Keď som vkladal disk s hrou Battlefield: Hardline do mechaniky, nemal som prehnané očakávania. Po účasti v dvoch betách, z ktorých prvú by som nazval skôr pre-alfou, som hrubú predstavu o tom, čo ma čaká, mal. Pravdou bezpochyby je, že som rozhodne nepatril medzi tých, ktorí hltali každý nový obrázok či informáciu, týkajúcu sa tohto titulu. O to viac ma prekvapilo, keď som bol poctený rolou recenzenta práve nového Battlefieldu. A ako v mojich očiach dopadol? To sa dozviete ďalej v recenzii.
Nie je to tak úplne Battlefield …
… Na ktorý ste bývali zvyknutí, to je holý fakt. Už od začiatku bola hra prezentovaná ako odnož klasických multiplayerovek z dôverne známej série. Jednak bol sľubovaný prepracovanejší príbeh v hre pre jedného hráča, ktorý v BF hrách vždy hral tie nepopulárne druhé husle. Za druhé medzi sebou prvýkrát nestoja dve znepriatelené strany konfliktu s medzinárodným dosahom, ale BF sa nám zvrtává v súboj medzi dobrom a zlom, čítaj políciou a zločincami. Ťažko povedať, či to bol pre chlapca z Visceral Games krok tým správnym smerom. Séria potrebovala oživiť ako soľ, to bez diskusie. Odpoveď je „áno“. Ako vzpruha pôsobí tento element stopercentne pozitívne a hráči si tak konečne môžu dopriať oddych od neustále bojujúcich vojakov v farbách rôznych štátov. Predsa len, bola to čiastočne aj stávka na istotu, pretože na policajtov a zlodejov si snáď hral každý malý chlapec (dobre, dievčatá samozrejme tiež).
Bolo by viac než podivné, ak by sa inovovaný koncept nepremietol aj do singleplayeru. V ňom Vás čaká 10 epizód, ktoré tvoria ucelený príbeh policajta menom Nico Mendoza, ktorý začína od piky na protidrogovom oddelení v slnkom zaliatom Miami. V jeho koži sa zúčastníte mnohých vyšetrovaní, kooperácie s policajnými parťákmi a parťáčkami, ochrany dôležitých svedkov, automobilových naháňačiek a mnohého ďalšieho. Na druhú stranu je však nutné povedať, že na rozdiel od predchádzajúcich dielov budete oveľa viac využívať stealth prvky, pretože ste predsa len policajt a nie vraždiaci stroj. S tým samozrejme súvisí aj istá potreba premýšľania a nie len bezhlavé vtrhnutie sa do miestnosti a zastrelenie všetkého čo sa hýbe.
Ruky hore lebo strelím!
Dôležitú úlohu pri priechode hrou hrá vaša „placka“. Vďaka nej môžete donútiť až troch nepriateľov súčasne k odhodeniu zbraní a potom ich v kľude zatknúť. Aj keď, v kľude je príliš silné slovo. Nezriedka sa totiž stáva, že váš parťák pri zatýkaní, ostatných zbabelcov neustráži a tí do vás počas nasadzovania želiezok začnú nemilosrdne páliť. Prečo nie? Nie som v reáli síce policajt, ale verím, že pri „vyjednávaní“ s drogovými dílermi by takáto situácia mohla určite nastať. Hra sa tým pre mňa v určitých pasážach aj vďaka týmto momentom stávala uveriteľnejšou. Horšie už je však fakt, že proces zatýkania, ktorý vykonávate pomerne často, sa rýchlo opozerá a potom vás prestrihy prakticky len zdržujú.
Multiplayer – o ten tu hlavne beží
Nosným pilierom každého Battlefieldu je hra viacerých hráčov. V tomto diele sa nám predstavujú ako klasické, tak i úplne nové herné módy, ktoré si v stručnosti predstavíme.
Conquest nie je ničím iným než starým známym zbieraním vlajok a bitkou na väčších mapách, kedy je vaším cieľom zraziť nepriateľské tikety na minimum.
Team Deathmatch je ďalšou klasikou, ktorá nemôže chýbať v žiadnej poriadnej multiplayerovej strieľačke. Dva tímy medzi sebou zápolia na život a na smrť bez použitia vozidiel.
Blood Money je zaujímavý režim, v ktorom dva tímy súperia o čo najväčšiu sumu peňazí z trezoru.
Crosshair je z pozície policajtov ochranná misia, kedy majú za úlohu eskortovať VIP osobu. Zločinci majú úlohu opačnú – zabiť ju. Nie sú tu povolené vozidla ani respawn.
Heist je z pohľadu zločincov o vykradnutí trezoru a úteku s lupom. Policajti im musia v tomto počínaní zabrániť.
Hotwire je zaujímavý režim, v ktorom boduje pomocou zbesilej jazdy v označených vozidlách.
Rescue predurčuje policajta k záchrane rukojemníkov, ktorých zločinci rozhodne nehodlajú pustiť na slobodu len tak.
Čo sa týka jednotlivých režimov, zábavné sú svojím spôsobom všetky, aj keď si trúfam tvrdiť, že väčšina skalných fanúšikov série zostane u obligátneho Conquest, ktorý je spracovaný tak, ako by ste predpokladali. Žiadna razantná zmena sa nekoná, snáď len tá, že teraz už nie ste proti vozidlám a vrtulníkom tak bezbranní ako napríklad v Battlefield 4. Je oveľa ľahšie uštedriť im poriadnu nálož napríklad aj samopalom.
Čo už zmenou je, a to celkom podstatnou, je určite tempo, v ktorom sa bitka odohráva. Oveľa viac sa tak nový Battlefield podobá konkurenčnému Call of Duty, čo sa rýchlejších šprintov týka a i celková väčšia arkádovosť pripomína práve titul od Activision. Netvrdím, že je táto vlastnosť hry vyložene na škodu, ale veľa oddaných BF hráčov titul za ňu môže bez milosti odsúdiť.
Zaujímavým spôsobom je v hre riešené odomykanie zbraní a rôznych vylepšení, ktoré si kupujete za nazbierané peniaze z jednotlivých zápasov, takže nie ste závislí iba na dosiahnutom leveli.
Neduhy
Hra ako taká samozrejme nie je úplne technicky vybrúsená, aj keď v porovnaní s niektorými počinmi z predchádzajúcich mesiacov si vedie veľmi dobre, a to predovšetkým v oblasti pripojenia do multiplayerových zápasov. Do hry ste pripojení behom okamihu a nikdy sa tak nestane, že by ste nadávali na nefunkčnosť serverov ako napríklad u BF4. Jednoznačne palec hore.
Horšie je to už s grafikou, ktorá mi, aj napriek mnohým ubezpečeniam zo strany mojich priateľov, že sa jedná skutočne o perfektné spracovanie, vôbec neučarovala. Spočiatku som si myslel, že sa už staroba značne podpisuje na mojom zraku, ale neviem, nemôžem si pomôcť. Pustil som chvíľu po sebe BF4 a BF: H na rovnakom televízore a štvorka proste vyzerá oveľa lepšie (navyše sa po poslednom patchi všetko tak nejako zrýchlilo a vybrúsilo). Počas priechodu hrou som sa tiež párkrát zasekol v textúre, pri nájazde do cut-scény hra nepríliš ľúbivo trhala a celkovo na mňa textúry nepôsobili úplne najlepšie. Animácie postáv tiež nepatria k tým technologicky najpodarenejším kúskom. Na druhú stranu som počas hrania nezaznamenal žiadne dramatické prepady snímkovanie, čo je jedine dobre.
Čo sa týka jazdy v osobných vozidlách, tak som bol skutočne úplne zdesený z fyzikálneho modelu. Autá lietajú zo strany na stranu a riadia sa skutočne veľmi zle. Ono je predsa len niečo iné riadiť si po mape v teréne a rovnaký model zaštepiť aj na športiak, rútiaci sa po rušnej ceste. S týmto sa vývojári skutočne mohli trochu pohrať.
Ozvučenie je relatívne v poriadku, zbrane robia ten správny rachot, policajti takmer realisticky pokrikujú a dotvorenie atmosféry je audio stránka hry viac ako vhodná.
Odhliadnuc od nedostatkov, ktorými hra trpí, jedná sa o dobrú strieľačku, ktorú budú jedni síce odsudzovať, že sa príliš vymyká „štandardu“ hier zo série Battlefield, na druhú stranu však bude aj veľa tých, ktorí na podobný mix BF a CoD čakali dlhú dobu a teraz budú môcť spojiť svoje zážitky z oboch sérií v jednej hre.
Hodnotenie:
70%
Zaujímavý mix dvoch diametrálne odlišných FPS žánrov, ktorý aj napriek pár chýb v spracovaní vo finále pôsobí ako vcelku dobre namiešaný drink.
Recenzovaná verzia: PS4
zdroj:Czechgamer.com