Betrayer je na prvý pohľad neobvyklý titul. Keď sa o minulých letných prázdninách objavili prvé informácie, screenshoot, … tak som si povedal, že by to mohol byť titul s neobyčajným herným zážitkom, už len preto, ako vyzerá.

Povedzte mi, prosím vás, koľko hier má v dnešnej dobe takúto grafickú štylizáciu? Moc asi nie. Dalo by sa dokonca povedať, že sa jedná o vcelku unikátny titul. Aj dobové zasadenie – 17. storočie v časoch kolonizácie Ameriky, je dobrý nápad, aj keď to hrá malinkú rolu. Keď ku všetkému dodám, že sa jedná o FPS hru, tak vás asi neprekvapí, že tu nie sú roboti, plazmové pušky, alebo futuristické mestá. No áno, ale ako to dopadlo celkovo?

Autori hry, bývalí vývojári zo štúdia Monolith, ktoré splodilo hororovú pecku FEAR, si, ako už viete, vybrali 17. storočie. Ako prečo nie, ale nič zásadné tým nie je ovplyvnené. Maximálne ak sa chcete kochať neporušenou prírodou, všade lesy, lúky, a raz za čas nejaká tá ohrada s pár obyvateľmi.

Jediné, čo dobové zasadenie ovplyvňuje, sú zbrane. Ako už som sa zmienil, žiadne samopaly s granátometom a laserovým mieridlom ako bonus. Vari boli v tejto dobe používané? Luky a prvé zbrane – muškety a pod. Rovno budem apelovať na to, že luk je tu najužitočnejšia zbraň. Rýchlo sa nabíja, to je jeho hlavná výhoda. Dobové zbrane boli v plienkach, a keď idete proti trom štyrom nepriateľom, je jasné, že rýchlosť nabíjania bude v týchto prípadoch to hlavné.

Čo sa nepriateľov týka, nájdete tu hlavne duchov a rôzne preludy. V okolí sa totiž dejú a diali nepekné veci, podľa všetkého, takže na domorodých indiánov tu nenarazíte. Za čo si vývojári zaslúžia pohladkať po chrbte, tak je realistickosť súbojov. Nepriatelia sú presní, ich rany uberajú veľa životov, takže je potrebné sa na každý súboj pripraviť. Dve tri rany a môžete dať načítať poslednú uloženú hru. Dajte si ale pozor, nech do jedného nepriateľa nevystrielate všetky náboje a šípy. Nie je ich tu veľa, takže minimálne šípy zbierajte okamžite staré – oplatí sa to, ak stále nechcete niečo dokupovať za mince, ktorých tu tiež nie je veľa. Hra kvôli tomuto odporúča stealth postup, ale ten nie vždy moc funguje. Škoda.

Skladačku príbehu Betrayer si musíte zložiť kompletne sami. Nič nebolo povedané. Vaša loď stroskotala. Zozačiatku vám príbeh trochu načrtne správy od nejakého chlapíka, ale to je tak všetko. Pomyselne vám odovzdáva luk, pár šípov, a povie, nech idete ďalej.

Úlohy sú bohužiaľ stále rovnaké. Nájdete nejakého ducha, ten vám povie svoj ​​problém, a vy ho pôjdete vyriešiť. Nechodíte našťastie len za šípkou. Musíte trochu hľadať, preskúmavať, … Aj tak sa ale stane, že stereotyp úloh skoro splní to, čo by pravdepodobne nemal – hra vás začne nudiť, v mojom prípade veľmi nudiť. K tomu fakt, že aj ten príbeh vlastne stojí za prd, tak sa stane, že možno hru po pár hodinách odinštalujete a pôjdete si zahrať niečo iné, niečo viac záživného.

Betrayer až príliš stavil na svoju grafickú štylizáciu. Na zvyšok sa vcelku vykašľal. Hrať sa s farebnosťou hry je zábava. Ak niekomu nesedí čiernobiela a prvkami červenej, hoci mu to príliš ťahá oči, môže si pridať do hry viac farieb. Tým pádom ale Betrayer stratí na svojej unikátnosti. Aj farebne to vyzerá dobre, ale čiernobiela je oproti tomu pecková.

Finálnym slovom: Koncept Betrayer je skvelý nápad, ale vo výsledku to nedopadlo nejako blaze. Hlavným problémom je totiž prílišná zameranosť na vzhľad hry. Súboje sú uspokojivé, ale stealth postup príliš nefunguje, čo je škoda, pretože takto sa hra stáva niekedy až príliš ťažká. Keby sa to na daných miestach dorobilo, nezaujímavosť príbehu by bola odpustená. Týmto sa stal Betrayer ďalším titulom, ktorý mal veľkú možnosť stať sa minimálne skvelou hrou, takto sa dostal do klasického priemeru.

Hodnotenie:

50%

Nápad klasicky dobrý, ale grafická štylizácia nie je všetko.

zdroj:Czechgamer.com