Battlefield 3 – recenzia singleplayeru

28.10.11

vanmesko

Nevieme ako vy, ale máme pocit, že cenu za najlepšiu mediálnu masáž na strieľačku roka vyhral Battlefield 3. Kým o ňom sme do vydania písali každú chvíľku, o najväčšom konkurentovi Modern Warfare 3 sme mohli napísať akurát to, že bol vypustený nový trailer (a zanadávať si, ako tá hra oproti BF3 vyzerá horšie). Uvidíme, čo sa ešte počas tých dvoch týždňov do vydania Moderného konfliktu zomelie, ale zatiaľ máme ten pocit, že Activision tento rok boj trochu vypustil. Lenže stále v rukách držíme neuveriteľne silnú značku a keď sa aj Michael Pachter domnieva, že víťazom sa na predajoch stane práve séria od Infinity Ward, a to v pomere 2:1, musí to byť predsa pravda.

Ale ho tu konečne máme, Battlefield. Singleplayer, „ko-op“ i multiplayer. Séria Battlefield je v podstate synonymom hlavne pre tretiu spomínanú časť, ale o tej v tejto recenzii ani neceknem, hlavne preto, že sme sa k nej ešte nedostali a zážitky z bety teraz odložíme stranou (zdravíme lietajúci tank!) – Koniec koncov práve betu ste si určite všetci vyskúšali, už sme o nej písali, a tak nemá cenu sa k nej vracať, keď nás čaká na preskúmanie päťnásobný počet máp, ktorý vo finálnej verzii hry je (konkrétne ich je 9). A to bude (vďakabohu) na dlho.

K singleplayerovej kampani sme preto pristúpili s neveľkými očakávaniami. Priznajme si, že tá v Bad Company 2 jednoducho stála za veľké guľové, takže sme si nerobili veľké nádeje. A našťastie sa stalo to, v čo sme v kútiku duše dúfali – kampaň nás veľmi, ale veľmi, príjemne prekvapila. Úvod do príbehu je strhujúci, hoci ho poznáte ako svoje topánky zo všetkých propagačných videí. Boj v mestskej zástavbe dal vývojárom veľa príležitostí vyblbnúť sa s atmosférou plnou odlietavajúcich kúskov betónu, rúcajúcej sa budov a výbuchov, a hoci je to skoro všetko len na efekt, vyzerá to nádherne a vy si pripadáte ako v hollywoodskom trháku.

Keď už sme u hollywoodskych filmov: často v hrách osobne hľadám taký ten pocit, keď len pozeráte / hráte a na plné pecky prežívate, čo sa práve deje. Tento pocit spôsobuje hlavne emotívny dej a dojímajúca hudba a nemusíte pri tom nutne plakať, cítite jednoducho „teraz sa deje niečo dôležité“ a ste úplne vtiahnutí do hry. Najviac paradoxné je, že v prípade Battlefieldu 3 sa tento pocit dostavil na začiatku misie v stíhačke. Nepýtajte sa ma prečo, sám som bol prekvapený.

Detaily príbehu prezrádzať nebudeme, ale ide o pomerne klasický mix USA, Ruska a Blízkeho východu, v ktorom figurujú špionážne služby, tajní agenti aj mariňáci. Nič extra objavného, ani žiadna oscarová zápletka, ale príbeh je dostatočne strhujúci a zaujímavý na to, aby udržal vašu pozornosť po celú dobu hry, čo nám úplne stačilo. Problém je akurát ten, že po strhujúcom začiatku prichádza niekedy po polovici hry útlm a ľahká nuda, ktorú zaženie až opäť akčný záver.

Nielen strieľaním je človek živý, a tak okrem klasického boja s puškou v ruke a pohybom po vlastných dôjde aj na už spomínanú leteckú bitku (v ktorej však nie ste pilotom, ale len strelcom, teda … strelkyňou), ktorá je napodiv vcelku zábavná, a tiež tankovú. Tú sme videli už, tušíme, na E3 a hoci sme obdivovali krásy jazdy tankov v púštnej scenérii, vo výsledku ide najskôr o najnudnejšiu časť hry. Ťažko povedať, či za to môže celková neohrabanosť týchto obrnených kolosov, alebo neznesiteľné čakanie na nabitie ďalšej nálože do hlavne, ale boli sme radi, keď sme opancierovaný pažerák zase opustili.

Na nohách strávite najväčšiu časť hry a zastrieľate si hlavne v mestách alebo ich okolí a budovách – ako vo dne aj v noci. Niekto by si možno mohol sťažovať, kam sa podela všetka rozmanitosť, ale nám teda džungle, sneh ani iné exotické končiny nechýbali. Príbeh sa jednoducho odohráva tam, kde sa odohráva a nemusí sa pritom precestovať celý svet. Obzvlášť keď lokácie, ktoré v hre sú, sú naozaj spracované do posledných detailov. Skoro nám až bolo ľúto, že nás tam otravovali nejakí teroristi, ktorí do nás stále strieľali namiesto toho, aby spolu s nami obdivovali, ako krásne vymodelované to zničené prostredie okolo nich je.

Ale keď už sme u teroristov, teda nepriateľov, rozoberme si ich podrobnejšie. Teda to ich neslušné správanie. Umelá inteligencia bude témou snáď každej recenzie ktorejkoľvek hry. V Battlefieldu 3 sa nepriatelia správajú zhruba tak, že niekam nabehnú, schovajú sa za prekážku a potom vykukujú, strieľajú po vás a čakajú, ako ich zastrelíte vy. Kým ich totiž nevystrieľate všetkých, skript hru neposunie ďalej. A je to samozrejme celé na vás, pretože vaši spolubojovníci, ktorí vás po väčšinu času sprevádzajú, sú nesmrteľní. Nesmrteľní po prvé pre to, že sú nesmrteľní sami o sebe (máme teraz na mysli priamo vašu jednotku, niekde okolo nejaký ten vojak zareve), a za druhé preto, že sú NE-smrteľní pre vašich nepriateľov. Proste síce to vyzerá, že po sebe navzájom strieľajú, ale rovnako všetko zostáva na vás.

A čo IQ vašich spolubojovníkov? Rovná sa IQ tekvice? Vďaka bohu nie. Správajú sa vcelku rozumne, teda tak rozumne, ako im to skriptár v DICE nariadil. Avšak nestáva sa to, že by vyložene niekde niečo pobabrali. Jediná vec: spomínate na všetky tie videá s efektným nábehom k dverám, postupovanie od krytu ku krytu a tak? Všetko je samozrejme naskriptované natvrdo, takže keď sa postavíte tam, kam si má podľa skriptu stúpnuť váš spolubojovník, jednoducho vás vyšoupne preč, pokojne priamo do rany všetkým nepriateľom.

Takže sa obratom dostávame späť k tomu, že na vás strieľajú nepriatelia – to u strieľačky tak nejako čakáte, lenže rozhodne nečakáte to, že budú strieľať tak čertovsky dobre. Už na strednej obtiažnosti sú to rodení ostrostrelci. Síce strieľajú narýchlo vyklonení z úkrytu, ale to im očividne vôbec nebráni sňať vás počas chvíľky. Preto zostávať v schovávačke za prekážkami je absolútne zásadné pre vaše prežitie. DICE vedeli, prečo tentokrát pridať aj možnosť zaľahnutia, skrčiť sa totiž často nestačí. Cez všetku snahu sa vám ale jednoducho občas stane, že než stihnete niekam „uskočiť“, niekto vás odniekiaľ proste sníme. A práve fakt, že často neviete odkiaľ, alebo že nepriatelia úplne očividne strieľajú cez krovie, cez ktoré by vás nemali vidieť, je trochu frustrujúci. Povedzme, že dve tretiny mojich smrtí bolo spôsobené práve takto.

Napriek týmto námietkam, akcia je naozaj svižná a aj ten fakt, že vlastne vpred väčšinou postupujete štýlom „vystrieľaj týchto nepriateľov, potom túto ďalšiu vlnu, ešte jednu a teraz skript – pohneme o kus ďalej“ vám naskrz zážitok nekazia. Je totiž natoľko filmový a atmosférický, že sa tým jednoducho nebudete zaoberať. Úlohy, ktoré plníte, sú totiž dostatočne rozmanité a zďaleka, naozaj zďaleka, nejde o to len postupovať koridorom vpred a strieľať. Nadávky na skripty stranou – bez nich by to nešlo.

A nešlo by to ani bez revolučnej grafiky. Musíte na ňu mať dostatočne výkonný stroj, ale aj na nižšej detaily ide o skvelý audiovizuálny zážitok, pretože Battlefield 3 má aj úplne skvelé animácie a skok cez prekážky, kedy vidíte vlastné nohy, je pre mňa už od bety jeden z najobľúbenejších momentov hry (chápete. ..). Videu z hrania je na internete veľa, a preto nie je nijak zvlášť potrebné sa o grafike rozpisovať slovne, na to jednoducho písmenká nestačia.

Aby sme ale len nechválil, občas to tvorcovia trochu nevychytali. Temné prostredie s množstvom jasných svetiel, bateriek na hlavniach pušiek a ešte ku všetkému laserových zameriavačov vašich nepriateľov, ktorí majú tendenciu mieriť vám priamo do očí (teda do obrazovky), nám dávali hlavne ku koncu hry pekne zabrať. Varovanie pre epileptikov v manuáli je tu v tomto prípade úplne na mieste.

A viete, skôr by sme k Battlefieldu povedali: „To si kúpte, má to skvelý multiplayer!“ Teraz hovoríme, bez toho aby sme multiplayer ešte vôbec zapli: „To si kúpte, aj tá singleplayerová kampaň za to stojí!“ Najlepšie na nej je, že trvá najmenej takých osem hodín, čo je, povedali by sme, veľmi štedré. Nestihne vás totiž začať vyložene nudiť, ale dohráte ju so zaujatím na niekoľko málo záťahov a potom sa budete môcť konečne a s dobrým pocitom vrhnúť na kooperatívny režim, alebo multiplayer. Ako my.

Úžasná atmosféra, výborná grafika, totálna akcia