Ukázalo sa, že písať o jednej ubisofťáckej trilógii a myslieť si, že článok sfúknete za jedno popoludnie s prstom v nose, je holá utópia. Avšak len to potvrdzuje, že assassínská myšlienka by sa dala rozpitvávať hodiny a hodiny, mohla by sa popísať tona papiera, porozprávať tisíce viet. A rovnako by ten neskutočne mohutný príbeh nemusel skončiť. Pridajte k tomu všetko, čo sme načrtli v prvom dieli tohto článku, a zistíte, že už chýba len si poriadne zašpekulovať nad tým, kam by sa séria mohla uberať ďalej.

Opäť upozorňujem (a opäť upozorňujem, že by ste mali mať tretí diel odohraný  pretože inak ma nebudete mať radi za nasledujúci spojler …), že sa všetko odvíja od záverečnej scény tretieho dielu, kde Desmond Miles zomrie, aby sa obetoval, a vypustí ľahko vyšinutú bohyňu Juno preč. Zachráni tým ľudstvo od svojho konca, ale zrejme ho čaká zotročenie. (Ja som vám hovoril už minule, nech to najskôr dohráte, potom sa nemusíte báť spojlerov!) No však nikto nedal hráčovi žiadnu voľbu, hoci sa tu tentoraz ponúkala viac ako inokedy. Hoci to vyzerá, že je so všetkým amen, stále sa dá ešte pomerne dobre v príbehu pokračovať.

Podobne ako sa s koncom dvojky okamžite vyrojili špekulácie nad tým, kde by sa mal odohrávať tretí diel, sa aj s koncom trojky vyvalili špekulácie  von po tisícoch. Tak prečo si tiež nepriliať trochu oleja. Okrem toho: príbeh sa nám celkom pekne vykryštalizoval, čo znamená, že teraz všetkým samozvaným špekulátorom sa začne dariť oveľa viac než inokedy. Ešte predtým než vyšiel tretí diel, sa na oficiálnom fóre Ubisoftu objavilo niekoľko lokácií, z ktorých jedna sa vraj nakoniec naozaj v hre objaví. Tvorcovia tým pádom ešte viac zamotali hlavu všetkým svojim priaznivcom. Medzi zhruba desiatkou rôznych zasadení bola aj americká revolúcia a napodiv všetci diskutéri ju takmer zborovo prehliadli a radšej vynášali do nebies Egypt.

Nebudeme radšej vôbec rozmýšľať, či nás čaká nový hrdina, nový animus, skrátka či vôbec ešte tvorcovia chystajú nejakú líniu v súčasnosti / budúcnosti. Proste nás nateraz zaujíma len to, kam umiestnia hlavnú príbehovú líniu. Prečo? Pretože to je zábavnejšie.

Späť v čase a potom ešte raz!

Assassin Sofokles

> Naše nádeje: 9/10
No nie, vážne – dáva to zmysel asi najviac zo všetkých možných špekulácií. Navyše antické Grécko perfektne vyhovuje súčasnému trendu, ktorý štvorky v drvivej väčšine prípadov stavia pred celú trilógiu, pretože všetok ďalší materiál je už dávno vyčerpaný. To síce nie je prípad AC série, ale tvorcom by predkristovská doba otvorila širokú škálu nových možností. Prirovnať demokratické Atény, stáť u ozajstného zrodu poriadku (nie u jeho nedbalého znovuzrodenia v trojke), zabojovať si u Thermopyl a ako jediný vojak bitku prežiť, odhaliť vznik magického jablká Edene … antická doba znie ako perfektná živná pôda pre všetky tieto udalosti. Skoro sa čudujem, že ju toľko ľudí vytrvalo ignoruje.

Sedem rán božích plus jedna templárska

> Naše nádeje: 2/10
Pobehovať po pieskom zaliatej Káhire a synchronizovať mapu z nosa Sfingy tiež neznie vôbec zle. Veď AC Brotherhood konieckoncov jedno z bratstiev operuje aj v Alexandrii, tak prečo nie. Obdobie faraónov by hre pristalo minimálne rovnako ako antické Grécko. V alexandrijskej knižnici by niekto náhodou mohol objaviť zväzky hovoriace o jablku poznania, a keby sa tvorcovia chceli veľmi predviesť, mohli by z Assassina urobiť niektorého z faraónov. Ale to už zachádzame príliš ďaleko. Egypt by hre sedel prakticky z rovnakých dôvodov ako Antika. Na rozdiel od nej ale severná Afrika evokuje o kúsok ďalej sa odohrávajúceho Prince of Persia. A to by mohol byť problém.

Aby sa však dalo na tejto domnienke nájsť čokoľvek pravdivého, nesmel by ju pred nedávnom prakticky celú dementovať Alex Hutchinson z Ubisoftu: „Ľudia na internete navrhujú úplne najnudnejšie možnosti. Druhú svetovú vojnu, Egypt, alebo feudálne Japonsko. To sú jedny z najhorších lokácií pre akúkoľvek AC hru! „Takže teraz už viete, prečo do nášho prehľadu nezahrnúť feudálne Japonsko, ani druhú svetovú vojnu.

Brazília ako úmyselná slepá stopa?

> Naše nádeje: 5/10
Úprimne si neviem predstaviť ďalšie AC len v niekoľkých málo miestach. Brazília medzi ne bezpečne zapadá. Celý latinsko-americký svet možno síce pojať z hľadiska dobyvatelského, teda zasadiť príbeh do doby, kedy sem nabiehali kolonizátori a učili Aztékov, Májov a Inkov, ako efektívne vymrieť, ale sami cítite, že sa tým vytráca všetka vznešenosť, ktorá zatiaľ všetky diely príkladne sprevádzala. Zaraďujeme preto túto oblasť len kvôli nedávnemu vyhláseniu šéfa brazílskej pobočky Ubisoftu Chaverota Bertranda.

Ako šéf brazílskej pobočky asi vie o histórii Brazílie trochu viac ako ja (čo nie je ťažké, neviem o nej vôbec nič), trúfam si však tvrdiť, že nie som sám. Brazília sa nám jednoducho príťažlivá nezdá z hľadiska histórie ani trochu (z hľadiska karnevalu v Riu až príliš), a tak nezostáva než dúfať, že to bolo len vyhlásenie s cieľom zviesť hráčov z cesty a nechať ich špekulovať nad prostredím, ktoré nakoniec sitom nepretečie.

Čo tak zájsť na Čínu?

> Naše nádeje: 8/10
Nejeden fanúšik tlačí sériu stále ďalej a ďalej na východ. Nečudujte sa, či v hernej brandži existuje nejaká neprebádaná téma, tak je to práve orientálna Čína. Na túto pôdu sa dnes naozaj púšťa len málokto, náhodne sa mi z predchádzajúcich počinov vybaví len postaršie RTS Battle Realms, ktoré tiež v kampani experimentovalo s východnou tématikou. Ale zasadiť celú hru napríklad do starovekého Pekingu? To tu ešte nebolo. Zmienka o jablku ide predsa prenášať pružne, ako sa to tvorcom hodí. Navyše musíte uznať, že artwork vyzerá naozaj luxusne.

Čo ďalej hovorí pre Čínu alebo akéhokoľvek iného ázijského tigra? Spomínate na snímku Assassins Creed: Embers? Vyšiel ako doplnok Revelations. Uzatvára sa v ňom eziovský príbeh, naposledy sa vraciame do Florencie za jedným dedulom, ktorého však sprevádza minulosť oveľa farbistejšie než jeho snehovo biely vlas. Z leňošenia ho totiž vytrhne jedna čínska assassínka … Bude týmto smerom smerovať ďalšie AC? Fakt, že kresťanskí templári by sa v Číne moc neuchytili, však tejto špekulácii uberá cenné body. Ale čo my vieme, trebárs existuje ich budhistická pobočka.

V revolúcii Vytrvajte, bratia a sestry, súdruhovia a súdružky!

Začneme v pare!

> Naše nádeje: 6/10
Nemusí to byť ani nejaký prehnaný steampunk v štýle Dishonored, jednoducho nás zaujíma koniec osemnásteho storočia. Príbeh by sa teda posunul, ale nie o klasické tri storočia, ale len o niekoľko desaťročí. Mohli by sme sa ako Assassin stretnúť a priateliť sa s najvýraznejšími vynálezcami tej doby ako – Watt, Fulton, alebo napríklad Tesla. Do kariet hrá storočie pary aj vývoj príbehu Connora, ktorý predsa na rozdiel od Desmonda neumiera. Alebo by sme jednoducho mohli prevziať opraty Sherlocka Holmesa, z ktorého sa čírou náhodou vykľuje tajný člen poriadku.

Ale nemusel by to byť priamo Londýn. Paríž alebo Hamburg či Berlín pasujú do tejto teórie taktiež, hoci v Londýne by sa nám asi poskakovalo najlepšie. Každopádne, rôzne špekulátorské cestičky vedú už aj sem, ale väčšina si predstavuje akýsi steampunkový mix založený na zlom templárovi, čo zobral jablko Edenu, a teraz s ním vyvádza peknú neplechu. Nahráva to síce myšlienke na spojenie všetkej inteligencie (a s ňou aj hlavného hrdinu) a partizánskemu boju proti nepriateľovi, príliš to ale nekorešponduje s historickou akurátnosťou, s ktorou séria vystupuje už od svojho počiatku.

Presunieme sa do kolónií

> Naše nádeje: 8/10
Veľmi silne rezonuje v ušiach všetkých fanúšikov Assassins Creed slovo India. Pre účel článku a kvôli historickej nadväznosti sme zvolili čas, kedy ju kolonizujú Briti a Indom sa to nepáči. Úplne rovnako sa ale diel v Indii môže odohrávať v rovnakej dobe, kedy Connor prenasleduje templárskeho otca. Zatiaľ čo on je zaneprázdnený pomstou, v hlavnom meste indickej kolónie sa zatiaľ rodí a povstáva z popola nový poriadok. Prečo nie?

Dokonca aj jeden zo scenáristov, Corey May, sa nedávno ohľadom potenciálneho indického pokračovania vyjadril viac než pozitívne, keď vyhlásil, že „Indiu by urobil veľmi rád, zvlášť v období britského Rádža.“ To znamená obdobie niekde medzi rokmi 1858 – 1947. Dávame osmičku, toto vyzerá dosť nádejne. Už len preto, koľko možných postranných príbehov sa tu ponúka. Indický Assassin môže vytrvalo podrývať britskú vládu a v podstate plniť onú záškodnícku činnosť, akú sme očakávali v trojke, ale ona neprichádzala. Okrem toho, aby bolo jasné, akej sa v Indii teší AC popularite, sa pozrite na trailer z jedného bollywoodskeho trháku (pretočte približne na čas 3:18).

A skončíme vo veľkom októbri

> Naše nádeje: 5/10
Predsa len vieme, ako sa tvorcovia vyjadrili ohľadom druhej svetovej vojny, a nie sme ani bohvieaký idealisti, aby sme si mysleli, že o prvej svetovej vojne budú mať iné mienky. Avšak – túto špekuláciu spoločne so mnou razia ešte zámorský web Leviathyn, ktorý okrem iného veľmi trefne poukazuje na všetky historické osobnosti, ktoré sú podpísané nielen pod prvou svetovou vojnou, ale aj priamo pod Veľkou októbrovou revolúciou z roku 1917. Čo takto Lenin ako templár, ktorý využil jablko Edenu k bolševickému prevratu?

Navyše u prvej svetovej vojny sa otvára brána celej rade alternatívnych vysvetlení rôznych udalostí. Assassin nemusí byť ani vojak niektorej zo strán, ako skôr bojovník, ktorý raz pre vždy ukončí templársky poriadok. (Čo, ako vieme, nie je možné, pretože pretrváva do súčasnosti.) Tak ho minimálne oslabí na niekoľko desiatok rokov v rovnakom rozsahu, ako tomu bolo za americkej revolúcie u Assassin.

zdroj:Czechgamer.com