírujú niekoľko unikátnych kúskov, vytrhnutých z tých najpodivnejších nočných môr. Ba čo viac, aj obyčajný radový občan vás na pár zásahov dokáže zdolať a vám tak nezostane nič iného, než ku každému súboju pristupovať so zvýšenou opatrnosťou.

Prvým (a rozhodne nie posledným) z väčších bossov u ktorých sa riadne zapotíte je Cleric Beast. Obrovské monštrum okupujúce neďaleký most.
V opačnom prípade vám hra totiž plnou silou šliapne do úsmevu a vašu maličkosť predhosí rozzúreným psom. To ale len v ojedinelých prípadoch, keď sa bezhlavo vrhnete do súboja s početnejšou skupinkou, ktorá sa vo väčšine prípadov rovná istej smrti. A vedzte, že umierať budete. A to vo veľkom.

Našťastie možno takýmto situáciám predísť a to za pomoci dôvtipu, šťastia a detského spôsobu odlákanie nepriateľov. Modelová situácia: Predstavte si situáciu, kedy stojíte proti zatiaľ nič netušiacej skupinke dvadsiatich jedincov, čítajúcej na háveď všetkého druhu. Hádame, že sa do nich isto iste nechcete pustiť priamo po hlave (Keď áno, tak ste s najväčšou pravdepodobnosťou úplne šialení).

Hodením obyčajného kamienka môžete jednu ovečku od stáda nepozorovane oddeliť a v temnejšej uličke s ňou urobiť krátky proces. A potom znova a znova. Bloodborne skrátka žiada po hráčovi dosť ofenzívny prístup a ak na jeho hru nepristúpite, budete mať nejeden problém.

WELL, FU * *!
Túžba dostať sa aspoň o trošičku ďalej. To je presne to, čo ženie hráča vpred a rovnako ako v predchádzajúcich počinoch vývojárov, je každučký, či už to najmenší úspech ozajstným víťazstvom.

Hry ako Bloodborne skrátka nie sú úplne pre každého. Vo veľkom vyžadujú váš pot, príčetnosť a neustále sústredenie, za ktoré však budete bohato odmenení. A to formou klasických in-game čačiek a predmetov, šťastia a valnou dávkou endorfínu a neskôr i adrenalínu vo vašich žilách.

Skvelý pocit, ktorého si ale musíte naučiť vážiť. Za ďalším rohom už na vás totiž pravdepodobne čaká niekto, alebo niečo pripravené vás v okamihu prekvapenia na pár rán premeniť na kôpku plnú nešťastia. A mimo to sa vám na obrazovke objaví pochlebující YOU Died. Zase a potom ešte niekoľkokrát …

Smrť je o to nepríjemnejšia, že sa všetci vami porazení nepriatelia (okrem bossov) respawnujú (na nepriateľoch tak možno farmiť doslova do nekonečna) a lampy (obdoba ohnisko z Dark Souls) sú od seba relatívne vzdialené. Nič na tom neuľahčuje ani fakt, že všetky vami nahrabané bodíky (Blood Echoes) získané z padlých nepriateľov (náhrada duší z Dark Souls) sú ihneď po vašej smrti stratené.

Teda, nie tak celkom. Aby ste svoje ťažko vydreté bodíky získali naspäť, musíte nepriateľa, ktorý mal to šťastie a uštedril vám poslednú ranu, nájsť (spoznáte ho podľa modrých očí + okupuje rovnaký pľac ako minule) a jednoducho spacifikovať.

Body ako také možno neskôr uplatniť ako obyčajné platidlo, alebo skúsenosť, slúžiace k nákupu novej výbavy, zbraní, guliek, dýk, otrávených šípok, kameňov, liečivých elixírov a vylepšenia stálych atribútov vašej postavy (sila, výdrž, zdravie atď …). A to v Hunter ‚s Dream, ktorý tu hrá úlohu hubu a vôbec takého domova pre hráča.

V ňom si okrem iného stojí za to vypočuť múdre rady od starčeka Gehrmana, poťažmo za nazbierané bodíky postúpiť s postavou o úroveň vyššie.

Väčšina oblekov sú len rôznorodé variácie loveckých odevov, gáť, klobúčísk a poltopánok, u ktorých nejde ani tak o štatistiky, ako skôr o to, vyzerať čo možno najviac k svetu.
Sečné zbrane sú už na tom ale inak. Ako také majú dva útočné režimy (tie možno aktivovať stlačením jedného tlačidla), určujúceho následný prístup k protivníkovi. Taký preklamovaný sekáčik (je k videniu na prebale hry), je vo svojom prvom režime naozaj mrštný, ale určený výhradne na krátku vzdialenosť. Presným opakom je jeho druhý režim, ktorý vám ponúkne širšie zásahové pole a väčšie poškodenie, bohužiaľ na úkor rýchlosti.

V hre ich nájdete niečo okolo 16, pričom vás isto iste poteší možnosť modifikovateľnosti (pomocou Blood Gems), prípadne opatrenia vašej zbrane dočasným elementárnym poškodením (oheň, blesk, ľad …). Na svoje si skrátka príde každý.

Obdobným prípadom sú zbrane strelné, zastávajúce tu určitú formu funkcie štítov (tak na pol) a slúžiace k prerušeniu plánovaného útoku nepriateľa a jeho následné krátkodobé vyradenie z boja. Fajn spestrenie.

Tým sa nepriamo dostávam k samotnému editoru postavy, ktorý je tu prepracovaný do rozmerov, dávajúcemu hráčovi velenie úplne nad všetkým. Od veľkosti a farby jednotlivých dúhoviek, až po mieru ochlpenia na tele vášho lovca, poťažmo lovkyňa (no dobre, to tu asi nenájdete …). Fandovia série The Sims sa tak istoiste vyhrajú a len s týmto editorom strávia pokojne aj celé hodiny.

Ostatne, už sa nemôžem dočkať, s akými výtvormi a pokusmi o prerobenie známych, alebo svojich tvári do hry sa komunita vytasí.

Okrem fyzických parametrov možno ale ovplyvniť aj minulosť a „povolanie“ (rôznorodé variácie na už zabehnuté trio zlodej, bojovník a niečo medzi), ktoré má ale vo výsledku za následok len a len štartové rozvrhnutie základných atribútov.

Extrémom je trieda nazvaná tzv. „Nicka“. Osoba, začínajúca v pouhých trenkách a so schopnosťami na nule. Samotný popisok: „nemal si sa radšej ani narodiť“ hovorí za všetko.
V priebehu hrania si totiž môžete postavu doslova a do písmena dotvoriť ako len budete chcieť až lovca s priemerným HP a Stamina vytvoriť hmotného hromotĺka s vojnovým kladivom a obrovskou porciou dvojicou základných prvkov, teda zdravie a stamina.

Smrť vo viacerých hráčoch
Neoddeliteľnú súčasť hry tvorí tiež vložka hry pre viac hráčov, ktorú (ak ste v režime Online) spustíte jednoduchým zacinkáním na zvonček, ktorým si môžete ďalšieho hráča privolať na pomoc, ale tým tiež spustíte riziko infiltrácie ostatných hráčov, ktorí vám svojím činením pôjdu tvrdo po krku.

Našťastie si možno už v hlavnom menu hry nastaviť, či chcete hrať čisto Oflline (ak nechcete byť nikým rušení), poprípade Online (s hrozbou invázie nepriateľských hráčov, ktorý sa našťastie s prítomnosti bossa automaticky vyrušia).

Na všade prítomné potvory tak môžete byť kľudne až traja, pričom sa zábava logicky navyšuje. A tiež narastá šanca, že v blízkej dobe prídete o posledné zvyšky svojho mentálneho a duševného zdravia.

Príjemným spestrením sú nečakané súboje s počítačom ovládanými lovcami, využívajúce všetkých svojich predností. A to vrátane strelných zbraní.
Okrem vzrastajúcej zábavy a väčšieho rizika úmrtia vám ale hranie Online ponúka prítomnosť hromady pomníkov, u ktorých si možno prehrať jednotlivé smrti ďalších hráčov, náhodne generovaných dungeonov (Chalice Dungeons), ktoré možno s ostatnými hráčmi zdieľať – poťažmo sa do nimi vygenerovaných kobiek rovno pustiť – a správ, poukazujúc na možné nebezpečenstvo, alebo fakt, že vaša mama je pekná * * * *!

Naraziť tak môžete naozaj na všeličo a zatiaľ čo jedna skupina správ vám nasledujúci postup naozaj uľahčí, tá druhá ide svojím významom absolútne mimo misu (trebárs o súčasnom stave počasia kdesi v USA). Aspoň sa u niektorých poriadne zasmejete.

Živo si vybavujem situáciu, v ktorej som narazil na správu, v ktorej stálo, že sa v tejto lokácii nemusím naozaj ničoho báť a že prvé nebezpečenstvo vylezie až z tamtých vzdialených dverí. Aké ale bolo moje prekvapenie, keď som od správy urobil necelý krok (možno dva: D) a za rohom som už ležal tvárou v krajine. Prekliate pasce … Veľmi depresívne a zároveň náučný zážitok.

Konečným slovom
Bloodborne je titul, ktorému ani nie je čo vytknúť. Jediným negatívom sú až príliš dlhé nahrávacie časy (tie v kombinácii s amokom netvoria zrovna dvojicu snov), ktoré ale majú byť podľa vývojárov z From Software v nasledujúcom patchi opravené. Tomu hovoríme načúvanie hráčom a ich spätnej väzby.

So všetkou pokorou ale tiež musíme pochváliť audiovizuálnu stránku celého počinu. Ako grafické spracovanie tak hudobný doprovod laškuje s označením ,, súdobý skvost „a vďaka tomu dotvára neskutočnú atmosféru Yharnamu – čo na tom, že je zahalený do hávu šedi a tieňov.

Výber epických skladieb doprevádzaných sláčikovým nástrojmi a živého chorálu tak len podčiarkuje výslednú atmosféru, ktorá je v určitých momentoch naozaj bezkonkurenčná. Teda, aspoň zatiaľ.

Hodnotenie:

100 %

Bloodborne je skrátka veľmi depresívnou a zároveň štedro odmeňujúcou hrou, ktorá si vďaka svojej nekompromisnej náročnosti a takmer nulovému počtu výhrad vybuduje nepriestrelnú pozíciu desiatkovej hry.

zdroj:Czechgamer.com